Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vatikánska sedma Svet kresťanstva
20. máj 2022

Vatikánska sedma

Prečo je Graubner dobrá voľba a čím sa môžeme inšpirovať na Slovensku

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.

Prečo je Graubner dobrá voľba a čím sa môžeme inšpirovať na Slovensku

Arcibiskup Jan Graubner. Zdroj: Twitter

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

  • aké bolo pozadie výmeny kardinála Duku za arcibiskupa Graubnera,  
  • prečo sa opäť prehĺbilo napätie medzi Konštantínopolom a Moskvou,
  • že aj o večnej téme vzťahu cirkvi a štátu sa dá písať novo a zaujímavo.

Pápež František sa menovaním Jana Graubnera za nového pražského arcibiskupa postaral o veľké prekvapenie. Toto meno je v českom prostredí síce dlhé roky známe, no práve preto nebolo očakávané.

Štyri roky trvajúce nadsluhovanie kardinála Dominika Duku bolo všeobecne interpretované tak, že Vatikán si dáva záležať na výbere jeho nástupcu.

Očakávanie generačnej obmeny bolo brané s takou istotou a samozrejmosťou, že menovanie starej známej tváre vyvolalo väčší rozruch, ako by to bolo v prípade úplne neznámej persóny.

Napokon, prekvapenie netajil ani samotný Graubner, ktorý je olomouckým arcibiskupom celé tri desaťročia a vo veku 73 rokov sa už skôr ako po nových výzvach obzeral po cirkevnom dôchodku.

Pohľad do zákulisia. O rekonštrukciu udalostí, ktoré viedli k tomuto prekvapivému výberu, sa pokúsil český portál Christnet. Pripomenul, že bývalý apoštolský nuncius v ČR Charles Balvo v roku 2020 – teda dva roky po Dukovej rezignácii – priznal, že výber jeho nástupcu sa ešte stále nezačal.

Celý proces sa spustil až v roku 2021, pričom prvé terno (trojica navrhnutých kandidátov) bolo neúspešné.

Keďže ide o veľmi diskrétny postup, oficiálne nie sú známe konkrétne mená (špekulovalo sa o plzenskom biskupovi Holubovi, královohradeckom biskupovi Vokálovi a břevnovskom arciopátovi Siostrzonkovi) ani to, či výber stroskotal na stopke z Vatikánu alebo na nesúhlase navrhovaných kandidátov.

Koncom uplynulého roku bol nuncius Balvo informovaný o blížiacom sa preložení do Austrálie. Vedomie, že nový nuncius by potreboval ďalšie mesiace, aby sa v českom katolíckom prostredí zorientoval, a proces výberu pražského arcibiskupa by sa tak opäť oddialil, prinieslo zintenzívnenie práce končiaceho nuncia, ktorý ešte pred svojím odchodom zaslal do Ríma druhé terno.

Z neho bol nakoniec vybraný overený arcibiskup Graubner, vďaka ktorému Vatikán získal tri-štyri roky na dotiahnutie očakávanej generačnej obmeny.

Tá sa napokon nebude týkať len Prahy, ale aj viacerých ďalších rímskokatolíckych diecéz a gréckokatolíckeho exarchátu, kde sú biskupi na hranici 75 rokov.


Dominik Duka a Jan Graubner. Odchádzajúci a prichádzajúci pražský arcibiskup. Zdroj: Cirkev.cz

Nejde o nás, ale o cirkev. Nemenej zaujímavé ako zákulisie bolo dianie na otvorenej scéne. Menovanie nového arcibiskupa oznámili v priamom prenose TV Noe za prítomnosti oboch hlavných aktérov. Obaja neskôr vystúpili aj vo vysielaní Českej televízie.

Graubner zaujal otvoreným priblížením okolností, za ktorých sa dozvedel o svojom menovaní. Nevynechal ani opis telefonátu s prefektom Kongregácie pre biskupov, počas ktorého obaja odľahčene hovorili o svojom vysokom veku.

