Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
30. marec 2022

Predseda FKI Tomáš Kuzár

Rodina a pro-life sú už rozbehnuté, preto sme sa pustili do úplne novej výzvy

Rozhovor s predsedom Fóra kresťanských inštitúcií o profesionalizácii, nových výzvach aj projekte Výveska.sk.

Rodina a pro-life sú už rozbehnuté, preto sme sa pustili do úplne novej výzvy
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s predsedom Fóra kresťanských inštitúcií o profesionalizácii, nových výzvach aj projekte Výveska.sk.

Hovorí, že kresťanské organizácie sa u nás sprofesionalizovali a špecializovali. Zmenilo sa aj dobrovoľníctvo. Vysvetľuje, prečo by mali kresťanské organizácie riešiť aj občianske a spoločenské témy, ako napríklad kvalitu života na vidieku. Šéf Fóra kresťanských inštitúcií Tomáš Kuzár.

Ako ste sa stali predsedom Fóra kresťanských inštitúcií (FKI)?

Presne rok po svadbe sme spolu s mojou manželkou Miriam spustili portál Výveska.sk. Predtým sme sa stretli s mnohými kresťanskými organizáciami a rozprávali sme sa s nimi o tom, čo by im pomohlo. Mnohí hovorili, že by potrebovali na internete miesto, kde by mohli informovať o svojich aktivitách.

Dovtedy to robili len na svojich stránkach alebo na portáloch, kde boli tieto informácie zhromaždené, ale väčšina z nich fungovala len nejaký čas. Viacerí považovali projekt Vývesky za výborný nápad. Vznikol aj s podporou grantu od KBS.

Grant bol zo zbierky na médiá?

Áno. Ale nešlo len o peniaze, ktoré nám pri rozbehu veľmi pomohli. Biskupi dali Výveske aj morálnu podporu. Potom začali na Vývesku zadávať kresťanské organizácie svoje podujatia a takto vzniklo jedno miesto, kde sa dajú pozrieť plánované kresťanské akcie.

My sa potom staráme, aby sa informácie dostali aj ďalej. Posielame tipy na podujatia do Rádia Lumen, dávame akcie na sociálne siete a niektoré podujatia navštívime. Týmto spôsobom sme sa stretávali s rôznymi kresťanskými organizáciami a neskôr sme sa stali členmi FKI. Teda konkrétne občianske združenie Christin, pod ktoré Výveska patrí.

Samotné FKI organizuje veľa podujatí, s ktorými sme im pomáhali. No a neskôr som sa dostal do predsedníctva.

Ako dlho už funguje Výveska.sk?

Jedenásť rokov.

Zverejňujú si organizácie podujatia na web samy alebo ich vyhľadávate vy?

Väčšina organizácií si nahadzuje podujatia sama a my ich len schválime. Niektoré zasa nahodíme my. Zverejňujeme aj sviatky a udalosti, o ktorých vieme dopredu. Niekedy nás poprosí samotný organizátor, aby sme niektoré podujatia dali na Vývesku my. Teraz sa nám napríklad ozvali verbisti z Nitry, že majú na celý rok veľa podujatí, či by sme to my nenahodili na Vývesku. Pointa však je, že Výveska je miesto, kde kresťanské podujatia viete nájsť.

Aký dosah má Výveska.sk?

Komunitu, ktorá ju navštevuje pravidelne, tvorí okolo 30- až 40-tisíc ľudí a zároveň máme veľký dosah na sociálnych sieťach.

Nápad s Výveskou bol váš alebo ste sa inšpirovali niekde v zahraničí?

Vytvárali sme to spolu s manželkou Miriam. Chodili sme na rôzne podujatia, videli sme, že ich je veľa, a povedali sme si, že by bolo super mať to na jednom mieste. Podnetom bolo aj to, že sme sa stretávali s organizátormi, ktorí vraveli, že také dobré podujatie sme zorganizovali a prišlo tak málo ľudí. Na druhej strane boli ľudia, ktorí vraveli, že škoda, že sa o nejakej akcii dozvedeli až z fotiek po jej skončení.

Pri názve Výveska ste sa inšpirovali výveskou pred kostolom?

Áno. Je to špecifické slovo pre kresťanov. Keby sme povedali nástenka, je to už iné. Veľa podujatí z Vývesky preberajú aj Rádio Lumen a TV Lux, ktoré vedia, kde podujatia sú, a potom o nich informujú.

