František zdôrazňuje milosrdenstvo a kritizuje tvrdosť srdca

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
František zdôrazňuje milosrdenstvo a kritizuje tvrdosť srdca

Foto: TASR/AP

Robert Royal píše o novej knihe rozhovorov s pápežom Františkom. Zajtra vám prinesieme jej úryvok.

Taliansky novinár Andrea Tornielli, ktorý v práve uverejnenom knižnom rozhovore s názvom Meno Boha je Milosrdenstvo kladie otázky pápežovi Františkovi, niekde uprostred tohto krátkeho textu hovorí zásadnú vec: „Niekedy počúvame aj zvnútra Cirkvi ,Príliš veľa milosrdenstva! Cirkev musí odsúdiť hriech.‘“

Ak ešte vôbec niečo spája rozličné náboženské skupiny, ktoré si nárokujú nazývať sa kresťanskými – a vôbec nie je jasné, či niečo také je – možno sú to sťažnosti, že sme stratili zmysel pre hriech. V súčasnosti sa kladie veľký ekumenický dôraz na Božiu lásku, ale zároveň sa vedú aj spory, čo je to láska a ako funguje. Medzi úpadkom „hriechu“ a vzostupom „lásky“ majú dnes kresťania často pocit, že ich cirkvi sa až tak veľmi nelíšia od budhizmu povojnovej generácie či skupín new age, ktoré ponúkajú útešnú ulitu vágneho kozmického vedomia.

Milosrdenstvo pre hriešnika

Počúvajme však pápeža Františka: „Cirkev odsudzuje hriech, lebo musí hlásať pravdu: ,Toto je hriech.‘ Zároveň však prijíma hriešnika, ktorý sa za hriešnika uznáva, víta ho a hovorí mu o nekonečnom Božom milosrdenstve.“ [Kurzíva RR.] Toto je v kocke celá kniha: možno prekvapivé odsúdenie hriechu v mene pravdy zo strany pápeža Františka, vítanie hriešnika, ktorý chápe svoju situáciu, a ponuka milosrdenstva.

Poklesol počet spovedí, ľudia akosi nadobudli dojem, že už nepotrebujú rozhrešenie. Niektorí, čo predsa len prídu, pri ukladaní pokánia odporujú aj láskavým kňazom: „Kto ste vy, aby ste ma súdili.“ Zdieľať

Všetko toto je základné katolícke učenie. Relatívne akcenty a „Františkov efekt“ však spôsobili zmätky a kontroverzie. Napríklad nedávne správy z Talianska, ale aj odinakiaľ, že Františkov Rok milosrdenstva viedol k zníženiu počtu spovedí. Ľudia akosi nadobudli dojem, že už nepotrebujú sviatostné rozhrešenie. Niektorí, čo predsa len prídu, sa pri ukladaní pokánia stavajú na odpor aj láskavým kňazom: „Kto ste vy, aby ste ma súdili“ alebo „nemám na to všetko čas, navyše Boh to chápe.“

František tvrdí a odvoláva sa pritom na slová samotného Ježiša:

„Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 19-23). Apoštoli a ich nástupcovia – biskupi a ich pomocníci kňazi – sa tak stávajú nástrojom Božieho milosrdenstva. Konajú in persona Christi. Toto je veľmi krásne. Má to hlboký význam, lebo sme spoločenské bytosti. Ak nie sme schopní hovoriť o vlastných chybách so svojím bratom, môžeme si byť istí, že o nich nedokážeme hovoriť ani s Bohom, a nakoniec sa budeme spovedať sami sebe do zrkadla.

Médiá odfiltrovali túto Františkovu stránku (a nepomohli ani jeho časté prešľapy, nedostatočná jasnosť a systematické nezrovnalosti).

Opakovane povzbudzuje k spovedi

František však nekončí len pri „chybách“ ako v práve citovanom úryvku. Podáva dosť zásadné vysvetlenie, prečo potrebujeme milosť uznať si, že sme hriešni: „Bez tejto milosti môžeme prinajlepšom povedať: „Mám svoje obmedzenia, toto sú moje chyby.“ No uznať si, že som hriešny, je niečo iné. Znamená to postaviť sa pred Božiu tvár a prosiť ho o odpustenie a pomoc, ktoré nám môže dať len on.

František ponúka dokonale tradičné katolícke učenie a je záhadou, prečo je napriek jeho slovám komunikované niečo iné. Zdieľať

František opakovane povzbudzuje k spovedi a hovorí, že to nie je „čistiareň“. Nie je to len mechanický proces na odstraňovanie škvŕn. Je to niečo oveľa radikálnejšie, musíme zmeniť to, kým sme.

