Mariupolská apokalypsa
Mladá Ukrajinka prišla do mesta zachrániť svojich modliacich sa rodičov
Podarilo sa jej prejsť frontovú líniu aj ruskú blokádu a doviezť rodičov do bezpečia. Popri ceste videla stovky plytkých hrobov.
Foto – TASR/AP
Bolo to ako koniec sveta, opísala 23-ročná Anastasija Pavlovová hrôzu v obliehanom juhoukrajinskom meste Mariupol na pobreží Azovského mora. Putovala tam len kvôli svojim rodičom, o ktorých sa strachovala.
V Mariupole sa stále bojuje aj napriek tomu, že Moskva po dvoch mesiacoch ťažkých bojov oznámila, že nad mestom získala úplnú kontrolu. V miestnych oceliarňach naďalej zostávajú ukrajinskí vojaci a skrývajú sa tam aj stovky civilistov.
Kvôli záchrane svojich rodičov riskovala Anastasija život, prešla vojenským frontom i ruskou blokádou. Mladá Ukrajinka opísala svoj príbeh pre britskú stanicu BBC.
Anastasija najskôr sama unikla ruskej invázii, keď opustila bombardovaný Charkov. Ruské jednotky tam aj podľa miestneho starostu ostreľovali budovy v obytných štvrtiach. Mladá Ukrajinka preto spoločne so snúbencom odišla do mesta Dnipro, kde mali rodinu. Cítili sa tam bezpečnejšie.
Strach o rodičov
Trápila sa však nad osudom svojich rodičov, ktorí zostali na predmestí Mariupola. V kontakte boli sporadicky. Jej matka Oksana hľadala pokoj v modlitbách. Pre 54-ročnú učiteľku náboženstva bol Mariupol najzvláštnejšie miesto na zemi.
„Je pomenované po Panne Márii,“ povedala. Každý deň lietali nad ich tehlovým bungalovom granáty. Pri dome vo štvrti Čeriomušky na priemyselnom predmestí Mariupola sa Oksana starala o svoje ruže. Intenzívny boj o Mariupol začala vnímať na štvrtý deň vojny. Odvtedy si myslela, že vojnu neprežije.
Mariupol sa v priebehu niekoľkých dní zmenil v peklo. Potvrdzujú to aj slová ukrajinského veliteľa, ktorý napísal pápežovi list. Prosil ho v ňom, aby pomohol evakuovať ľudí z mesta a zachrániť ich životy, lebo sú vraj v rukách satana.
Neskôr sa podarilo Oksane telefonicky spojiť s dcérou Anastasijou, ktorú varovala, aby do Mariupola nechodila. Mladá Ukrajinka sa však rozhodla inak. Chcela prísť zachrániť rodičov, a tak si najala vodiča a dodávku od dobrovoľníkov, ktorí sa pokúšali odvážať ľudí z mesta.
Evakuačná akcia
Vyrazili zo Záporožia. Mesto je považované za posledné relatívne bezpečné mesto pred frontovou líniou. „Nikto nechcel byť vedúcim vozidlom,“ spomínala si Anastasija. Všetci z dobrovoľníkov si totiž mysleli, že ruskí okupanti budú strieľať práve na prvé auto v kolóne.
Anastasijin vodič však navrhol, aby išli v čele konvoja oni. „Držala som sa svojho sedadla a hovorila si, že je to dobré. Rozhodla som sa, nech sa teda stane čokoľvek.“ Mladá žena bola veľmi vystrašená.
Vojaci prechádzajúci zničeným Mariupolom. Foto – TASR/AP
Zničené autá na predmestí Mariupola. Foto – TASR/AP
Cestou prešli najskôr po území kontrolovanom ukrajinskými silami, neskôr prechádzali cez frontovú líniu až k prvému ruskému kontrolnému stanovišťu. Anastasija pociťovala čoraz väčšiu úzkosť.
Na okupovanom území bola vojenská stráž v uniformách proruskej separatistickej Doneckej ľudovej republiky. „Na jednom kontrolnom stanovišti nám pri kontrole dokladov vojaci mierili na hlavu samopalom,“ povedala Anastasija. Na otázku, prečo ide do Mariupola, odpovedala, že chce pomôcť rodičom a otcovi doniesť lieky.
Sú rodičia nažive?
Kyjevský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk pred časom obvinil Rusko zo spaľovania tiel zabitých civilistov v Mariupole v mobilných krematóriách. „Dym z krematórií znova stúpa z ukrajinského územia do nebies,“ povedal Ševčuk.
Európa bola svedkom krematórií tohto druhu v blízkosti mesta „len počas druhej svetovej vojny v Majdanku, Auschwitzi a ďalších známych národnosocialistických koncentračných táboroch“, uviedol metropolita.
Pawel Tomaszewski hovorí, že ľudia umierajú, keď vyjdú z pivnice, aby našli cisternu s vodou.
Anastasija sa počas 260 kilometrov dlhej cesty nedokázala zbaviť strachu. Mala pocit, že sa im Rusi chystajú zobrať vozidlo alebo ich zastreliť či znásilniť.
„Neustále očakávate, že sa to stane. Je do desivé. Uvedomujete si, že sa tu nedodržiavajú žiadne z vašich práv,“ povedala stanici BBC.
Navyše sa bála o rodičov, o ktorých ani nevedela, či ešte žijú. Jej matka Oksana a otec Dmytro medzitým spali na zemi schovaní pod prikrývkami, zatiaľ čo sa ich dom otriasal po tlakových vlnách spôsobených ostreľovaním. So susedmi sa delili o zvyšky jedla a vody.
Anastasija spoločne s ostatnými dorazila do zničeného Mariupola po deviatich hodinách cesty. „Okolo vás sú horiace autá, tanky, diery v domoch, čierne budovy so zrútenými strechami. Davy veľmi špinavých ľudí s prázdnymi očami sledujú naše auto pozdĺž zamínovanej cesty. Všetko im vzali, príbuzní zomreli,“ opísala.
Cestou videli aj mnoho plytkých hrobov. „Najprv sa pozeráte na hroby a ste vydesení a zmätení. Ale len čo ich uvidíte desať, dvadsať, už len prechádzate okolo. Možno je to len mnou, ale tak nejako sa zdá, že si na tie zverstvá rýchlo zvyknete,“ dodala.
Masové hroby pri Mariupole
Ľudí z mesta, ktorí prišli o život, sypali ruské nákladné vozidlá do niekoľkých masových hrobov v blízkej obci Manhuš. Poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko to označil za pokus zahladiť vojnové zločiny, ktoré Rusko pácha na Ukrajine.
Masové hroby vidno aj na satelitných snímkach spoločnosti Maxar Technologies. „Snímky vyhotovené od polovice marca do polovice apríla ukázali, že medzi 23. a 26. marcom sa začali rozširovať rady hrobov, čo sa deje až doteraz. Hroby sú usporiadané v štyroch lineárnych sekciách, pričom každá sekcia je dlhá približne 85 metrov a nachádza sa v nej dvesto nových hrobov,“ uviedla spoločnosť vo svojej analýze.
Starosta Mariupola Vadym Bojčenko povedal, že v meste zomrelo 20-tisíc civilistov vrátane žien, detí a seniorov. Dodal, že mŕtve telá začali z ulíc Mariupola miznúť.
Anastasija prechádzala aj dedinou Nikoľske, kde okupanti zriadili utečenecký tábor prerobený z miestnej školy. „To bol asi druhý najdesivejší zážitok… Sú tam ľudia, ktorí prišli o všetko. Vedia, že po nich nikto nepríde. Tábor je ich jedinou šancou na prežitie,“ povedala mladá Ukrajinka, pričom dodala, že civilistov zo zariadení ruské sily údajne následne odviezli do Ruska alebo Donecka.
Ukrajina tento proces označuje ako „filtráciu“, Západ ho odsudzuje ako odvlečenie ľudí a Moskva to opisuje ako humanitárny koridor, píše agentúra ČTK.
Plakať budeme až na ukrajinskom území
Neskôr sa Anastasiji podarilo dostať k rodičom. „Nemohla som sa radovať, ale ani plakať,“ opísala.
Rodičom povedala, že budú spolu plakať až na ukrajinskom území. Podľa BBC sa im nakoniec podarilo vrátiť a evakuovali aj osem ďalších ľudí, ktorí sa zmestili do autobusu.
Dmytro, Oksana a Anastasija. Foto – archív A. P./BBC
Jej rodičia sú teraz v bezpečnejšom meste na západe Ukrajiny, Anastasija je so snúbencom v Dnipre. Pre britskú stanicu však povedala, že myslí na tých, ktorí sa z Mariupola nemôžu dostať. Povedala tiež, že cíti vinu za to, že síce pomohla svojim rodičom, ale v meste zostávajú aj ďalší ľudia.
„Každý deň sa dozvedám, že niektorí z mojich spolužiakov, niektorí z príbuzných tam zahynuli alebo boli zranení,“ povedala Anastasija. Jej matka ju nazvala hrdinkou a na margo ruských jednotiek v Mariupole odkázala, že „za každý zločin prichádza trest“.
Metropolita zároveň vyzval „všetkých, od ktorých to závisí“, na zavedenie prímeria od pravoslávneho Veľkého piatka do pravoslávnej Veľkonočnej nedele, ktoré by sprievodu umožnilo prejsť.
