Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
03. máj 2022

Hniezda záchrany majú problém

Smrť novorodenca ukazuje, že sú len krajným riešením. Ale majú ženy na výber?

Nedávna tragédia otvára širšiu otázku o pomoci tehotným ženám v núdzi aj možnosti utajeného pôrodu, o ktorých ženy a ich okolie často nevedia. 

Smrť novorodenca ukazuje, že sú len krajným riešením. Ale majú ženy na výber?

Žilinské hniezdo záchrany. Foto: TASR/Erika Ďurčová

V utorok po Veľkej noci našli v Národnom ústave detských chorôb na bratislavských Kramároch v hniezde záchrany mŕtveho novorodenca. Ako prvá o prípade informovala televízia JOJ, podľa ktorej údajne chlapec ležal v inkubátore niekoľko dní. Príčinu, prečo si pracovníci dieťa nevšimli včas, pripisovali prvotné informácie zlyhaniu signalizácie i monitorovacej kamery zariadenia.

Po odložení dieťaťa v hniezde by mal totiž zaznieť signál. Personál nemocnice za štandardných okolností čaká päť minút, kým miesto skontroluje. Tento čas umožní matke dieťaťa odchod a tak aj zachovanie anonymity. V nedávnom prípade však očividne rovnaký postup nenastal.

Prípad ďalej vyšetruje polícia, a hoci už ubehli dva týždne od incidentu, verejnosť stále nepozná konkrétnu odpoveď, ktorý faktor zlyhal. Bez ohľadu na to minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v reakcii na tragickú udalosť uviedol, že je potrebné „prijať opatrenia, aby sa to už nikde inde nestalo.“

Anna Ghannamová, predsedníčka občianskeho združenia Šanca pre nechcených, ktoré zriaďuje hniezda záchrany, si nemyslí, že prípad naštrbí verejnú mienku, i keď pripúšťa, že ženy môžu mať teraz strach dať do hniezda svoje dieťa.

„Ja tomu rozumiem a po tom, čo sa stalo, je to úplne prirodzený postoj. Preto musíme zabezpečiť ďalšie opatrenia, ako kontrolovať kontrolu, aby sa už nikdy nič také nestalo. Verím, že to zvládneme a dôvera v hniezda sa znova vybuduje,“ povedala Ghannamová v rozhovore pre Denník N s tým, že nateraz sa jej javí, že nezlyhalo hniezdo, ale človek.

Príčina i okolnosti úmrtia novorodenca sú zatiaľ stále neznáme, no aj po možnom vyvodení konzekvencií či prijatí systémových riešení otvára táto tragédia širšiu otázku pomoci tehotným ženám v núdzi. A možnosť vidieť hniezda záchrany v kontexte ďalších riešení, o ktorých ženy a ich okolie vedia len málo. 

Hniezda zachránili už 77 detí

Hniezdo záchrany je projekt, ktorý na Slovensku funguje už od roku 2004. Vtedy vznikli prvé tri verejné inkubátory v Bratislave, Žiline a Prešove. Dnes sú už v 20 mestách. Táto iniciatíva pod hlavičkou občianskeho združenia Šanca pre nechcených vznikla v reakcii na množiace sa správy o nájdených mŕtvych novorodencoch, a to aj v kontajneroch.

Občianske združenie predstavuje hniezdo záchrany ako verejný inkubátor, do ktorého môžu ženy v krízovej situácii odložiť svoje novonarodené dieťa po pôrode a uchrániť ho tak pred smrťou. Túto možnosť majú do šiesteho týždňa po narodení a ich konanie je v tomto čase beztrestné.

Matka sa k svojmu dieťaťu ešte môže vrátiť, no musí konať rýchlo. Má čas len dovtedy, kým súd nevydá právoplatné rozhodnutie o adopcii.

