Pápež František dnes promulgoval text Apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium (Ohlasovanie evanjelia) o Rímskej kúrii a jej službe cirkvi vo svete, ktorá vstúpi do platnosti 5. júna 2022 na slávnosť Zoslania Ducha Svätého.

Stalo sa tak dnes zverejnením v bulletine vatikánskeho tlačového strediska.

Dokument (zatiaľ v taliančine) má priniesť najväčšie zmeny v Rímskej kúrii za posledných tridsať rokov.

Ako informuje oznam Tlačového strediska Svätej stolice, „vstupom do platnosti tejto apoštolskej konštitúcie bude v celosti zrušená a nahradená apoštolská konštitúcia Pastor bonus a týmto spôsobom akt reformy Rímskej kúrie nadobudne kompletnú formu“.

Novú apoštolskú konštitúciu predstavia v pondelok 21. marca o 11.30 h vo vatikánskom tlačovom stredisku na tlačovej konferencii kardinál Marcello Semeraro, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, Mons. Marco Mellino, sekretár Rady kardinálov, a páter Gianfranco Ghirlanda SJ, emeritný profesor Fakulty kánonického práva Pápežskej Gregorovej univerzity.

Návrh nového dokumentu, ktorý má nahradiť doteraz platnú apoštolskú konštitúciu Jána Pavla II. Pastor bonus z roku 1988, schválila Rada kardinálov ešte v apríli 2019.

Následne bol rozoslaný na pripomienkovanie predsedom biskupských konferencií, synodám východných cirkví, konferenciám vyšších rehoľných predstavených či niektorým pápežským univerzitám.

Čítajte tiež

Vatikánske zákulisie Je tu rok zásadnej reformy Rímskej kúrie a veľkých personálnych zmien

Imrich Gazda

V roku 2022 sa očakáva odchod viacerých významných kardinálov do dôchodku. Nahradiť by ich mali nové mená.

Niekoľko rokov pripravovaná apoštolská konštitúcia Praedicate evangelium by mala nastaviť jasný, efektívny a transparentný systém fungovania vatikánskych úradov na nasledujúce roky či skôr desaťročia.

Vznikne Dikastérium pre evanjelizáciu, prefektom bude pápež

Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu priniesla stručný pohľad na nový dokument od Andreu Tornielliho a Sergia Centofantiho v ich článku publikovanom v talianskej sekcii Vatican News:

Text Praedicate Evangelium je výsledkom dlhej kolegiálnej práce, ktorá sa začala na stretnutiach pred konkláve v roku 2013, spolu s Radou kardinálov, ktorá sa stretávala od októbra 2013 až do februára tohto roka, a pokračovala pod vedením pápeža s rozmanitým ďalším prispením od cirkví z celého sveta.

Je potrebné zdôrazniť, že nová apoštolská konštitúcia právne vyjadruje reformný proces, ktorý sa už takmer v plnej miere realizoval počas posledných deviatich rokov prostredníctvom zlúčení a úprav, ktoré viedli k vytvoreniu nových dikastérií. V texte dokumentu sa zdôrazňuje, že „Rímska kúria sa skladá zo Štátneho sekretariátu, z dikastérií a orgánov, ktoré sú si právne rovné“.

Medzi najvýznamnejšie novosti patrí vznik Dikastéria pre evanjelizáciu, ktoré je zjednotením Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, pričom obaja vedúci oddelení sa stanú proprefektmi, pretože prefektúra tohto nového dikastéria je vyhradená pápežovi. V dokumente sa uvádza: „Dikastériu pre evanjelizáciu predsedá priamo rímsky pápež.“

Novosťou je taktiež zriadenie Dikastéria pre charitatívnu službu, reprezentovanú úradom Apoštolskej charity (Elemosineria Apostolica), ktorá tak získava významnejšiu úlohu v Rímskej kúrii.

V dokumente čítame: „Dikastérium pre charitatívnu službu, nazývané aj Apoštolská charita, je osobitným vyjadrením milosrdenstva a vychádzajúc z možností pre chudobných, zraniteľných a vyraďovaných, vykonáva v ktorejkoľvek časti sveta dielo podpory a pomoci voči nim v mene rímskeho pontifika, ktorý v prípadoch osobitnej núdze alebo inej potreby určuje osobne pomoc, ktorá bude pridelená.“

Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium ponajprv prezentuje dikastériá v nasledujúcom poradí: pre evanjelizáciu, pre náuku viery a pre charitatívnu služby.

Ďalšie zlúčenie sa týka Komisie pre ochranu maloletých, ktorá sa stáva súčasťou Dikastéria pre náuku viery, pričom naďalej funguje podľa vlastných noriem a má vlastného predsedu a sekretára.

Jedna podstatná časť dokumentu sa týka všeobecných princípov. V preambule sa pripomína, že každý kresťan je misionárskym učeníkom.

Medzi základné všeobecné princípy patrí špecifikácia, že každý – teda aj laik či laička – môže byť vymenovaný do riadiacich funkcií v Rímskej kúrii na základe zástupnej moci Petrovho nástupcu.

V dokumente sa píše: „Každý kresťan je na základe krstu učeníkom misionárom v tej miere, v akej sa stretol s Božou láskou v Ježišovi Kristovi. Nemôže sa to nezohľadniť v aktualizovaní Rímskej kúrie, ktorej reforma preto musí zabezpečiť zapojenie laičiek a laikov aj do riadiacich a zodpovedných funkcií.“

Okrem toho sa zdôrazňuje, že Rímska kúria je nástrojom v službe Rímskeho biskupa aj pre potreby univerzálnej cirkvi, a teda aj biskupstiev a miestnych cirkví.

Ako čítame v texte, „Rímska kúria nestojí medzi pápežom a biskupmi, ale slúži obom, spôsobmi zodpovedajúcimi ich povahe“. Ďalší významný bod sa týka spirituality, keď dokument píše, že členovia Rímskej kúrie sú tiež „misionárskymi učeníkmi“. Zvlášť sa zdôrazňuje synodalita ako bežný spôsob práce Rímskej kúrie, ako proces, ktorá už prebieha a ktorý treba čoraz viac rozvíjať.

Ďalšími aspektmi obsiahnutými v dokumente sú zdôraznenie definície Štátneho sekretariátu ako „pápežského sekretariátu“, presunutie Personálneho oddelenia kúrie pod Ekonomický sekretariát (Segreteria per l’Economia – SPE), ako aj usmernenie, že Správa majetku Apoštolskej stolice (APSA) musí byť činná cez aktivity vlastné Inštitútu pre náboženské diela.

Napokon sa stanovuje, že pre klerikov a rehoľníkov slúžiacich v Rímskej kúrii je mandát v úradoch Rímskej kúrie päťročný a môže byť obnovený na druhé päťročné obdobie, po ktorého uplynutí sa dotyční vrátia do diecéz alebo komunít, ku ktorým patria.