Najsilnejším momentom však bolo poukázanie na to, že tu vlastne ani tak nejde o Duku či o Graubnera. „Vy ste si ma nevybrali, a ja vás tiež nie,“ obrátil sa novomenovaný na pracovníkov arcibiskupského úradu. „Dostali sme spoločnú úlohu, aby sme spolu prežívali a budovali spoločenstvo miestnej cirkvi, kde bude možné zažívať Ježišovu prítomnosť uprostred nás.“

A pokračoval: „Snažím sa vziať si teraz k srdcu to, čo hovorievam kňazom, keď ich presúvam do inej farnosti: ,Kto budoval svoje dielo, ten ho opustí ťažko. Kto sa snažil budovať dielo Božie, tak vie, že v tom môže pokračovať ktokoľvek iný a on môže pokračovať kdekoľvek, kam ho Pán Boh pošle.‘ To mám pred očami a chcel by som to uskutočniť.“

Zbaliť si na staré kolená kufre a po 30 rokoch začínať na novom pôsobisku s vedomím, že som len dočasným riešením, to si vyžaduje veľkú dávku pokory a oddanosti. Hovoriť o tom otvoreným spôsobom pred kamerami, to už chce aj kusisko odvahy a absenciu egocentrizmu. 

Prvé okamihy ukázali, že Jan Graubner je naozaj dobrá voľba. A spôsob, akým k výmene na najvyššom poste českej cirkvi došlo, môže byť inšpiráciou aj pre Slovensko.

Inzercia

Ďalšie udalosti v skratke

Pápež František po dvoch rokoch pandémie svätorečil desať osôb, medzi nimi aj pustovníka Charlesa de Foucaulda.

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Richard Gallagher navštívil Ukrajinu, zavítal do Kyjeva a Ľvova, ale aj do Buče, Irpiňa a Vorzeľu.

Ekumenický patriarcha Konštantínopola prijal do eucharistického spoločenstva severomacedónskych pravoslávnych veriacich. Tento krok pobúril Moskovský patriarchát, Srbská pravoslávna cirkev reagovala zdržanlivo.

Predstavitelia kresťanských cirkví vo Svätej zemi odsúdili tvrdý zásah izraelskej polície na pohrebe novinárky televízie al-Džazíra. Polícia kontrovala vyhlásením, že kresťanskí lídri sa správajú nezodpovedne.

Počas streľby v presbyteriánskom kostole v Kalifornii zahynula jedna osoba, päť ďalších bolo zranených. Všetci mali taiwanský pôvod.

Maďarský kardinál Péter Erdő odovzdal ocenenie biskupovi Jozefovi Haľkovi, ktoré mu udelil Spolok sv. Štefana v Budapešti.

Nenechajte si ujsť

Knižná bodka

Vzťahy medzi cirkvou a štátom sú večnou témou. Až by sa mohlo zdať, že sa k nej nedá napísať už nič nové.

Katolícky kňaz a historik Peter Olexák však svojou poslednou publikáciou Stručná história vzťahov cirkvi a štátu (Society for Human Studies, 2022) dokazuje, že o tejto téme sa stále dá písať nielen novo, ale aj zaujímavo.

V 21 kapitolách prechádza dvoma tisícročiami – od Pilátovej otázky Ježišovi „Si kráľ?“ až po nepokojné 20. storočie. Neutápa sa pri tom v menách a dátumoch, ale ponúka plastické obrazy tej-ktorej epochy – so zámerom, aby čitatelia veľa pochopili a nielen si veľa zapamätali.

„Občas sa budeme pohybovať poza kulisy, aby sme sa zamiešali medzi dav. Kniha dáva pomerne veľký priestor rozprávaniu. No zároveň sa pokúša priblížiť veľkú tému európskych dejín na základe štúdia dobových prameňov a historiografických prác, ktoré vyšli v ostatných rokoch,“ ozrejmuje autor v úvode.

Úryvok z knihy, ktorý sa venuje pápežovi Inocentovi III., si môžete prečítať na tomto mieste.

Prajem vám radostný víkend!

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.