Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
23. máj 2022

Bezbariérový prístup

Ako cirkvi zohľadňujú špecifické potreby zdravotne znevýhodnených veriacich

Debarierizácia napreduje, problémom zostávajú prístupy do starších kostolov, dokumenty v Braillovom písme či nedostatok duchovných pre nepočujúcich. 

Ako cirkvi zohľadňujú špecifické potreby zdravotne znevýhodnených veriacich

Ilustračné foto – TASR/Michal Svítok

„Spoločnosť ide dopredu, čo sa týka zohľadňovania potrieb zdravotne postihnutých. A aj cirkev,“ hovorí vozičkár Juraj Zlocha. „A tam, kde ešte stále sú fyzické bariéry, sa práve ukazuje ochota veriacich a ľudský rozmer cirkevného spoločenstva.“

Týmito slovami potvrdzuje závery prieskumu Ministerstva kultúry SR (MK SR) o tom, ako cirkvi a náboženské spoločnosti pristupujú k zabezpečeniu bezbariérovosti – v ostatných rokoch sa oblasť dostupnosti významne rozvíja.

Aj napriek tomu, že to nie je v cirkvách a náboženských spoločnostiach nijako systémovo riešené a často sa k jednotlivým situáciám pristupuje len individuálne – väčšinou na požiadavku samotného zdravotne znevýhodneného.

Nezanedbateľná pastoračná skupina  

Podstatnou súčasťou života človeka je napĺňanie jeho duchovných potrieb. Viera dáva človeku vyšší zmysel, pomáha rozvíjať jeho duševnú stránku a zároveň ponúka aj spoločenstvo. Praktizovanie viery je aj základným právom každého človeka. Preto je podstatné, aby mal každý zabezpečený prístup k duchovnej službe. Či už fyzický, alebo informačný.

„Samotné postihnutie nepredstavuje prekážku. Hendikepom sa však stáva v takom prípade, v ktorom existujú určité bariéry, ktoré zamedzujú osobám so zdravotným postihnutím začleniť sa do spoločnosti,“ píše sa v Analýze stavu debarierizácie v cirkvách a náboženských spoločnostiach na Slovensku, ktorá zhŕňa výsledky spomínaného prieskumu ministerstva kultúry.

Analýza bola vypracovaná na základe dát od 16 z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. (Novoapoštolská cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí sa na prieskume nezúčastnili.)

Zdravotne znevýhodnení nepredstavujú úplne zanedbateľnú skupinu veriacich, ktorí by nepotrebovali, respektíve nepožadovali špeciálnu pastoráciu. Aj keď neexistujú presné čísla, o akú početnú skupinu ide, pre predstavu uvádzame čísla, ktoré ponúka analýza MK SR.

Národná púť v Šaštíne. Foto: TASR

Ťažké zdravotné postihnutie bolo priznané vyše 433-tisíc obyvateľom Slovenska, čo je približne 8 percent z celej populácie. Podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je však ťažké zdravotné postihnutie priznané len ľuďom s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Počet ľudí so zdravotným postihnutím môže byť teda omnoho väčší, keď zoberieme do úvahy celú širokú škálu typov postihnutí. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie ide o 15 % z celkovej populácie sveta.

Debarierizácia a pamiatkari

Bezbariérovosť budov je základnou podmienkou integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Preto aj nové budovy, bohoslužobné priestory alebo administratívne centrá cirkví a náboženských spoločností už aj podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku musia spĺňať požiadavky bezbariérovosti.

„Napríklad katolícky kostol na Kramároch v Bratislave má bezbariérový prístup zvonka do spodnej časti budovy a aj na chór. Telesne postihnutý tak môže zažiť pocit, ktorý predtým v minulosti nebol možný, a to dostať sa na chór,“ hovorí vozičkár Juraj Zlocha a chváli tiež, že sa pri nových budovách už ráta aj s parkovacími miestami pre zdravotne znevýhodnených.

Zložitejšia situácia je pri debarierizácii starších kostolov a cirkevných budov. Podľa prieskumu 1242 budov v správe alebo vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností je národnou kultúrnou pamiatkou. To znamená, že v prípade rekonštrukcie týchto budov je potrebné spolupracovať s pamiatkovými úradmi a obnova týchto budov je o to zložitejšia.

„Keď to porovnám so zahraničím, máme čo doháňať. Mnohé kostoly, aj tie historické, majú bezbariérový prístup, napríklad aj do Chrámu svätého Petra sa dá dostať výťahom,“ hovorí Juraj, podľa ktorého sa však už našťastie naše myslenie mení a ako spoločnosť viac vnímame aj potreby hendikepovaných.

Ako uvádzajú aj závery analýzy MK SR, oprávneným argumentom nedostatočnej fyzickej debarierizácie v prípade národných kultúrnych pamiatok sú predovšetkým stavebno-technické dôvody, nedostatok finančných prostriedkov a podpory zo strany štátu. Ale aj slabá informovanosť o možnostiach zapojenia sa do existujúcich grantových schém a podporných programov.

Vodiaci pes v kostole?

Pre osoby so zdravotným postihnutím nie sú však problémom len fyzické bariéry na úrovni budov, ale aj bariéry v prístupe k informáciám.

V oblasti informačnej debarierizácie prieskum ukázal, že pre osoby so zrakovým postihnutím je najväčším nedostatkom absencia náboženských publikácií v Braillovom písme. Podľa prieskumu Bibliu v takejto forme uvádza len Apoštolská cirkev.

Nevidiaci Juraj Práger však viac ako publikácie v Braillovom písme využíva dokumenty v audio verzii.

