Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
23. máj 2022

Diskusia Fóra kresťanských inštitúcií

Cirkev na vidieku sa musí pripraviť na nedostatok kňazov a venovať sa Rómom

Rómovia, vytváranie vzťahov aj zapojenie laikov – to sú niektoré výzvy pre cirkev na vidieku, zaznelo v diskusii FKI.

Cirkev na vidieku sa musí pripraviť na nedostatok kňazov a venovať sa Rómom

Arcibiskup Cyril Vasiľ (vľavo hore), Hubertus Schönemann (vpravo hore), Zuzana Chanasová (vľavo dole), Martin Mekel (vpravo dole)

Ako by mohla vyzerať pastorácia na slovenskom vidieku v roku 2040? O tejto téme diskutovali zástupcovia vidieka v rámci série diskusných večerov platformy Fóra kresťanských inštitúcií Kresťan na vidieku.

Na debate sa zúčastnil aj košický gréckokatolícky eparcha arcibiskup Cyril Vasiľ, Hubertus Schönemann, vedúci Katolíckeho centra pre misijnú pastoráciu Nemeckej biskupskej konferencie, a ďalší zástupcovia vidieka vrátane kňazov a laikov.

V diskusii zaznelo viacero názorov, ako by mala vyzerať pastorácia na vidieku o niekoľko rokov. Väčšina kňazov a laikov sa zhodla v tom, že úlohou cirkvi na vidieku je budovať sociálne vzťahy a spoločenstvá. Hubertus Schönemann vo svojom príspevku pripomenul slová emeritného nemeckého biskupa z Erfurtu Joachima Wankeho, ktorý povedal, že „kto chce žiť aktívne ako kresťan, bude musieť v budúcnosti žiť v meste“.

Podľa Schönemanna je potrebné nanovo uvažovať o cirkvi a jej poslaní. Poukázal na to, že cirkev v Nemecku sa snaží o duchovný život v menších bunkách. Ďalšou výzvou pre cirkev, ktorej klesá počet členov, je kreatívne využívanie cirkevných budov. Podľa Schönemanna cirkev môže tiež pomáhať zabezpečovať služby v sociálnej oblasti či spájať aktérov občianskej spoločnosti.

„Snažíme sa nájsť nový pohľad na cirkev. Cirkev nie je iba tam, kde je kňaz. Nie je to inštitúcia, ktorá má iba kňazov, ktorí vysluhujú sviatosti. Samozrejme, cirkev nemôže ponúkať len sociálne aktivity, ale snažím sa zdôrazniť aj druhý rozmer cirkvi. Vyznávať, zdieľať a oslavovať vieru a byť pri bratoch a sestrách,“ uviedol vedúci Katolíckeho centra pre misijnú pastoráciu Nemeckej biskupskej konferencie.„Ak by ste sa ma pýtali, či cirkev nie je len sociálna inštitúcia, poviem, že nie. Tieto veci robíme v duchu evanjelia. Mali by sme byť tí, ktorým budú ľudia schopní dôverovať. Nemôžeme povedať, že nepotrebujeme kňazov, ale vnímame, že aj ich úloha sa mení. Nie sú to len tí, ktorí prídu, vysluhujú sviatosti a slávia Eucharistiu, ale stávajú sa aktívnymi spolupracovníkmi a zodpovednými osobami, aby malé bunky v cirkvi žili,“ dodal Schönemann.

Dôležitou úlohou cirkvi je podľa neho pomôcť ľuďom vyjsť z bubliny a žiť aktívne. „Máme problém, že veľa ľudí cirkev opustilo, ale ide o to, aby sme posilňovali veriacich, ktorých máme, aby sme im dali najavo, že tu nie sú sami pre seba, a aby sme im ukázali misijný rozmer, čo je ich úlohou. Máme menej kňazov, ale nemáme nedostatok kňazov, čo sa týka kvantity, máme nedostatok kňazov, čo sa týka kvality,“ uzavrel počas diskusie hosť z Nemecka.

V Košickej eparchii má každá farnosť duchovný servis

Na myšlienkou Schönemanna o tom, že kto bude chcieť žiť v budúcnosti ako kresťan, bude musieť žiť v meste, nadviazal aj košický gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Poukázal na to, že slovo pohan pochádza z latinského paganus a to sa vyvinulo z latinského slova pre dedinu pago. „Najstaršia história kresťanstva vzniká v mestách, kým dedina sa považovalo za miesto pohanov. Keď som ja vyrastal na Slovensku v dobách komunizmu, na dedine platil presný opak. Veta, že kto chce žiť ako kresťan, bude musieť žiť v meste, akoby odzrkadľovala prvokresťanskú dobu,“ povedal arcibiskup Vasiľ.

„Postupne dochádzame k tomu, že o niekoľko rokov možno nebude môcť byť v každej farnosti svätá omša. Možno to nepostihne nás, ale mladšiu generáciu.“ (Ján Gombala) Zdieľať

Košický eparcha si zaspomínal, že počas jeho čias v seminári vychádzali z toho, že mesto je miesto pohanov, a ak sa dá hovoriť o udržiavaní viery, tak to je náš vidiek, kde ešte možno hovoriť o tradičnom prežívaní viery.

Podľa Vasiľa k tomu smerovala aj jeho kňazská formácia počas totality a jediná perspektíva, ktorú mohol mať absolvent teológie, bola, že bude dedinským farárom. Cyril Vasiľ súhlasí s názorom, že väčšina dôležitých duchovných aktivít sa odohráva v mestách, aj v jeho eparchii to je najmä v Košiciach, Michalovciach a v Trebišove.

„Čo je výhoda a duchovný luxus, každá malá dedinka, respektíve farnosť má svojho kňaza, ktorý zabezpečuje kontinuitu náboženského prežívania. Všade je zabezpečený základný náboženský servis,“ poukázal na výhodu, ktorú ešte na rozdiel od mnohých krajín na Západe majú veriaci jeho eparchie.

Arcibiskup Vasiľ v diskusii zároveň poukázal na to, že stretnutie v chráme je pre mnohých starších ľudí v malých obciach jedinou socializačnou aktivitou, ako aj na to, že cirkev musí niečo robiť s migráciou mladých ľudí a reagovať na ňu.

Počas diskusie sa s prežívaním viery na vidieku podelila aj Zuzana Chanasová, ktorá sa po 20 rokoch života v meste presťahovala na vidiek, kde už žije päť rokov. „Mne sa zdá, že na vidieku nám chýba budovanie sociálneho zázemia. Vyrastala som v obci, kde žilo asi dvetisíc ľudí. Chodili sme do kostola, ale mala som pocit, že ľudia, ktorí chodíme do kostola, si nevieme akoby pomôcť v takom obyčajnom živote.“

V mnohých spoločenstvách nevidíme aktivity, ale sebarealizáciu

Bývalý predseda Rady mládeže Slovenska a dnes podnikateľ Ján Gombala sa zasa zamýšľal, či sa cirkev na vidieku pripravuje na to, že raz bude nedostatok kňazov. „Postupne prichádzame k tomu, že o niekoľko rokov možno nebude môcť byť v každej farnosti svätá omša. Možno to nepostihne nás, ale mladšiu generáciu. Pripravujeme ju na to, že bude musieť prevziať zodpovednosť napríklad za cirkevné objekty či za duchovný život?“ pýtal sa Gombala.

Inzercia

Podľa neho sa cirkev v súvislosti s pastoráciou na vidieku musí pripraviť na mnohé výzvy. Jednou z nich je aj to, aby kňazi, ak toho budú mať čoraz viac, nevyhoreli. Ján Gombala položil otázku aj o spolupráci. Aby všetko nestálo na jednom človekovi, ale aby každý mal vo farnosti svoje miesto.

Účastníci diskusie Cirkev na vidieku. Foto: Youtube

Lekárka a aktívna členka farnosti Krásna pri Košiciach Iveta Rjašková v diskusii zasa upozornila, že nie vždy veľa aktivít vo farnosti formuje aktívneho kresťana. „Nechcem povedať, že aktivity vo farnosti nie sú dobré, ale čo vnímam ako dôležité, je vytváranie vzťahov a väzieb spojených s evanjelizáciou a s konkrétnym svedectvom života,“ poukázala Rjašková.

Podľa nej je dôležité byť svedkom praktického života, že „viem pomôcť ako človek“. „V mnohých kresťanských spoločenstvách vidím nie aktivity, ale veľa sebarealizácie. To je potom len povrchné. Dávajme si pozor na množstvo aktivít, ktoré nemajú veľa spoločné s prehlbovaním živej viery,“ apelovala aktívna laička.

Skonštatovala tiež, že mnohí ľudia majú potrebu vzťahov, ale nevedia ich vytvárať. „Začali sme oslovovať iných ľudí, aj keď sme sami v obci, kde žijeme, prisťahovalci. Začali sme cez prirodzené aktivity s deťmi, ktoré síce neboli pod záštitou farnosti, ale pomohli vytvoriť dobré medziľudské vzťahy. Po čase sa vykryštalizovala potreba prežívať niečo spoločne aj duchovne a s tým sme už potom išli za kňazom,“ delí sa so svojou skúsenosťou Rjašková.

Dnešné rómske deti budú o 20 rokov určovať v spoločnosti trend

Dekan v Rimavskej Sobote Rastislav Polák má popri mestskej farnosti aj sedem dedín. Upozorňuje na to, že Rožňavská diecéza má už dnes nedostatok kňazov. „Poslednú vysviacku sme mali v roku 2020 a najbližšia bude až o dva roky. Neviem sem dostať ani kaplána. Som v stave, že mám jedného kaplána v meste, ktoré má 22-tisíc obyvateľov a sedem dedín,“ priblížil realitu na juhu Slovenska dekan Polák.

Dekan uviedol aj príklad susednej farnosti, kde kňaz spravuje dve farnosti – Jesenské a Dubovec – a v rámci toho má jedenásť dedín, kde je sedem kostolov. Podľa neho sú často aj ľudia nároční a za kňazom chodia aj s vecami, s ktorými by nemuseli.

„Stáva sa, že kňaz ponúkne ľuďom termín na sobášnu náuku a odpoveď je, že najlepšie v nedeľu dopoludnia. A to sú ľudia, ktorí žiadajú sviatosť manželstva, sú teda veriaci a oni nemajú poňatia, že kňaz má v nedeľu tri sväté omše a popoludní je pobožnosť,“ približuje realitu v regióne dekan Polák.

„Ľudia si mnohé veci a aktivity nevážia. Dôležité je nevytvárať aktivity pre aktivity a vnímať potrebu. Budúcnosť cirkvi je byť pri ľuďoch,“ dodáva dekan Polák, ktorý považuje za dôležité zamerať sa aj na formáciu budúcich kňazov. Hovorí tiež, že mnohí diecézni kňazi sa skrývajú a nemajú záujem o žiadnu formáciu či stretávanie sa s inými a pandémia to podľa jeho slov ešte zhoršila.

Do diskusie sa zapojil aj riaditeľ Gréckokatolíckej rómskej misie Martin Mekel. Podľa neho musí cirkev na vidieku budovať vzťahy aj s Rómami. „Prioritnú službu ako rómska misia máme v budovaní prirodzeného a živého jadra v rómskych komunitách,“ povedal gréckokatolícky kňaz. Poukázal na to, že v budúcnosti budú v niektorých oblastiach prevažovať Rómovia a cirkev musí reagovať aj na to.

„Mnohé školy sú rómske a my s nimi nepracujeme alebo ich prehliadame,“ zdôraznil Mekel. Domnieva sa, že dnešné rómske deti sú tá generácia, ktorá bude o 20 rokov určovať trend, ako bude naša spoločnosť fungovať.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.