Autorka projektu Anna Ghannamová pri otvorení hniezda záchrany v Dunajskej Strede. Foto: TASR/Erika Ďurčová a Edmund Örszik

Za necelých 18 rokov fungovania projektu hniezda zachránili 77 detí. K biologickým matkám sa ich z tohto počtu vrátilo vyše 11. Väčšina ostatných detí žije v náhradných rodinách.

Ako však tvrdí aj predsedníčka združenia Ghannamová, hniezda záchrany sú poslednou možnosťou záchrany nechceného novorodenca. Tou prvou, ktorá je zároveň cieľom samotného združenia, je práca s tehotnými ženami dlho pred pôrodom, „aby sa odstraňovali príčiny, pre ktoré sa ženy vzdávajú vlastných detí“. A v prípade, že táto neželaná možnosť nastane, ženám radšej odporúčajú takzvaný utajený pôrod.  

Život dieťaťa možno zachrániť aj inak

Limity hniezda záchrany ako najkrajnejšej možnosti záchrany ľudského života v minulosti pre Postoj pomenoval Marek Michalčík, v danom čase výkonný riaditeľ pro-life organizácie Fórum života, dnes ústredný tajomník KDH.

Verejne dostupné inkubátory podľa neho predstavujú nedokonalú a problematickú alternatívu, ale predsa stále plniacu si svoje miesto v intervencii, pretože matke dávajú šancu vyriešiť krajnú životnú situáciu bez toho, aby dieťa prišlo o život. 

Najväčšie Michalčíkove výhrady smerujú k tomu, že hniezda záchrany podľa jeho slov „nepriamo motivujú k pôrodu bez lekárskeho dohľadu, v nesterilných podmienkach, čo ohrozuje život dieťaťa i jeho matky najmä v prípade, že sa pôrod skomplikuje“.

S tým sa stotožňuje aj súčasná podpredsedníčka Fóra života Mária Demeterová, ktorá pôrod mimo nemocnice bez akejkoľvek pomoci pokladá za hlavné riziko tejto možnosti záchrany. „Žena tým vystavuje seba aj dieťatko rizikám, ktoré sa pri pôrode môžu vyskytnúť a ktoré môžu mať bez adekvátneho rýchleho odborného zásahu lekára fatálne následky,“ hovorí pre Postoj Demeterová. 

Pri dieťati odloženom do hniezda záchrany nie je dostupná zdravotná dokumentácia, teda anamnéza jeho biologických rodičov, ktorá je dôležitá najmä v prípadoch, keď má dieťa zdravotné komplikácie. 

„V našom poradenskom procese preferujeme praxou overené možnosti, ako sú utajený pôrod, adopcia či iné formy náhradnej starostlivosti, kde má každá možnosť svoje špecifiká a výhody nielen pre matku, ale aj pre dieťa,” hovorí Demeterová, ktorá je zároveň koordinátorkou projektu Zachráňme životy, v ktorom už roky pomáha matkám v ťažkej sociálnej situácii.  

Ilustračné foto: TASR - Erika Ďurčová

Utajený pôrod, pri ktorom pôrod prebieha normálnym spôsobom za asistencie zdravotníckeho personálu a zvyčajne v nemocnici, no pri zachovaní anonymity matky, tak Michalčík s Demeterovou predstavujú ako lepšiu formu donosenia a následného vzdania sa dieťaťa.

„Aj v prípade komplikácií je tu možné poskytnúť žene i dieťaťu okamžitú pomoc,“ argumentuje Michalčík s tým, že táto možnosť predstavuje aj znížené riziko nepoznania zdravotného stavu dieťaťa (napríklad v prípade drogovo závislej matky), čo znamená, že prípadná zdravotná intervencia sa môže začať okamžite po narodení dieťaťa. 

Niektoré ženy utajenému pôrodu neveria

Utajený pôrod je teda po hniezde záchrany ďalšia možnosť, ktorú majú ženy na výber, ak dieťa z akéhokoľvek dôvodu vychovávať nechcú či nemôžu a žiadajú o anonymitu. Od chvíle, ako sa žena rozhodne pre podobné riešenie a oznámi to svojmu gynekológovi, výrazne sa zužuje okruh ľudí, ktorí poznajú jej identitu. 

