Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
13. máj 2022

Ruský strategický debakel

Ako sa Putin so svojou vojnou prepočítal

Ako vyzerá bilancia ruských geopolitických ziskov a strát po takmer troch mesiacoch vojny.

Ako sa Putin so svojou vojnou prepočítal

Foto: TASR/AP

Ešte v januári, teda pár týždňov pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu, publikoval zaujímavý text programový riaditeľ prestížneho Valdajského klubu Ivan Timofejev. V súvislosti s debatou o možnom „riešení ukrajinskej otázky“ formuloval tri scenáre.

Jedným z nich bol scenár masívnej vojny, ktorý predstavuje pre Rusko veľké riziko: v konečnom dôsledku by podľa Timofejeva nevyriešil žiadne bezpečnostné problémy Ruska, naopak, ich počet by sa ešte znásobil.

Po takmer troch mesiacoch vojny mu dáva vývoj za pravdu. Keď sa pozrieme na bilanciu ruských strategických ziskov a strát, tak to vyzerá na Putinov debakel.

Bez ohľadu na vývoj na bojisku je už dnes zrejmé, že geopolitická pozícia Ruska sa v dôsledku tejto vojny zhorší. A to na veľmi dlhý čas.

Moskva dlhodobo tvrdila, že sa cíti ohrozená potenciálnym členstvom Ukrajiny v NATO. Teda ďalším rozšírením vplyvu Aliancie k svojim hraniciam.

Z pohľadu Ruska išlo o hypotetické riziko a skôr nereálny scenár, keďže konsenzuálna podpora členstva Ukrajiny by sa v rámci Aliancie v najbližších desaťročiach hľadala len ťažko.

Po prvých mesiacoch vojny sú však Rusi konfrontovaní s tým, že približovanie NATO k ich bránam sa stáva vysoko pravdepodobnou záležitosťou.

Na spadnutie je členstvo Švédska a Fínska v Aliancii, pričom v obidvoch prípadoch ide o krajiny, v ktorých mal ešte pred inváziou takýto krok len malú podporu. Dnes členstvo v NATO podporuje približne 60 percent Fínov, zatiaľ čo v minulosti sa táto podpora pohybovala okolo 30 percent.

Rusko malo doteraz pozemnú hranicu s piatimi krajinami NATO v dĺžke viac ako tisícdvesto kilometrov. So vstupom Fínska by sa predĺžila o ďalších viac ako tisíc kilometrov.

Spolu s Fínskom o vstupe do NATO kvôli iracionalite dnešného Ruska vážne uvažuje aj doteraz neutrálne Švédsko. V prípade, ak by sa obidve krajiny stali členmi Aliancie, výrazne by sa posilnil jej vplyv na severe Európy. Aj v pre Rusko citlivej oblasti Arktídy, ktorá dnes kvôli zdrojom surovín a strategickej polohe čoraz viac naberá na význame.

Inzercia

Ďalším efektom Putinovho kroku je militarizácia východného krídla NATO. Prakticky všetky krajiny v tomto regióne začali v reakcii na ruskú agresiu zvyšovať svoje obranné výdavky. Pobaltské krajiny chcú dať budúci rok na obranu 2,5 percenta HDP, Poľsko tri percentá, Rumunsko 2,5 percenta, Maďarsko 2 percentá. Svoje rozpočty na obranu chcú navýšiť aj Slovensko a Bulharsko. My zatiaľ hovoríme o sume 1,8 percenta HDP, ale minister obrany Naď už avizoval, že sa tento objem financií pokúsi zvýšiť na dve percentá.

Zároveň v týchto krajinách rastie prítomnosť vojakov z iných krajín Aliancie. Deje sa tak bez toho, aby takéto kroky vyvolali zásadnejšiu negatívnu protireakciu zo strany verejnosti. Dobrým príkladom je aj Slovensko. Príchod vojakov z Nemecka a Holandska, ktorí majú obsluhovať moderné systémy protivzdušnej obrany, sa zaobišiel bez akýchkoľvek vášní. Aj emotívna téma obrannej zmluvy s USA u nás vyfučala s prvým dňom invázie.

Po prvých mesiacoch vojny sú však Rusi konfrontovaní s tým, že približovanie NATO k ich bránam sa stáva vysoko pravdepodobnou záležitosťou. Zdieľať

Vladimir Putin sa pričinil aj o veľký obrat v nemeckej obrannej politike. V tejto oblasti doteraz skôr zdržanliví Nemci sa rozhodli investovať do modernizácie armády sto miliárd eur a zvýšiť každoročné výdavky na obranu prinajmenšom na dve percentá HDP.

Ak Kremeľ kalkuloval s tým, že sa mu podarí zasiať rozkol medzi členské štáty EÚ, ani tento plán mu nevyšiel. Viaceré sporné témy ustúpili do úzadia a EÚ dnes vďaka Ukrajine pôsobí jednotnejšie ako kedykoľvek predtým.

Aj keď v pohľade na niektoré kroky súvisiace s dodávkami energonosičov nepanuje dokonalá zhoda, členské štáty Únie dokázali schváliť niekoľko balíkov pomerne tvrdých protiruských sankcií. V téme dovozov ruského plynu a ropy sa kompromis logicky bude hľadať dlhšie a komplikovanejšie. Ale rozkol vyzerá inak. Pričom je dnes navyše zrejmé, že k odstrihnutiu krajín EÚ od ruských surovín dôjde v dohľadnom čase.

Dnes už je realitou dokonca to, že mnohé štáty EÚ dodávajú Ukrajine ťažké zbrane. Čo je vec, ktorú si v prvých dňoch vojny len málokto dokázal predstaviť.

K tomu ešte treba pripočítať fakt, že viaceré neutrálne krajiny stoja dnes otvorene na strane Ukrajiny, aj ju podporujú vojenskými dodávkami. Ani štáty ako Čína sa do podpory Ruska nehrnú s takým entuziazmom, ako v Moskve predpokladali.

Bývalý americký prezident Ronald Reagan kedysi povedal: „Dejiny nás učia, že vojny sa začínajú vtedy, keď vlády uveria, že cena agresie je nízka.“

Z tohto pohľadu sa v Kremli pri plánovaní invázie na Ukrajinu poriadne prepočítali.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.