Vytvorili sme spoločný hlas

FKI združuje viacero kresťanských organizácií. Prečo potrebujú byť zlúčené v jednom fóre?

Vytvárame priestor na dialóg s cieľom pomôcť organizáciám, aby ich bolo počuť v spoločnosti. FKI vytvára platformu a miesto, kde sa môžu stretnúť. Stretneme sa napríklad viacero organizácií a rozprávame sa o tom, čo ďalej s rodinnou politikou, aké sú výzvy v sociálnej oblasti a podobne.

Každá z organizácií to akceptuje s tým, že to robí niekto nestranný, a nemá pocit, že by sme organizáciu akýmkoľvek spôsobom ohrozili alebo jej konkurovali. Organizácie vedia, že chceme, aby sa poznali, spolupracovali, a že nijakým spôsobom nepreberáme ich agendu.

Je výhodou FKI aj to, že má v spoločnosti väčší hlas ako jedna organizácia?

Je jasné, že keď sú v rámci vlády nejaké rozhodnutia, tak nechcú rozprávať s každou organizáciou samostatne. Preto je lepšie, ak sa stretneme a vytvoríme spoločný hlas.

Čo FKI rieši spoločne za všetky organizácie?

Najmarkantnejšie sú témy, ktoré sa týkajú všetkých. Takto sme napríklad spoločne riešili zrušenie poplatkov za cirkevné sobáše. Pred niekoľkými rokmi totiž prišiel nápad, aby cirkevné sobáše boli spoplatnené, zatiaľ čo civilné by boli bez poplatku. Vtedy sme sa ako FKI ozvali. Bolo jasné, že sme jedna platforma, ktorá rieši vec týkajúcu sa všetkých.

Ďalšia téma, do ktorej sa spoločne zapájame, je voľná nedeľa. Každá kresťanská organizácia si uvedomuje, že je dobré, aby človek mal jeden deň voľný, keď môže oddychovať.

Sú v FKI kresťanské organizácie z viacerých konfesií?

Áno, sú tam aj evanjelické organizácie. Ale najviac je katolíckych. Spolupráca s organizáciami z iných cirkví je však veľmi dobrá. História FKI siaha do deväťdesiatych rokov. Vtedy mnohé organizácie vznikali a nebolo ich tak veľa. V roku 1996 vzniklo aj FKI ako platforma, aby sa ľudia medzi sebou vôbec poznali, aby o sebe vedeli, aby sa vedeli vzájomne povzbudiť.

Dnes je situácia úplne iná, ako bola pred 25 rokmi. Vtedy bolo super, že sa ľudia vedeli vôbec stretnúť, a organizácie neboli až také diverzifikované. Bolo veľa organizácií, ktoré fungovali na dobrovoľníckej báze, ako napríklad Hnutie kresťanských rodín či eRko.

V súčasnosti je kresťanských organizácií niekoľkonásobne viac, v FKI ich je združených takmer 60. Aj ľudí, ktorí sú dnes zamestnaní v kresťanskom sektore, je oveľa viac ako v deväťdesiatych rokoch.

Čiže kresťanské organizácie sa sprofesionalizovali?

Sprofesionalizovali a špecializovali.

Niekedy mám pocit, že je tu viacero organizácií, ktoré robia to isté alebo sa zameriavajú na rovnakú tému. Vidíme to napríklad pri pro-life či pri prorodinných témach a podobne. Netrieštia tak sily?

Keď nás je viac, máme väčšiu silu. Keď to porovnáme s tým, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch, keď tam bolo zopár ľudí, tak sa mi to zdá pozitívne. Niekto rieši pro-life problém, iní sa modlia pred nemocnicami, ďalší robia lobing v rámci ministerstiev alebo advokáciu, tých možností je veľa. Dôležité je nájsť aj podporovateľov, aby si to organizácie mohli finančne vykryť a robiť to profesionálne.

Stretávam sa však s názormi, že niekedy sa organizácie zbytočne štiepia. Napríklad v pro-life prostredí robia viacerí to isté, aj keď predtým boli spolu.