Dokonca ani personál v nemocnici v takom prípade nemusí poznať rodičkino meno.

V prípade utajeného pôrodu má žena takisto šesť týždňov na rozmyslenie, či sa nerozhodne pre výchovu svojho dieťaťa. Až následne je pre dieťa otvorená cesta adopčného procesu. O mene dieťaťa v takom prípade rozhodne súd v spolupráci so sociálnymi pracovníčkami. Formou utajeného pôrodu sa ročne narodí v priemere okolo 40 detí.

Na margo možnosti utajeného pôrodu však Ghannamová hovorí, že sú typy žien, ktoré tehotenstvo taja tak veľmi, že nedôverujú nemocnici ani akejkoľvek inej inštitúcii a utajený pôrod pre nich nie je cestou.

Inzercia

„Najmä ide o ženy, ktoré boli neverné partnerovi a boja sa, že ich v nemocnici niekto spozná. Sú to dievčatá, ktoré nie sú plnoleté, majú prísnych rodičov a nemôžu ísť na utajený pôrod bez ich súhlasu. Sú to hraničné situácie aj preto, lebo veľmi často sa pôrod deje laicky – doma alebo v lese,“ uviedla pre Denník N.

Otázka identity je dôležitá, no nie neprekonateľná

Iný rozmer diskusie okolo hniezd záchrany rozvírila v roku 2011 správa Výboru pre práva dieťaťa Organizácie spojených národov, ktorá v odporúčaniach adresovaných Českej republike kritizovala vysoký počet detí umiestnených v ústavoch a detských domovoch.

Výbor žiadal okamžite ukončiť program takzvaných „babyboxov“ (česká forma hniezd záchrany), pretože vraj porušuje články 6, 7, 8, 9 a 19 Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1989. Výbor teda svojou správou tvrdil, že možnosť anonymne odložiť dieťa je okrem iného porušením práva dieťaťa na poznanie svojej identity.

Práve fakt, že dieťa nájdené v hniezde záchrany sa o svojej matke či otcovi a ich príbehu nikdy nedozvie, je jeden z problematických rozmerov tohto riešenia. 

Takýmto otáznikom o vlastnom pôvode však vo väčšej či menšej miere čelia aj deti, ktoré prišli na svet prostredníctvom utajeného pôrodu.

Ilustračné Foto: TASR/Adriána Hudecová

Dvojičky Martinka a Martinko nájdené v prešovskom hniezde záchrany. Foto: TASR/Milan Kapusta

OZ Návrat, ktoré sa na Slovensku dlhodobo venuje podpore náhradných rodičov a presadzuje návrat opustených detí z detských domovov do rodín, sa otázke budovania identity dieťaťa venuje v procese prípravy rodičov na osvojenie aj neskôr počas života dieťaťa v novej rodine. 

„V budovaní identity človeka zohráva poznanie svojej minulosti a predkov, špeciálne rodičov, dôležitú rolu. Najmä v istých fázach dospievania sú to bytostné otázky. Deti, ktoré majú utajenú minulosť a predkov, to majú v tomto ohľade ťažšie a musia si budovať svoju identitu na iných oblastiach a zložitejšie,“ vysvetľuje pre Postoj zakladateľ a predseda Návratu Marek Roháček.   

Náhradným rodinám s deťmi z utajených pôrodov preto v Návrate pomáhajú so skladaním vlastnej identity rôznymi spôsobmi.