Inzercia

„Mám k dispozícii Nový zákon delený po jednotlivých kapitolách vo zvukovej podobe. Bol by som rád, keby sa podobne spracoval aj Starý zákon. A tiež je teraz už veľa internetových stránok blind friendly, teda prispôsobených aj pre nevidiacich, kde sa môžeme dostať k mnohým, aj náboženským informáciám,“ delí sa o svoje skúsenosti Juraj Práger.

Najväčšiu ťažkosť pre neho predstavuje to, či môže ísť do kostola aj vodiaci pes. Podľa jeho informácií stále ešte neexistuje žiadny dokument, ktorý by spresňoval, čo je dovolené v liturgických priestoroch jednotlivých cirkví.  

„Nerád sa vystavujem kritickým stresovým situáciám, preto si účasť na svätej omši s vodiacim psom vždy dopredu odkonzultujem s kňazom. Nestretol som sa ešte s odmietnutím. Ale poznám aj prípady, keď to nevidiacemu nebolo vždy umožnené, respektíve sa dostal do sporu so samotnými veriacimi v kostole. V tomto sú, myslím, ešte dosť veľké rezervy,“ hodnotí situáciu v súvislosti s asistenčnými zvieratami.

Nedostatok duchovných na špeciálnu pastoráciu

Pre osoby so sluchovým postihnutím sa ako najvýraznejší nedostatok javí absencia duchovných ovládajúcich posunkový jazyk. Potvrdzuje to aj františkán Silvester Poliak, ktorý má na starosti pastoráciu nepočujúcich v hlavnom meste.

Na Slovensku sú napríklad v Katolíckej cirkvi len štyria kňazi, ktorí ovládajú posunkový jazyk, takže je priam nemožné, aby sa pravidelne zabezpečovala duchovná starostlivosť o nepočujúcich. Evanjelická cirkev augsburského vyznania uvádza iba jedného duchovného so znalosťou posunkového jazyka.

„Riešením by bola väčšia informovanosť a vzdelávanie seminaristov už počas štúdia, že tu máme skupinu veriacich so špecifickými potrebami. Zatiaľ som sa však nestretol s iniciatívou zo strany vedenia, aby sme sa aj na toto zamerali,“ hovorí brat Silvester.

V slovenských podmienkach je zároveň veľmi náročné zabezpečiť vzdelávanie duchovných z radov nepočujúcich či nedoslýchavých. V zahraničí je bežné, že do pastorácie zapájajú nepočujúcich kňazov, majú k dispozícii tlmočené štúdium na teologických fakultách, prispôsobené študijné materiály v písanej podobe, ako aj preložené niektoré liturgické texty do posunkového jazyka.

„Pokiaľ by išlo o štúdium našich nepočujúcich seminaristov v zahraničí, myslím, že by to bolo možné. Prekážkou však môže byť reč, pretože neexistuje jeden univerzálny posunkový jazyk, ale každá krajina má svoj,“ vysvetľuje františkán.

Nepočujúci s pápežom Františkom v Šaštíne. Zdroj: kcnba.nawebe.net

Napriek týmto ťažkostiam poukazuje na to, že situácia s pastoráciou nepočujúcich sa v ostatnom období veľmi zlepšila. Prispela k tomu, paradoxne, koronová situácia.

„Množstvo prenosov v televízii – a medzi nimi aj sväté omše – bolo tlmočených do posunkového jazyka. Taktiež sa do samotnej pastorácie zapojilo viac tlmočníkov z rôznych oblastí Slovenska,“ hovorí brat Silvester a zároveň dodáva, že je potrebné sústrediť sa aj na iné regióny ako len na Bratislavu.

Kde je vôľa, tam je cesta

Ako najzávažnejší nedostatok sa pre všetky oblasti ukázalo, že neexistuje žiadny vnútorný predpis alebo normy, ktoré by upravovali problematiku prístupu k osobám so zdravotným postihnutím. Rovnako znepokojujúca je podľa prieskumu aj nízka miera vzdelávania, ktoré poskytujú alebo umožňujú cirkvi a náboženské spoločnosti svojim duchovným alebo zamestnancom v tejto oblasti.

Nie všetky aktivity, najmä tie v oblasti informačnej debarierizácie, si vyžadujú veľké investície. Často stačí len väčšia ochota a skutočný záujem o potreby zdravotne znevýhodnených veriacich, ktorí sú plnohodnotnými členmi cirkevného spoločenstva.

„Keď sa chce, tak sa dá aj telesne postihnutému vyhovieť v jeho špecifických požiadavkách a zabezpečiť mu kvalitný duchovný zážitok či už zo služby, alebo z udalostí, ktoré cirkvi ponúkajú,“ myslí si vozičkár s ťažkým telesným postihnutím Juraj Zlocha, ktorý absolvoval množstvo náboženských a pútnických podujatí aj v zahraničí.    

Na podporu osôb so zdravotným postihnutím aj v tomto roku ministerstvo kultúry zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí pre subjekty, ktoré sa zameriavajú na projekty pre aktivity a zlepšenie kvality života zdravotne znevýhodnených.    

Aj keď sa situácia v súvislosti s debarierizáciou na Slovensku zlepšuje, stále je priestor na konkrétne kroky, ktoré by pomohli zdravotne znevýhodneným lepšie a jednoduchšie napĺňať svoje potreby, aj tie duchovné.

Podľa záverov analýzy ministerstva „takmer všetky cirkvi a náboženské spoločnosti plánujú v budúcnosti realizovať potrebné úpravy a zmeny v oblasti fyzickej aj informačnej debarierizácie“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.