Je to realita. Ale niekedy konkurencia pomáha, aby sa zlepšovali. Keď je organizácia len jedna, tak robí, ako vie. Ale keď dvaja robia skoro to isté, začnú sa porovnávať a robiť to lepšie. Konkurencia nie je zlá. Ale snaha, aby sme ťahali za jeden povraz, tu je.

Aby sa ťahalo za jeden povraz zabezpečuje FKI?

My vytvárame platformu. Aj medzi kresťanskými organizáciami sú niekedy spory, rôzne názory a polemika. Niečo sa podarí viac, niečo menej. Nemáme naivnú ambíciu budovať ideálny svet, kde budú ideálne organizácie. Žijeme v dynamickom prostredí, prichádzajú nové výzvy.

Aké sú to?

Žiť kresťanstvo v spoločnosti. Nevymýšľať si umelé problémy. Dôležité je ukazovať ľuďom kresťanské svedectvo tam, kde sme. Keď si kresťania robia svoju prácu dobre, nemusia sa tajiť, že sú kresťania, a ľudia ich budú rešpektovať. Keď budeme robiť veci dobre, budú sa pridávať aj ďalší.

Vidiek si nikto nevšíma

Takýmto spôsobom FKI rozbehlo aj platformu Kresťan na vidieku. O čo ide?

Všimli sme si, že viaceré organizácie sa snažia zatajiť kresťanský pôvod. My sme sa to rozhodli urobiť naopak a dať si to do názvu. Voláme sa Kresťan na vidieku, všetci vedia, že sme kresťania, a nikto s tým nemá problém. Vedia nás zaradiť. Riešime však vecné problémy.

Vidiek je jedna z výziev, ktorú sme identifikovali ako novú výzvu. Nie je to síce bežné, keďže sme boli spájaní s témami rodina či pro-life. Tieto sú už na Slovensku rozbehnuté, a tak sme sa pustili do úplne novej témy, ktorá nevyzerá na prvý pohľad až taká dôležitá. Ale postupne zisťujeme, že na Slovensku neexistuje povedomie, že by sme mali zveľaďovať vidiek, mali by sme sa viac starať o ľudí, ktorí tam žijú, a nebrať ich ako občanov druhej kategórie.

Kresťan na vidieku je teda príklad aktivity, ktorú síce robia kresťania, ale nemusí to byť výslovne duchovná aktivita? Ľudia totiž kresťanské organizácie vnímajú ako tie, ktoré robia kresťanské prednášky a besedy, prípadne sa venujú deťom a mladým či rodinným a pro-life témam.

Presne tak. Je dôležité robiť tábory pre deti, prípravy na birmovku a manželstvo. Sú to všetko dôležité veci. Tak ako ste to vycítili správne, Kresťan na vidieku je združenie kresťanov, ktorí chcú pomôcť fungovaniu života na vidieku pre všetkých. Nielen pre kresťanov, aby sa tam mali lepšie, ale aby všetci ľudia mohli žiť na vidieku lepší život.

Vidíme, že toto je na Slovensku úplne nová téma. Keď sa chceme rozprávať s nejakým odborníkom či so zástupcom ministerstva na túto tému a počuť od neho, aká je vízia pre rozvoj vidieka, ako vidí hospodárstvo na vidieku, aká je vízia pre školstvo, tak povedia, že žiadnu víziu nemajú. A ani nevidia dôvod, prečo by ju mali mať.

Prečo by ministerstvo nemohlo investovať do menších priemyselných parkov, aby si prácu našli ľudia aj na dedine a nemuseli toľko cestovať? Zdieľať

A prečo by ju mali mať?

Lebo na Slovensku žije polovica ľudí na vidieku. Človek by nemal byť diskriminovaný len preto, že žije na dedine a nie v meste. Len preto, že sa mestám darí, je tam biznis, vyššie platy a vyššia životná úroveň, tak to nie je dôvod, aby väčšina peňazí išla do miest.

Je vidiek nejakým spôsobom diskriminovaný?

Je zanedbávaný a prehliadaný. Vidiek si nikto nevšíma a berieme ho ako nejaké polia, kde sú nejakí poľnohospodári, ktorí niečo orú a sadia. Nikto však nerieši, že sa musíme o vidiek starať, alokovať tam investície, zabezpečiť tam prácu. Vidíme, čo sa deje. Je veľa dedín, z ktorých ľudia odchádzajú. Otcovia nechávajú rodiny a idú na týždňovky.

Ale napríklad Orava je tým známa už desaťročia.

Áno, ale je to tým, že tam nie sú firmy a práca, a tak ľudia odchádzajú do zahraničia. Domov sa vrátia raz za niekoľko týždňov. Sami si uvedomujú, ako to ničí rodiny a ako to mení charakter celého vidieka. A nerobí sa s tým nič.

Keď si pozrieme, kam ide podpora z ministerstiev, kam idú granty a fondy, tak všetko ide do miest. Robia sa priemyselné parky, ale pri Nitre, Žiline či pri Košiciach.

Inzercia

Ale je logické postaviť priemyselný park pri meste.

Na projekte Kresťan na vidieku spolupracujeme s nemeckými partnermi. Od nich vieme, že v Nemecku je bežné, že prosperujúce firmy sú roztrúsené po celom území. U nás to berieme tak, že dajme všetko napríklad do Košíc a človek pricestuje za prácou aj sto kilometrov. Ale vidíme príklady zo zahraničia, kde vidiek funguje a kde je veľa podnikov rozptýlených po celom území. Aj v malej obci môže byť remeselná výroba či nejaká dielňa.

Príkladom je firma MTS v Krivej na Orave, ktorá zamestnáva množstvo ľudí v high-tech odvetví. Keď si však pozrieme, ako fungujú podpory z ministerstiev, všetky idú veľkým firmám so zahraničným kapitálom.

Prečo by ministerstvo nemohlo investovať do menších priemyselných parkov, aby si prácu našli ľudia aj na dedine a nemuseli toľko cestovať? Keď sa rozprávame so starostami, oni by to privítali, vidia, že takéto firmy by aj chceli vzniknúť, ale nevedia sa dostať k peniazom na vytvorenie priemyselného parku.

A asi ani k pozemkom…

Ani k pozemkom, ani k peniazom. Grantové výzvy sú šité pre veľké firmy.

Ako kresťania teda budeme asi zbytočne hovoriť, že rodiny majú žiť spolu a nie je dobré, ak otec chodí na týždňovky, ale nič pre to neurobíme.

Je to tak. Infraštruktúra je základ. Problémy sa stále opakujú a sú jasné, ale nie je to ešte téma. Neosvojili si to zatiaľ médiá a ľudia. Veríme, že aj na Slovensku by mohol vyzerať vidiek ako vo Švajčiarsku, kde prídu turisti, nájdu tam ubytovanie, lokálne produkty a človek tam strávi týždeň. Aj my si síce povieme, že chceme takýto vidiek, ale málo pre to robíme.

Ako vás vníma štátna správa, keď prídete ako platforma Kresťan na vidieku? Nezatvára vám to niekedy dvere?

Vždy jasne vysvetlíme, o čo nám ide, aby si nás vedeli zaradiť, a preto sme sa to snažili jasne pomenovať a nič nezakrývať. Chceme rozbehnúť dialóg. Zisťujeme, že úradníci z Bratislavy majú problém dostať sa k bežným ľuďom.

Linka medzi ľuďmi a samosprávou v malých mestách a na dedinách a medzi ministerstvami prebieha veľmi náročne. Ľudia nevedia, ako sa dostať k ministrovi či štátnemu tajomníkovi.

A platforma Kresťan na vidieku vytvára priestor na dialóg medzi ľuďmi z vidieka a ministerstvami a štátnymi úradníkmi. Chceme pomenovať problémy a viesť o nich dialóg. Je nám jasné, že všetky problémy nakopené za desaťročia hneď nevyriešime.

Dajú sa vôbec pomenovať spoločné problémy vidieka? Úplne niečo iné je Orava ako juh Slovenska a ten je iný ako dediny okolo Bratislavy.

Rozdiely medzi lokalitami sú obrovské. Z bežných problémov, ktoré sa opakujú všade, je rozdrobenosť pozemkov a pôdy. Väčšina poľnohospodárskej pôdy je obhospodarovaná veľkými firmami, ktoré pestujú na veľkých plochách základné plodiny ako pšenica či repka, ale nepestujú sa produkty s pridanou hodnotou, nie sú tam zamestnaní ľudia a chýbajú nám lokálni malí farmári, ktorí dávajú vidieku charakter.

Keď sa mladý človek chce dostať k pôde, tak často nemá šancu, nemá kapitál ani znalosti. Mať farmu je skoro nemožné, mladí farmári u nás nemajú podmienky.

Ako sa kresťanská platforma FKI dostala k vidieku?

Katka Hulmanová, ktorá roky pracuje v FKI, má dobré kontakty v Nemecku. Pred niekoľkými rokmi sa na kongrese Renovabis začali diskusie s nemeckými partnermi, ktorí sa venujú rozvoju vidieka. Prišli sa k nám pozrieť, aké je to na vidieku u nás.

Hneď bolo jasné, že si uvedomili rozdiel v ponímaní vidieka u nás a u nich. Oni nám dali túto myšlienku rozvíjať vidiek a poskytli nám grant. A sme tiež súčasťou Prorure, kde sú združené kresťanské providiecke hnutia z viacerých európskych krajín.

Musíme hovoriť rečou tohto sveta

Rozumejú podľa vás kresťanské organizácie na Slovensku, že je dôležité, aby sme sa ako kresťania angažovali aj v takýchto témach, a že nestačia len pro-life témy či duchovné aktivity?

Je to o ľuďoch, o tom, kto má aké plány a vízie. Pozitívny príklad je Slovenská katolícka charita. Zamestnáva tisíce ľudí a postupne ide do spoločnosti s tým, že nerobia len pomoc pre chudobných, ale venujú sa širším témam, ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi, teraz pomoc Ukrajine a ďalším krajinám.

To, čo nám stačilo pred desiatimi rokmi, že sme urobili nejaké podujatie a bolo to super, už dnes neplatí. Zdieľať

Všímam si, že aj do svojich kampaní volajú mediálne známych ľudí. Mnohé organizácie si začínajú uvedomovať, že musia hovoriť rečou tohto sveta. Charita je veľmi viditeľná. Ale dobré veci robí aj Braňo Kožuch na Orave, eRko po celom Slovensku, jeho odchovanci sú skoro všade, rovnako aj saleziáni vyformovali mnoho ľudí, ktorí založili množstvo firiem a robia mnoho projektov.

Je to však proces. Dôležitá je aj pastorácia, aby boli stretká, prípravy na birmovky a na manželstvo. Tam sa ľudia formujú a získavajú skúsenosti a potom môžu založiť ďalšie organizácie, firmy a podobne.

Treba teda asi nájsť rovnováhu, aby boli kresťania aktívni aj v duchovnej a pastoračnej oblasti, aj v tej občianskej?

Áno. Ľudia, ktorí majú dobré zázemie z rodiny a farností, sú potom aj aktívni v spoločnosti. Aj v rámci FKI povzbudzujeme mladých, aby prišli medzi nás a zapájali sa, robili nové projekty a užitočné veci.

Dôležitá je aj spolupráca, lebo projekty sú čoraz zložitejšie. Niekedy stačilo urobiť malé podujatie, ktoré malo úspech a bolo výborné. Dnes už aj kresťanské organizácie robia veľké festivaly. Stačí sa pozrieť len na to, ako funguje Godzone, kde je kvalita produkcie taká vysoká, že na to treba veľa skúseností a množstvo ľudí s vedomosťami.

Potrebné je neustále sa vzdelávať. Aj o to sa v rámci FKI snažíme. Máme napríklad semináre, ako čerpať granty. Veľakrát sa stáva, že ideme po menších grantoch, lebo je to jednoduchšie. Ale keď chceme ísť do veľkých grantov, tam potrebujeme veľkú infraštruktúru, potrebujeme sa medzi sebou poznať a vedieť tie veci robiť, aby sme vedeli urobiť aj veľkú zmenu. 

Keď chceme ako kresťania niečo robiť, musí to mať kvalitu a dosah. Zároveň pripravujeme aj školenia o marketingu a fundraisingu. Každá organizácia potrebuje dať o sebe zrozumiteľne vedieť. Či je to rodinná, sociálna, alebo vzdelávacia téma. Marketing a získavanie zdrojov spája všetky organizácie.

Zdá sa, že kresťanské organizácie sa posúvajú aj v úrovni podujatí, ktoré robia, aj v transparentnosti. Keď som sa asi pred piatimi rokmi pýtal jednej organizácie, na čo použijú výťažok zo zbierky, boli prekvapení, že to vôbec niekoho zaujíma. Dnes to už sami zverejňujú.

Vzdelávanie je dôležité, aby sme držali krok aj so sekulárnymi organizáciami. To, čo nám stačilo pred desiatimi rokmi, že sme urobili nejaké podujatie a bolo to super, už dnes neplatí. V súčasnosti je v organizáciách zamestnaných viac ľudí. V minulosti sa riešilo všetko dobrovoľnícky. Tým, že sa snažíme o profesionalizáciu, potrebujeme veľa ľudí.

Musíme sa vzdelávať a robiť kvalitné videá, bannery, reklamy, dávať o sebe vedieť cez sociálne siete. Či je to svetská, alebo kresťanská organizácia, musí spĺňať štandard, v podstate ľuďom vonku je niekedy jedno, kto robí podujatie, ak je kvalitné.

Kresťanské organizácie však stále určite robia veľa vecí aj na základe dobrovoľníctva. Majú dnes ľudia ešte záujem angažovať sa?

Aj dobrovoľníctvo sa mení. To, čo niekedy robili ľudia dobrovoľnícky, dnes robia ako svoju prácu. Keď chceme dosiahnuť určitú kvalitu, človek sa musí tomu venovať naplno. Dobrovoľníci sú dôležití, videli sme to napríklad pri návšteve pápeža Františka.

Ale keď sa dnes robia podujatia a kampane, potrební sú profesionáli, lebo inak kvalitu nedokážeme zabezpečiť. Ale dobrovoľníctvo sa rozvíja v mnohých smeroch. Ak je niekto programátor alebo právnik, tak svoju profesiu vie využiť aj dobrovoľnícky pre dobrú vec.

Sú ľudia takto ochotní pomáhať?

Áno, ľudia si pamätajú, z akej rodiny či stretka vzišli, a robia to prirodzene. Mám pocit, že kresťania sú všeobecne aktívnejší a viac sa zapájajú do rôznych aktivít. Ak sú ľudia pozvaní a niekto ich zavolá, ochotne sa zapoja.

Ďalšia veľká vec, ktorú FKI organizuje, je Deň rodiny.

Áno, to je príklad podujatia, kde vidno, ako sa to za dvanásť rokov posunulo a sprofesionalizovalo. Keď si len porovnám, aký plagát sme vyprodukovali vtedy a čo je očakávané dnes, vidím obrovský pokrok. Ale je okolo nás kopec ľudí, ktorí vidia, že robíme niečo na vysokej úrovni, a preto nám chcú pomôcť.

Vidím, ako si dnes dajú záležať krajské mestá pri organizácii tohto podujatia, záleží im na tom, koho majú na pódiu, sú to známe osobnosti a skupiny. S reklamou im však pomáhajú dobrovoľnícky rôzne reklamné agentúry. Spolupracujeme s kreatívnou agentúrou, ktorá nám pomáha dobrovoľnícky a zadarmo. Takúto akciu na takej vysokej úrovni už nedokážeme urobiť sami.

Dnes sa už teda dobrá akcia nedá urobiť jednoducho ako kedysi?

Dá sa niekde vo farnosti alebo v obci, kde sa to vyhlási a ľudia prídu. Ale keď chceme dobrú celoslovenskú akciu, ktorá bude kvalitná a ktorá sa dostane aj do médií, tam sa to musí robiť profesionálne.

Akcia musí mať mediálnych aj finančných partnerov, musí byť na úrovni, ako sú ľudia zvyknutí aj zo svetského prostredia. A na to už potrebujete mať zamestnaných ľudí a musíme komunikovať a spolupracovať s expertmi. Takto už fungujeme aj pri organizácii našich akcií. Organizácie, ktoré na to nenaskočia, sa postupne vytratia.

Máte takú skúsenosť?

Áno, v FKI je 60 organizácií a niektoré svoju činnosť utlmujú. Organizácie, ktoré sa nezačali profesionalizovať, ktoré nemajú zamestnaných ľudí, v ktorých sa ľudia nevzdelávajú a nezlepšujú, tie sa postupne stratia.

Tí, ktorí inovujú, prinášajú a hľadajú nové veci, tak prežijú a majú viac partnerov, lepšie financovanie, viac pracovníkov, dobrovoľníkov či viac spoluprác aj so sekulárnymi organizáciami.

Foto – Postoj/Martin Krystýnek

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.