Reforma Rímskej kúrie
Pápež vydal dokument, ktorý má priniesť najväčšie zmeny za posledných 30 rokov

Ilustračné foto: Flickr.com/Aleteia Image Department
Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium o Rímskej kúrii vstúpi do platnosti 5. júna. Bližšie ju predstavia v pondelok.
Pápež František dnes promulgoval text Apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium (Ohlasovanie evanjelia) o Rímskej kúrii a jej službe cirkvi vo svete, ktorá vstúpi do platnosti 5. júna 2022 na slávnosť Zoslania Ducha Svätého.
Stalo sa tak dnes zverejnením v bulletine vatikánskeho tlačového strediska.
Dokument (zatiaľ v taliančine) má priniesť najväčšie zmeny v Rímskej kúrii za posledných tridsať rokov.
Ako informuje oznam Tlačového strediska Svätej stolice, „vstupom do platnosti tejto apoštolskej konštitúcie bude v celosti zrušená a nahradená apoštolská konštitúcia Pastor bonus a týmto spôsobom akt reformy Rímskej kúrie nadobudne kompletnú formu“.
Novú apoštolskú konštitúciu predstavia v pondelok 21. marca o 11.30 h vo vatikánskom tlačovom stredisku na tlačovej konferencii kardinál Marcello Semeraro, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, Mons. Marco Mellino, sekretár Rady kardinálov, a páter Gianfranco Ghirlanda SJ, emeritný profesor Fakulty kánonického práva Pápežskej Gregorovej univerzity.
Návrh nového dokumentu, ktorý má nahradiť doteraz platnú apoštolskú konštitúciu Jána Pavla II. Pastor bonus z roku 1988, schválila Rada kardinálov ešte v apríli 2019.
Následne bol rozoslaný na pripomienkovanie predsedom biskupských konferencií, synodám východných cirkví, konferenciám vyšších rehoľných predstavených či niektorým pápežským univerzitám.

V roku 2022 sa očakáva odchod viacerých významných kardinálov do dôchodku. Nahradiť by ich mali nové mená.
Niekoľko rokov pripravovaná apoštolská konštitúcia Praedicate evangelium by mala nastaviť jasný, efektívny a transparentný systém fungovania vatikánskych úradov na nasledujúce roky či skôr desaťročia.
Vznikne Dikastérium pre evanjelizáciu, prefektom bude pápež
Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu priniesla stručný pohľad na nový dokument od Andreu Tornielliho a Sergia Centofantiho v ich článku publikovanom v talianskej sekcii Vatican News:
Text Praedicate Evangelium je výsledkom dlhej kolegiálnej práce, ktorá sa začala na stretnutiach pred konkláve v roku 2013, spolu s Radou kardinálov, ktorá sa stretávala od októbra 2013 až do februára tohto roka, a pokračovala pod vedením pápeža s rozmanitým ďalším prispením od cirkví z celého sveta.
Je potrebné zdôrazniť, že nová apoštolská konštitúcia právne vyjadruje reformný proces, ktorý sa už takmer v plnej miere realizoval počas posledných deviatich rokov prostredníctvom zlúčení a úprav, ktoré viedli k vytvoreniu nových dikastérií. V texte dokumentu sa zdôrazňuje, že „Rímska kúria sa skladá zo Štátneho sekretariátu, z dikastérií a orgánov, ktoré sú si právne rovné“.
Medzi najvýznamnejšie novosti patrí vznik Dikastéria pre evanjelizáciu, ktoré je zjednotením Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, pričom obaja vedúci oddelení sa stanú proprefektmi, pretože prefektúra tohto nového dikastéria je vyhradená pápežovi. V dokumente sa uvádza: „Dikastériu pre evanjelizáciu predsedá priamo rímsky pápež.“
Novosťou je taktiež zriadenie Dikastéria pre charitatívnu službu, reprezentovanú úradom Apoštolskej charity (Elemosineria Apostolica), ktorá tak získava významnejšiu úlohu v Rímskej kúrii.
V dokumente čítame: „Dikastérium pre charitatívnu službu, nazývané aj Apoštolská charita, je osobitným vyjadrením milosrdenstva a vychádzajúc z možností pre chudobných, zraniteľných a vyraďovaných, vykonáva v ktorejkoľvek časti sveta dielo podpory a pomoci voči nim v mene rímskeho pontifika, ktorý v prípadoch osobitnej núdze alebo inej potreby určuje osobne pomoc, ktorá bude pridelená.“
Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium ponajprv prezentuje dikastériá v nasledujúcom poradí: pre evanjelizáciu, pre náuku viery a pre charitatívnu služby.
Ďalšie zlúčenie sa týka Komisie pre ochranu maloletých, ktorá sa stáva súčasťou Dikastéria pre náuku viery, pričom naďalej funguje podľa vlastných noriem a má vlastného predsedu a sekretára.
Jedna podstatná časť dokumentu sa týka všeobecných princípov. V preambule sa pripomína, že každý kresťan je misionárskym učeníkom.
Medzi základné všeobecné princípy patrí špecifikácia, že každý – teda aj laik či laička – môže byť vymenovaný do riadiacich funkcií v Rímskej kúrii na základe zástupnej moci Petrovho nástupcu.
V dokumente sa píše: „Každý kresťan je na základe krstu učeníkom misionárom v tej miere, v akej sa stretol s Božou láskou v Ježišovi Kristovi. Nemôže sa to nezohľadniť v aktualizovaní Rímskej kúrie, ktorej reforma preto musí zabezpečiť zapojenie laičiek a laikov aj do riadiacich a zodpovedných funkcií.“
Okrem toho sa zdôrazňuje, že Rímska kúria je nástrojom v službe Rímskeho biskupa aj pre potreby univerzálnej cirkvi, a teda aj biskupstiev a miestnych cirkví.
Ako čítame v texte, „Rímska kúria nestojí medzi pápežom a biskupmi, ale slúži obom, spôsobmi zodpovedajúcimi ich povahe“. Ďalší významný bod sa týka spirituality, keď dokument píše, že členovia Rímskej kúrie sú tiež „misionárskymi učeníkmi“. Zvlášť sa zdôrazňuje synodalita ako bežný spôsob práce Rímskej kúrie, ako proces, ktorá už prebieha a ktorý treba čoraz viac rozvíjať.
Ďalšími aspektmi obsiahnutými v dokumente sú zdôraznenie definície Štátneho sekretariátu ako „pápežského sekretariátu“, presunutie Personálneho oddelenia kúrie pod Ekonomický sekretariát (Segreteria per l’Economia – SPE), ako aj usmernenie, že Správa majetku Apoštolskej stolice (APSA) musí byť činná cez aktivity vlastné Inštitútu pre náboženské diela.
Napokon sa stanovuje, že pre klerikov a rehoľníkov slúžiacich v Rímskej kúrii je mandát v úradoch Rímskej kúrie päťročný a môže byť obnovený na druhé päťročné obdobie, po ktorého uplynutí sa dotyční vrátia do diecéz alebo komunít, ku ktorým patria.
Dnes treba vedieť
Žalobu za zneužívanie proti Benediktovi XVI. pozastavili
Žaloba je namierená nielen proti Josephovi Ratzingerovi, ktorý bol arcibiskupom Mníchova a Freisingu v čase, keď bol zneužívateľ preložený do jeho diecézy, ale aj proti arcidiecéze, ako aj proti Ratzingerovmu nástupcovi v úrade arcibiskupa, kardinálovi Friedrichovi Wetterovi.
Cirkev v Amerike
Katolicizmus dominuje v 36 štátoch USA, rastie najmä na juhu a západe
Katolíci tvoria takmer pätinu populácie krajiny.
Vláda v pondelok schválila popri pomoci podnikateľom pri cenách energií aj pomoc pre cirkvi, ktorá bude v zásade podobná. Mnohí kňazi však hovoria o chaose, lebo nevedia, či majú vysoké zálohové faktúry platiť, a netušia, kedy im štát vysoké ceny vykompenzuje. Viac v texte Pavla Hudáka.
Téma tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa uskutoční od 18. do 25. januára, je citát z Izaiáša Robte dobro, domáhajte sa práva. Pri tejto príležitosti pripravili cirkvi viacero ekumenických bohoslužieb a stretnutí, zoznam ponúka webová stránka TK KBS.
Predseda KBS arcibiskup Bober ide za pápežom, navštívi aj Komunitu sv. Egídia
Predstavitelia KBS sa zúčastnia aj na inaugurácii pamätnej tabule v slovenčine nad hrobom svätého Cyrila v Bazilike sv. Klementa.
Nové ceny plynu a elektriny bez pomoci štátu spôsobia, že v malej tatranskej farnosti Nová Lesná nebudú o niekoľko mesiacov žiadne peniaze, hovorí miestny farár Anton Ziolkovský. „Môžem povedať ľuďom, že pre vysoké ceny nebudeme kúriť v kostole, ale kúrenie na fare vypnúť nemôžem, nebudem tam v zime,“ povedal. Pohráva sa aj s myšlienkou, že ak im štát nepomôže, kúrenie na fare bude musieť stiahnuť tak, aby budova nezamrzla, a zimu prečká u príbuzných.
K bombovému útoku na protestantský kostol na východe Konžskej demokratickej republiky sa prihlásil Islamský štát. Pri nedeľnom útoku zahynulo najmenej desať ľudí a viac než desiatka ďalších utrpela zranenia. Do krajiny koncom mesiaca zavíta pápež František. (cna)
Pokračovanie filmu Mela Gibsona Umučenie Krista začnú nakrúcať na jar tohto roku. Film má opisovať udalosti počas troch dní medzi Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním, pričom hlavnú rolu bude opäť stvárňovať Jim Caviezel. (cna)
Cirkev a voľby
Kostol s Pražským Jezuliatkom zatvoria, správcovia v ňom nechcú Babišovu kampaň
Bývalý český premiér a kandidát na prezidenta chce pražský chrám navštíviť v utorok. Bosí karmelitáni považujú návštevu za súčasť kampane, ktorá je „vedená veľmi útočným a strach vyvolávajúcim štýlom“.
Pred dvadsiatimi rokmi, 16. januára 2003, zomrel biskup Michal Rusnák, biskup slovenských gréckokatolíkov v Kanade a rodák z Pozdišoviec. Kňazskú vysviacku prijal od blahoslaveného P. P. Gojdiča v roku 1949. V roku 1964 bol menovaný za biskupa s právami apoštolského vizitátora pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade a v roku 1980 sa stal sídelným biskupom Eparchie sv. Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Kanade, jedinom slovenskom biskupstve mimo Slovenska. (tkkbs)