„Deti si spolu s náhradnými rodičmi tvoria knihu života, kde si pomocou fantázie a domýšľania kreslia, lepia fotky nemocnice či mesta, kde sa narodili, či dopĺňajú udalosti z novín z dňa narodenia. Alebo spolu tvoríme rozprávku šitú na mieru dieťaťa, ktorá je vyskladaná zo známych postáv a udalostí z jeho života, samozrejme, s dobrým koncom. Je to dlhšia cesta a je postavená na princípe pravdivosti, aj v prípade neľahkých informácií,“ hovorí Marek Roháček. 

Otázka identity je dôležitá, no nie neprekonateľná. Aj keď existujú krajiny, ktoré nepripúšťajú hniezda záchrany a utajovaný pôrod, Marek Roháček ich považuje za menšie zlo v porovnaní so smrťou dieťaťa z bezradnosti rodičov. 

„Je dôležité, aby rodičia v zložitej osobnej situácii mali širšiu paletu dostupných riešení pre seba a svoje dieťa a hniezda záchrany do tejto palety patria,“ dodáva. 

Každá žena zvažuje, ako raz rozhodnutie vysvetlí svojmu dieťaťu 

Za rok sa narodí okolo 230 detí, ktoré matky z rôznych dôvodov nechcú a smerujú na adopciu. Utajeným pôrodom príde na svet okolo 40 z nich, z hniezd záchrany sú to len tri až štyri deti ročne. Počet detí, ktoré sa za takmer osemnásť rokov fungovania hniezd záchrany podarilo týmto spôsobom zachrániť, ukazuje, že matky v kríze si danú formu vyberajú len výnimočne. 

Mnohé z nich sa po zistení tehotenstva, často až v jeho neskoršej fáze, obrátia na zariadenia, ktoré im ponúkajú poradenstvo, bývanie aj hmotnú pomoc. 

Dievčatko nájdené v hniezde záchrany v Trenčíne. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Sprevádzaniu matiek od zistenia neplánovaného tehotenstva minimálne do jedného roku veku dieťaťa sa venuje Mária Demeterová v projekte Zachráňme životy z dielne Fóra života. Za roky sociálnej práce mala možnosť stáť pri desiatkach žien, ktoré sa rozhodovali o budúcnosti svojho dieťaťa a zvažovali všetky dostupné možnosti.

Najčastejšie ide o príbehy tehotných žien rozličného veku, ktoré sú bez strechy nad hlavou aj finančných prostriedkov, bez podpory rodiny aj partnera a často kruto týrané. Matky väčšinou potrebujú odbornú, hmotnú a finančnú pomoc a tiež morálnu a emocionálnu podporu. 

Zo skúseností odborníkov si matka počas tehotenstva prejde viacerými fázami a alternatívami rozhodnutia, od možnosti si dieťa ponechať, postarať sa oňho, dať ho na adopciu či do niektorej formy pestúnskej starostlivosti alebo ísť cestou anonymného pôrodu.

Matky sa často musia rozhodnúť pod tlakom okolia – partnera, rodičov, ďalších detí a katastrofálnych podmienok na život, vysvetľuje Mária Demeterová: „Žiadna z týchto možností, ani utajený pôrod, nie je pre matku ľahké rozhodnutie. Takáto žena zvažuje, ako by to raz v budúcnosti svojmu dieťaťu zdôvodnila. Umelé ukončenie tehotenstva je pre mnohé z nich neakceptovateľné alebo z časových dôvodov nemožné.” 

Odbornú pomoc, sprevádzanie a poradenstvo však združenie poskytuje aj matkám, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodnú, že sa po pôrode svojho dieťaťa vzdajú. Väčšina detí, ktoré boli súčasťou projektu, však zostáva so svojimi mamami.

„Hľadaním spoločného riešenia a odbornou prácou s nimi sa nám vo viacerých prípadoch podarilo nájsť návrh riešenia, ktoré bolo pre rodiny prijateľné a posunulo ich dopredu,“ hovorí Mária Demeterová. „Ani jedna z mám, s ktorými sme pracovali, neľutovala, že sa rozhodla dať život svojmu dieťatku,“ dopĺňa na záver.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.