Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
08. máj 2022

Slovo kňaza

Vlky strácajú pastiera

Rozdiel medzi dobrým pastierom a pastierom je ako medzi kreslom a elektrickým kreslom. Ten dobrý dáva, druhý chová len pre zisk.

Vlky strácajú pastiera

Ilustračné foto: Flickr.com/Tom Bech

Cisár Nero sa rozhodol v rímskom amfiteátri usporiadať krvavú zábavu – podhodiť kresťanov hladným levom. Pri súboji šeliem a ľudí sa zodvihol prach. Keď sa po bitke konečne opäť usadil, ľudí v hľadisku zaujalo, že ľudia žijú a levy sú roztrhané. Vtedy si Nero povzdychol na adresu usporiadateľov: „Som vám jasne povedal, že máte priviesť do arény kresťanov a nie kresťanských demokratov...“

Tento vtip koluje v Taliansku ešte dnes, hoci strana DC (Democrazia cristiana) neslávne skončila už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Ján Zlatoústy tento vtip síce nepočul, ale obraz oviec, ktoré sa v živote zmenili na dravých vlkov, sám asi zažil, preto o Ježišovom ovčinci má jasnú mienku: „Pokiaľ budeme ovečkami, budeme vyhrávať. Hoci by sme boli obkľúčení mnohými vlkmi, budeme schopní ich zdolať. Ale ak sa staneme vlkmi, prehráme, lebo zostaneme bez pomoci pastiera.“

Jeho zaujímavý postreh pochádza z pozorovania svorky vlkov. Tie podľa dokumentov o nich majú na čele alfa samcov, ale nikdy nie pastiera. Ak už sme pri pastierovi, Ježiš vloží pred pastiera prídavné meno „dobrý“ (v origináli sa to dá preložiť aj ako „krásny pastier“). On je dobrým pastierom, nikdy nie iba pastierom.

Rozdiel medzi dobrým pastierom a pastierom je ako medzi kreslom a elektrickým kreslom... Ten dobrý dáva, rozdáva a ten druhý ovce chová len pre vlastný zisk – dostane od nich vlnu, syr a mäsko.

Evanjelista Ján píše, že tí, ktorí počúvali príbeh Ježiša o dobrom pastierovi, nechápali. Môže sa to stať aj nám, ktorým idylický obraz z liptovských lúk zakryje význam povedaného. V tom čase každá dedina mala ovčinec mimo svojho teritória. Tam pastieri večer prichádzali so svojím stádom. Na druhý deň ráno sa zhromaždili opäť pri ovčinci a každý volal na svoje ovce, aby ich vyviedol na okolité lúky. Ovce reagujú na hlas svojho pastiera, pretože ich zrak nie je taký dobrý ako u orla.

Čo znamená, že sa Kristus identifikuje s bránou a pastierom, ktorý volá svoje stádo? Kristus je pravý Boh a pravý človek. Ježiš spojil s Bohom, vo svojej osobe Božieho syna, celé ľudstvo. Keďže neexistuje abstraktné ľudstvo, ale konkrétni ľudia, znamená to, že on vo svojej osobe slobodne spája ľudstvo v láske, teda každého z nás so svojím božstvom.

Preto je Kristus bránou, cez ktorú vstupuje k nám Boh, aby zaklopal na každé srdce. Rovnako platí opak: v Kristovi každý človek môže vstúpiť do Božieho života, do intímneho a totálneho vzťahu s Bohom.

Inzercia

Pastier volá po mene každú ovcu, a to podľa slov proroka Izaiáša znamená, že ona patrí pastierovi. Kto sa pohne a nasleduje jeho hlas, kam až dôjde? K čomu je povolaný? V danej kapitole u Jána je vysvetlené, že Kristus nás volá do spoločenstva s ním a s Otcom. Ján ukazuje vzťah oviec a pastiera ako analogický ku vzťahu medzi Otcom a Synom. Syn ide tam, kam ho zavolal Otec.

Preto ovce v Ježišovom obraze idú až za pastierom, za jeho hlasom. Pritom vieme, že v bežnej pastierskej službe to neplatí – pastier zostával na konci stáda, aby ho popohnal spolu so psami. Ježiš dáva život, preto ide dopredu, aby na každý útok voči svojmu stádu vedel zareagovať ako prvý. A keď bude treba, nechá, aby sa doňho zakúsilo zlo a ovečky boli uchránené. Toto je posun v Ježišových slovách. Za ním možno objaviť prejav Božej starostlivosti.

„Ony idú za mnou“ – týmto slovom dnešnej nedele sa skúsme pozerať na postoje pravoslávneho patriarchu Kirilla z Moskvy. A položme si otázku, koho chráni on. Pápež František v tomto týždni pre taliansky denník komentoval telefonát s ním. Kirill najskôr vytiahol dlhý zoznam ospravedlnení vojny zo strany Ruska.

„Počúval som ho a povedal som mu: Ničomu z toho nerozumiem. Brat, my nie sme klerici štátu, nemôžeme používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša. Sme pastiermi toho istého svätého Božieho ľudu. Preto musíme hľadať cesty k mieru, zastaviť paľbu zbraní. Patriarcha sa nemôže stať Putinovým miništrantom,“ myslí si Petrov nástupca.

Ďalší Ježišov posun voči realite možno nájsť vo fráze „nik mi ich nevytrhne z ruky“ (porov. Jn 10, 28b). Ako možno vytrhnúť ovcu z rúk pastiera? Vari ju má na šnúrke? Čiže celé stádo má obojky ako psy?

Správnu odpoveď nám môžu naznačiť starobylé výjavy v rímskych katakombách. Ježiš, dobrý pastier, je zobrazený ako muž, ktorý si ovečku ovinul okolo krku a pridržiava si ju rukami. Ktorá z nich takto dopadne? Predsa tá, ktorá je unavená, slabá, zranená, ktorá sa bojí vlkov. To je paradox jednej zatúlanej, za ktorou sa vybral pastier, pritom nechá deväťdesiatdeväť spokojne sa pasúcich.

Teda pre Pastiera nie je dôležité, čo má z huňatej ovečky. Pastier má radosť z dávajúcej lásky. Pre nás je to dobrá správa. Ak máme lásku (peniaze, deti, dom, zdravie...), môžeme ju stratiť. Ale ak láska v Ježišovi našla nás, z takéhoto objatia nás už nikto nemôže vytrhnúť. Sám Ježiš si za tým stojí.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.