Všetko toto je dokonale tradičné katolícke učenie a je záhadou, prečo je napriek jeho slovám komunikované niečo iné. Sčasti je to preto, že týmto úvahám venuje málo priestoru, oveľa viac milosrdenstvu (dokonca aj tu), takže sa zdá, že Cirkev je neustále samé milosrdenstvo.

Cirkev musí, samozrejme, hlásať, že Ježiš nás tak veľmi miloval, že za nás dobrovoľne zomrel na kríži. Ak mu však má byť úplne verná, musí tiež pripomínať, že svojich vlastných učeníkov nazýva zlými, varuje, že do večného života vedie tesná brána a nachádza ju len málokto. A hovorí o večnom pekelnom ohni. Cirkev už desaťročia hlása v podstate Františkovo posolstvo, a ľudia sa nielenže nekajajú a nespovedajú, ale odchádzajú v ešte väčších počtoch.

František: Meno Boha je Milosrdenstvo (rozhovor s vatikanistom Andreom Torniellim). Kniha práve vychádza aj v slovenskom preklade vo vydavateľstve Fortuna Libri.

Zameriava sa na zriedkavé hriechy

Pápežove životopisy nevysvetlili, prečo sa zdá byť taký fixovaný na zavrhovanie „rigidných“ katolíkov, keďže predstavujú malú menšinu dokonca aj medzi pravidelnými návštevníkmi kostola. Pred rigiditou a legalizmom varoval napríklad aj vo svojej homílii pre tisíce, ktoré sa zišli z celého sveta na Svetové stretnutie rodín vo Filadelfii, čo sa pre tento dav zdalo byť minimálne nenáležité.

V rámci knihy ponúka František aj iné príklady rigidity, ktoré považuje za problematické. Predovšetkým „učiteľov zákona“, ktorí si pre svoje veľké znalosti teológie, filozofie či etiky myslia, že sami nie sú hriešnici. Všetci sme sa už stretli s týmito typmi medzi liberálmi i konzervatívcami. V morálnej teológii je to bežný jav už od čias, čo sa v stredoveku začali zakladať univerzity.

Možno dnes Cirkev potrebuje vniesť do sveta viac, no pápež vás prinúti hlbšie sa zamyslieť nad vašou vlastnou tvrdosťou srdca a neschopnosťou prejaviť milosrdenstvo. Zdieľať

Tento príklad však v sebe ukrýva aj problém, lebo nemá ďaleko od tvrdenia, že štúdium a právo ako také možno odvádzajú pozornosť od podstatných vecí. „Učenci“ si len tak chodia do knižníc a „zvažujú za a proti“, miesto aby šli na periférie a pomáhali ľuďom. Cirkev je však veľká, veľká ako svet, a potrebuje všemožných ľudí (porov. 1Kor 12), aby tento svet obsiahla. Boli snáď Akvinský, František Saleský či Newman morálne defektní, lebo sa nezameriavali na skutky telesného milosrdenstva? František by to asi takto nepovedal, no vyvoláva ten dojem.

Ostatné príklady sú tiež úprimné, no nijako zvlášť presvedčivé: kňaz, ktorý vybavuje anuláciu a tvrdo si vopred vypýta 5000 dolárov; pastor, čo odmietne cirkevný pohreb novorodenca, ktorý zomrel skôr, než ho stihli pokrstiť? Takéto prípady existujú, no medzi obrovským množstvom iných hriechov a neporiadkov ich je tak málo, že je len ťažké pochopiť, prečo práve teraz by mali byť v Cirkvi také nápadné (Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol I. a II. aj Benedikt XVI. hlásali milosrdenstvo bez odstraňovania toľkých iných vecí v katolíckom myslení).

Predsa len si prečítajte Meno Boha je Milosrdenstvo, aby ste lepšie pochopili pápeža Františka, aj o čo mu ide. (V prílohe je aj bula, ktorou sa vyhlasuje Svätý rok.) Možno podľa vás dnes Cirkev potrebuje vniesť do sveta ešte oveľa viac, no on vás prinúti hlbšie sa zamyslieť nad vašou vlastnou tvrdosťou srdca a neschopnosťou prejaviť milosrdenstvo.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha je The God That Did Not Fail: How Religion Built and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ), ktorú teraz možno dostať vo vreckovom formáte v Encounter Books.

Pôvodný text: Mercy, Mercy, Mercy, medzititulky redakcia, ilustračné foto: flickr.com (CC BY 2.0).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo