Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
14. jún 2022

Otázky a odpovede

Prečo musia kňazi zložiť „skúšku zo spovedania“? Čo sa ich pýtajú?

Každý kňaz nemôže automaticky spovedať, iba ak má od biskupa či predstaveného tzv. spovednú fakultu. O čo ide?

Prečo musia kňazi zložiť „skúšku zo spovedania“? Čo sa ich pýtajú?

Ilustračné foto: cathopic.com

S obdobím kňazských vysviacok sa spája aj jedna udalosť, o ktorej sa bežne nehovorí. Kandidáti na kňazstvo musia ešte pred vysvätením absolvovať „skúšku zo spovede“, aby dostali povolenie spovedať.

Prečo nemôže každý kňaz automaticky spovedať a ako také skúšky vyzerajú? V akom prípade môže biskup povolenie spovedať odňať? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá cirkevný sudca Radoslav Šaškovič.

Prečo sa možnosť spovedať nespája automaticky s kňazskou vysviackou?

Každý kňaz, ktorý vykonáva svoju službu, vykonáva ju v mene cirkvi a na základe mandátu svojho ordinára, ktorým je buď miestny biskup, alebo vyšší rehoľný predstavený.

Kánonické právo vyslovene uvádza, že na platné rozhrešenie sa vyžaduje splnomocnenie miestneho ordinára (kán. 966 §1 CIC). Toto splnomocnenie sa automaticky spája s úradom miestneho ordinára, penitenciára, farára a iných, ktorí sú na úrovni farára, vrátane rehoľných predstavených voči svojim členom.

Ostatní kňazi musia mať osobitné splnomocnenie spovedať (kán. 968 CIC).

Kde sa vzala táto prax?

História tohto splnomocnenia siaha k počiatkom cirkvi, keď pokánie spojené so sviatosťou zmierenia nebolo také časté ako dnes, status kajúcnika bol viditeľný a verejný podobne ako následné zmierenie s rozhrešením, ktoré slávnostne udeľoval miestny biskup.

Šírenie kresťanstva so sebou prinieslo potrebu rozšíriť možnosť udeľovania rozhrešenia, preto biskupi na tento účel začali splnomocňovať aj presbyterov, pričom mali dbať o to, aby ho títo kňazi správnym spôsobom udeľovali. Konkrétne sa mali starať o to, aby spovedníci mali potrebné znalosti pre správne hodnotenie hriechov kajúcnikov a udeľovanie pokánia a tiež aby správne a platne udeľovali rozhrešenie.

Tu sa teda zrodila aj jurisdikčná skúška, ktorej úspešné absolvovanie je podmienkou na to, aby kňaz mohol dostať jurisdikciu vysluhovať v mene cirkvi sviatosť zmierenia.

Ako taká skúška vyzerá? Čo sa na nej skúšajúci pýtajú?

Predovšetkým je potrebné overiť si, či kandidát pozná priebeh sviatosti zmierenia, teda či vie, ako sa táto sviatosť vysluhuje a pozná slová rozhrešenia.

Ďalej musí poznať prípady, keď nemôže udeliť rozhrešenie. Hovoríme o kajúcnikoch, ktorí sa nachádzajú v stave cenzúry, ktorej sňatie je vyhradené miestnemu biskupovi alebo Najvyššiemu Veľkňazovi (pápežovi). Tiež ide o prípady, keď kajúcnik z iného dôvodu nemôže prijať rozhrešenie. Kňaz musí vedieť, ako v takýchto prípadoch postupovať.

Napokon sa skúšajúci zvykne pýtať aj na niektoré „bežné“, ale aj „nezvyčajné“ prípady hriechov, pričom kňaz musí vedieť tieto situácie správne posúdiť.

Po zložení tejto skúšky dostáva kňaz splnomocnenie spovedať, teda spovednú fakultu (kán. 970 CIC).

Je udelenie spovednej fakulty doživotné alebo ju musí absolvovať opakovane?

Keďže splnomocnenie udeľuje miestny ordinár presbyterovi, ktorý spadá pod jeho kompetenciu, je potrebné ho znova udeliť napríklad pri zmene ordinára z dôvodu prechodu z jednej diecézy do druhej alebo pri prechode z diecézy do rehole a naopak.

Inzercia

Je na slobodnom uvážení ordinára, či splnomocnenie spovedať udelí na neobmedzený alebo vymedzený čas (kán. 972 CIC).

Zvyčajne novokňazom sa udeľuje na jeden rok, po ktorom sa skúška opakuje. Ordinár následne môže udeliť nové splnomocnenie buď trvale, alebo znovu len na vymedzený čas. Trvalé splnomocnenie sa udeľuje písomne (kán. 973 CIC).

Má právo veriaci pri spovedi overiť si, či má daný kňaz právo spovedať?

Ak ide o kňaza, ktorý nemá splnomocnenie spovedať z moci úradu, je možné si túto vec overiť. Ak by veriaci mal dôvodné podozrenie, že spovedník nemá právo spovedať alebo dokonca že nie je ani kňaz, môže si túto vec overiť u miestneho farára, prípadne u miestneho ordinára.

Toto podozrenie môže vyplynúť napríklad z toho, že spovedník nesprávne vyslovuje slová rozhrešenia alebo nedodržiava správny priebeh sviatosti zmierenia, prípadne že nesprávne hodnotí hriechy, z ktorých sa kajúcnik spovedá. V takýchto prípadoch je dokonca žiaduce pre dobro ostatných kajúcnikov, aby prišlo k overeniu platnosti spovednej fakulty.

Treba zdôrazniť, že ak by niekto simuloval udelenie rozhrešenia, veriaci nemusí mať obavu o platnosť svojej spovede, keďže v takomto prípade jej platnosť dopĺňa cirkev v zmysle ustanovenia kán. 144 §2 CIC.

V akých prípadoch môže biskup odobrať spovednú fakultu?

Asi nikoho neprekvapí odpoveď, že miestny ordinár a kompetentný predstavený má právo odobrať splnomocnenie spovedať v prípade vážneho dôvodu (kán. 974 §1). Ani ďalšie paragrafy však nešpecifikujú tieto vážne dôvody, no určite k nim patria situácie, ktoré som pomenoval pri predchádzajúcej odpovedi.

Čítajte tiež

Treba zdôrazniť, že spovedník ako služobník cirkvi koná v mene cirkvi a má sa verne pridržiavať jej učenia a pastoračnej praxe. Teda má pri tejto službe postupovať podľa náuky univerzálneho Magistéria a zároveň podľa noriem univerzálnej i miestnej cirkvi (kán. 978 §2 CIC). Ak by teda niekto pri vykonávaní spovednej služby toto nedodržiaval, je to dôvod na odňatie spovednej fakulty.

Aké skutočnosti sa ešte spájajú so spovednou fakultou?

Spovedná fakulta má aj svoje prirodzené obmedzenia. Kňaz nesmie spovedať osobu, s ktorou sa dopustil hriechu proti šiestemu prikázaniu (kán. 977 CIC).

Magister novicov a jeho pomocník, resp. rektor kňazského seminára a jeho pomocníci nemajú spovedať svojich novicov, resp. svojich seminaristov (kán 985 CIC). Tu ide o to, aby sa nemiešala vonkajšia a vnútorná formácia, keďže by mohlo prísť k porušeniu spovedného tajomstva pri rozhodovaní na úrovni vonkajšej formácie.

Splnomocnenie spovedať automaticky zaniká stratou úradu, s ktorým je spojené, alebo prechodom do inej diecézy či rehole, keď ho kňazovi udeľuje jeho nový ordinár. Zaniká tiež v prípade cenzúry, teda ak je kňaz potrestaný suspenziou alebo exkomunikáciou, či interdiktom.

Napokon treba dodať, že v nebezpečenstve smrti žiadne z týchto obmedzení neplatí a každý kňaz má právo, ba dokonca povinnosť vyspovedať všetkých veriacich (kán. 986 §2 CIC).

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.