Japonský samuraj bude novým blahoslaveným

Katolícka cirkev bude mať nových svätcov a blahoslavených. Kňaza českého pôvodu, ktorý zomrel v koncentračnom tábore, 14-ročného chlapca zabitého pre vieru v Mexiku či japonského samuraja umučeného za prestup na kresťanstvo.


Namiesto meča Kristov kríž. Pápež František potvrdil mučeníctvo Kristovho samuraja Takayama Ukona. Foto – Wikipedia

Pápež František schválil vydanie dekrétov týkajúcich sa procesov svätorečenia trinástich osôb.

Budúci svätci

Pápež František potvrdil vykonanie zázrakov na príhovor blahoslaveného poľského kňaza Stanislava od Ježiša a Márie (vlastným menom Stanisław Papczyński, 1631 – 1701), blahoslaveného argentínskeho kňaza Josého Gabriela del Rosario Brochera (1840 – 1914) a blahoslaveného 14-ročného chlapca Josého Sáncheza del Río (1913 – 1928), ktorého zavraždili počas protináboženského prenasledovania v Mexiku. O dátume a mieste svätorečenia rozhodne pápež na najbližšom konzistóriu kardinálov.

Kňaz José Gabriel Brochero bude podľa portálu Vatican Insider historicky prvým svätcom, ktorý sa narodil, žil aj zomrel v Argentíne. Posledné dni života prežil ako malomocný medzi ľuďmi s rovnakou chorobou. Proces jeho svätorečenia prebehol v rekordne krátkom čase, keďže blahoslavený bol ešte len v septembri 2013.

Budúci blahorečení

Ďalšie dva zázraky pápež František uznal v prípade talianskeho diecézneho kňaza Francesca Mariu Greca (1857 – 1931) a talianskej vdovy a členky Tretieho rádu sv. Františka Elisabetty Sannovej (1788 – 1857).

Pápež František zároveň uznal mučenícku smrť za vieru v prípade kňaza českého pôvodu Engelmara Unzeitiga, ktorý sa narodil v roku 1911 v Hradci nad Svitavou a zomrel v roku 1945 v koncentračnom tábore v Dachau; španielskeho kňaza Genara Fueya Castañóna a jeho troch laických spoločníkov, ktorých zavraždili v roku 1936 počas občianskej vojny v Španielsku, a Japonca Justusa Takayama Ukona (1552 – 1553), ktorý bol samurajom a miestnym feudálom (daimyo). Po prestúpení na kresťanstvo musel odísť do vyhnanstva na terajšie Filipíny, kde ho krátko nato umučili.

V prípade kňaza Engelmara Unzeitiga je zaujímavé, že pápež uznal jeho smrť za mučenícku, aj keď zomrel na týfus. Rozhodol tak na základe toho, že v koncentračnom tábore dobrovoľne pomáhal ľuďom, ktorí trpeli touto chorobou. Pripomína tak svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý v roku 1941 v Osvienčime obetoval život za svojho spoluväzňa.

Rovnako ako v prípade budúcich svätcov sa aj v týchto prípadoch musí ešte rozhodnúť o čase a mieste blahorečenia.

Na ceste k blahorečeniu

Poslednými dvoma prípadmi, o ktorých rozhodol Svätý Otec, je priznanie hrdinských cností talianskemu kapucínovi Arseniovi da Trigolovi (vlastným menom Giuseppe Migliavacca, 1849 – 1909) a talianskej rehoľníčke Márii Luise od Najsvätejšej Sviatosti (vlastným menom Maria Velotti, 1826 – 1886). V týchto prípadoch budú pokračovať ďalšie úkony v rámci procesu blahorečenia.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo