Ako nahé sochy prekryli návštevu iránskeho prezidenta u pápeža (Vatikánska sedma)

Ako nahé sochy prekryli návštevu iránskeho prezidenta u pápeža (Vatikánska sedma)

Hlava Katolíckej cirkvi sa stretla s iránskym prezidentom po viac ako šestnástich rokoch. Foto - TASR/AP

Talianske médiá venovali obrovskú pozornosť nedávnej návšteve iránskeho prezidenta v Ríme, kde sa stretol aj s pápežom Františkom. Nečudo. Líder blízkovýchodnej veľmoci zavítal do Európy po viac ako šestnástich rokoch. Navyše, oficiálny program sprevádzala nebývalá aféra.

Prezident Iránskej islamskej republiky Hasan Rúhání mal do Talianska, Vatikánu a Francúzska zavítať už v novembri minulého roku. Do toho však prišli teroristické útoky v Paríži, a tak bol termín návštevy presunutý.

Do Vatikánu prišiel iránsky líder vo veľkom štýle – konvoj viac ako dvadsiatich limuzín pripomínal skôr návštevu amerického či ruského prezidenta. Jeho sprievod tvorilo dvanásť ľudí, medzi ktorými bol napríklad minister zahraničných vecí Muhammad Javad Zarif či veľvyslanec pri Svätej stolici Muhammad Taher Rabbani. Na približne štyridsaťminútovom stretnutí medzi štyrmi očami sa zúčastnili aj dvaja tlmočníci – kým pápežovi asistoval kňaz, po Rúhaního boku sedela žena, ktorá tlmočila z perzského jazyka fársí do taliančiny. Bola to jediná žena v prezidentovom sprievode.

V tlačovom komuniké Svätá stolica informovala, že debata medzi pápežom a prezidentom sa týkala aj riešenia problémov Blízkeho východu vrátane zamedzenia šírenia terorizmu a obchodovania so zbraňami či dodržiavania nukleárnej dohody, ku ktorej Teherán pristúpil v minulom roku. Práve tento krok viedol k zrušeniu medzinárodných sankcií a umožnil Rúhaního cestu do Európy, počas ktorej sa pokúsil oživiť diplomatické a ekonomické vzťahy so Západom.

Obaja lídri sa podľa vatikánskeho komuniké zhovárali aj o živote katolíkov v Iráne, ktorý nie je zďaleka taký zložitý ako v niektorých krajinách blízkovýchodného regiónu, ale nie je ani bezproblémový. Napriek tomu, že kresťania môžu mať v krajine kostoly a nezakazuje sa im napríklad požívanie alkoholu, nemajú právo vyučovať náboženstvo a pôsobiť vo verejných funkciách. Zaujímavosťou je, že Rúháního pôsobenie na čele krajiny z hľadiska prístupu k 20-tisícovej židovskej komunite pozitívne zhodnotil aj izraelský denník Haaretz.

Rozhovor s pápežom iránskeho prezidenta podľa vlastných slov usvedčil v tom, že ich názory na politické a duchovné témy sú veľmi blízke. „Rovnako ako Korán sú pre nás posvätné aj Biblia a Evanjelium,“ citoval Rúháního portál Vatican Insider. „Všetci sme kvety v Božej záhrade,“ dodal prezident. S pápežom sa mal zhodnúť aj v tom, že „sloboda neznamená urážať to, čo je pre iných posvätné“.

Súčasťou návštevy bola tradičná výmena darov. Iránsky prezident daroval pápežovi ručne tkaný koberec a knihu ilustrovanú miniatúrami. Svätý Otec mu zasa venoval jeden z tradičných darov, ktorými obdarúva hlavy štátov – medailu vyobrazujúcu svätého Martina (druhým darom je medaila s anjelom pokoja), ako aj dva výtlačky encykliky Laudato Sì v angličtine a taliančine. Zaujímavosťou bolo, že počas rozlúčky iránsky prezident požiadal pápeža, aby sa zaňho modlil.

Lakmusový papierik

Vzťahy medzi Iránom a Svätou stolicou boli podľa portálu Vatican Insider vždy akýmsi lakmusovým papierikom zahraničného smerovania krajiny. Medzi pápežmi a iránskymi lídrami sa v 20. storočí vytvorili „dvojičky“ s viac-menej dobrými vzťahmi.

Jediným pápežom, ktorý doteraz vstúpil na iránsku pôdu, bol Pavol VI. Návštevu Ázie, Oceánie a Austrálie v roku 1970 začal práve v Teheráne, kde ho prijal šáh Muhammad Rezá Pahlaví. Po islamskej revolúcii v roku 1979, ktorá zvrhla Pahlavího a ustanovila Iránsku islamskú republiku, sa diplomatické vzťahy so Svätou stolicou rozvíjali naďalej. Vrchol dosiahli počas dvoch funkčných období prezidenta Muhammada Chatámího, ktorého v roku 1999 prijal na audiencii vo Vatikáne pápež Ján Pavol II.   

Prečítajte si tiež
Pápež Benedikt XVI. odpisuje Ahmadínedžádovi Zdieľať

K ochladeniu, ale nie prerušeniu vatikánsko-iránskych vzťahov došlo po nástupe prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý stál na čele krajiny počas pontifikátu Benedikta XVI. Ahmadínedžádove extrémistické postoje vrátane popierania holokaustu znepokojili aj Vatikán. Keď v júni 2008 iránsky prezident cestoval do Ríma na zasadanie Svetovej potravinovej organizácie (FAO), usiloval sa aj o prijatie u Benedikta XVI., ku ktorému však nedošlo. Medzi oboma však prebehla, v dnešnej dobe už nezvyčajná, forma diplomatickej komunikácie – prostredníctvom listov. Ahmadínedžád vyjadril Benediktovi XVI. verejnú podporu aj po známej prednáške v Regensburgu, proti ktorej protestovala veľká časť islamského sveta. Iránsky prezident to označil za nepochopenie spôsobené mediálnou manipuláciou.

Keď sa v roku 2013 stal novým iránskym prezidentom Rúhání, bol František na čele Katolíckej cirkvi ešte len tri mesiace. Hlavným stratégom iránskej politiky Vatikánu ostal aj počas jeho pontifikátu francúzsky kardinál Jean-Louis Tauran, ktorého Ján Pavol II. v roku 1990 vymenoval za sekretára pre vzťahy so štátmi na Štátnom sekretariáte (táto pozícia zodpovedá vatikánskemu ministrovi zahraničných vecí). V roku 2007 ho Benedikt XVI. menoval za predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, kde pôsobí dodnes. Jeho tvár môžu ľudia poznať aj z televíznych obrazoviek, keďže práve on v pozícii kardinála – protodiakona 13. marca 2013 oznámil z balkóna Baziliky sv. Petra zvolenie kardinála Bergoglia za pápeža.

Počas éry súčasného pápeža dosiahli vatikánsko-iránske vzťahy nový vrchol. Pred rokom pápež prijal iránsku viceprezidentku Šáhindocht Molaverdíovú s delegáciou miestnych žien a teraz aj samotného prezidenta. K rozvoju vzťahov pritom dochádza aj na nižších úrovniach. Pápežská lateránska univerzita v Ríme po Rúháního návšteve oznámila, že iránsky ajatoláh Mahmúd Taghisadech Davari, ktorý je riaditeľom Inštitútu šiítskych štúdií v posvätnom meste Qom, sa stane jej hosťujúcim profesorom a povedie výskum v oblasti šíitskej a katolíckej sociálnej teológie.

Nahé sochy, víno a bravčové

Na návštevu iránskeho prezidenta v Európe sa ale bude spomínať z úplne iných dôvodov. Deň pred stretnutím s pápežom sa Rúhání stretol s talianskymi politickými špičkami. Tlačovú konferenciu v Kapitolských múzeách sprevádzal nebývalý incident – organizátori pozakrývali antické sochy stvárňujúce nahé postavy. „Ani pán premiér, ani ja sme neboli informovaní,“ snažil sa zo vzniknutej situácie podľa TASR vyviniť minister kultúry Dario Franceschini. Zakryť sochy drevenými panelmi bolo podľa neho „nepochopiteľným“ činom. Organizátori však následne naznačili, že príkaz pozakrývať sochy prišiel naozaj z vládnych kruhov.


Pred zrakom iránskeho prezidenta ostala skrytá aj nahá socha Diovho syna Dionýsosa. Foto – TASR/AP

Samotný Rúhání sa pokúsil celú záležitosť bagatelizovať slovami, že ide o „mediálnu kauzu“, a poprel akékoľvek požiadavky na zakrytie sôch. Dodal však, že „Taliani sú veľmi pohostinní ľudia, ktorí sa snažia urobiť všetko pre pohodlie svojich hostí“.

Podobnú veľkorysú ústretovosť k svojmu hosťovi, naopak, odmietli prejaviť vo Francúzsku, kam sa Rúhání presunul z Apeninského polostrova. Vyškrtnutie vína a bravčového mäsa z menu slávnostného obeda bolo pre nich natoľko neprijateľné, že sa ho rozhodli zrušiť. Dôvod? Odstránenie vína a bravčoviny by „porušovalo republikánske hodnoty, ktoré ich krajina vyznáva“.

Na prvý pohľad bulvárna kauza má vážnu podstatu. „Keď Taliani pred Rúháním zahalili sochy, bol to prejav hlúpej poddajnosti. Alebo aj škandál, ak sa taká krajina ako Taliansko hanbí za svoje umenie. De facto svojím krokom povedalo, že umenie nepovažuje za súčasť svojho charakteru a pred ,mocným´ predstaviteľom inej kultúry ho nemá problém odstrániť,“ zhodnotil situáciu redaktor Postoj.sk Lukáš Obšitník. Chybu však podľa neho urobili aj Francúzi. „Rúhánímu chceli osobne nanútiť niečo, čo nie je súčasťou verejného priestoru a je voliteľné v tom súkromnom. Ak si do domu pozvete návštevu, nebudete jej nanucovať jedlo, ktoré jej nechutí, škodí jej zdraviu alebo má k nemu iné vážne výhrady. Irán je drastická islamská krajina a Rúháního mi nie je ľúto. Ale francúzsky ,štátny sekularizmus´ máva smutné netolerantné podoby,“ dodal Obšitník.

Jednou vetou

Na konci 51. medzinárodného eucharistického kongresu vo filipínskom Cebu pápež František prostredníctvom videoposolstva oznámil, že najbližší kongres sa uskutoční v roku 2020 v Budapešti.

Vo Vatikáne sa uskutočnila prvá z mimoriadnych generálnych audiencií, ktoré bude pápež František udeľovať počas Svätého roka milosrdenstva v jednu sobotu v mesiaci.

Pápež František sa stretol s účastníkmi plenárneho zasadania Kongregácie pre náuku viery.

Od 16. do 27. júna sa na Kréte uskutoční celopravoslávny koncil.

Zo zahraničných osobností je medzi Čechmi najpopulárnejší pápež František, vyplýva z prieskumu agentúry STEM.

V marockom Marrákeši sa stretli islamskí predstavitelia z viac ako 120 krajín, aby diskutovali na tému Práva náboženských menšín vo väčšinovo moslimských spoločnostiach – právny rámec a výzva k akcii.

Počas Svetových dní mládeže, ktoré sa uskutočnia v júli v Krakove, pápež František pravdepodobne navštívi koncentračný tábor v Osvienčime.

Témou pápežského posolstva na tohtoročné pôstne obdobie bude myšlienka z Evanjelia podľa Matúša „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“.

Pápež František prijal na súkromnej audiencii amerického herca Leonarda DiCapria.

Vatikán oznámil, že pápež František v októbri navštívi Švédsko, kde si pripomenie 500. výročie Reformácie. 

Pápež František ukončil Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov ekumenickými vešperami v Bazilike sv. Pavla za hradbami.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo