Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
14. jún 2022

Modlitby matiek sú školou pre ženy

Nie horekovať, ale dôverovať a odovzdávať deti Bohu

Modlitebnú skupinu matiek možno nájsť takmer v každej slovenskej obci. V celosvetovom meradle ich je na Slovensku zrejme najviac.

Nie horekovať, ale dôverovať a odovzdávať deti Bohu

Ilustračné foto: embracing.life

Mnohé matky sa po narodení prvého dieťaťa cítia osamelo a v izolácii. Dovtedy bohatý sociálny či duchovný život zrazu spľasne a väčšinu dňa strávia samy starostlivosťou o dieťa či domácnosť. Keď príde večer manžel z práce domov, často ide o ich jediný kontakt so svetom dospelých.

Zabrať dostáva aj duchovný život matiek. Nerušene prežiť omšu a netráviť ju napomínaním detí za bránou kostola sa zdá na pár rokov nereálnym cieľom. Na osobnú modlitbu im nezostáva čas a veľakrát ani energia.

Podobne to pred rokmi prežívala mama šiestich detí Jana Pajanová z Bratislavy. Keďže manžel vieru nepraktizoval, nemala sa s kým modliť, iba s deťmi. S túžbou po spoločenstve začala chodiť na manželské stretnutia vo farnosti, ale ako sama hovorí, rýchlo zistila, že tam nepatrí. 

„Zdalo sa mi, že nikam nepatrím. Keď prišli Modlitby matiek, bol to pre mňa dar. Dostala som novú slobodu a istotu, že niekam patrím. Pán Ježiš ma začal uzdravovať a robí to doteraz. Oživil naše manželstvo, ktoré bolo pred rozpadom. Zbavil ma strachu o život môjho ťažko chorého syna,“ spomína na začiatky Modlitieb matiek národná koordinátorka Jana Pajanová.

Rozpadalo sa jej manželstvo a syn dostal rakovinu

Keď jej dvojročný syn Jakub v roku 1994 ochorel na rakovinu, starala sa okrem neho o ďalších päť malých detí. Párkrát ju doma navštívili dve ženy, aby sa za nich modlili. Jednou z nich bola Mária Kičinová z Komunity Blahoslavenstiev.

„Modlilo sa za nás veľa veriacich ľudí. Bola to moja prvá skúsenosť so silou modlitby. Keď mi bolo veľmi ťažko, navštívila som Máriu, ktorá bola slobodná, u nej doma a modlili sme sa spolu. Vedela, že som na dne: rozpadalo sa mi manželstvo a k tomu starosť o kopec detí a jedno tak vážne choré,“ pokračuje koordinátorka.

V tom čase ešte Modlitby matiek nefungovali. Mária Kičinová sa na pro-life konferencii v zahraničí spoznala s bratom Veronicy Williamsovej, ktorá neskôr založila hnutie Modlitby matiek a stala sa ich rodinnou priateľkou.

Keď Williamsová v roku 1995 pocítila impulz Ducha Svätého, aby sa pravidelne modlila za svoje deti, informovala o tom aj svojich známych po celom svete vrátane Márie Kičinovej. A tak sa Modlitby matiek dostali na Slovensko.

Veronica Williamsová sa so švagrinou Sandrou dohodli, že sa každá bude doma modliť desiatok ruženca a počas mesiaca modlitieb hľadali, čo Boh od matiek chce. Zakladateľka sa utiahla na týždeň do kláštora, kde sa za ňu modlili rehoľné sestry, a zostavila knižku modlitieb.

České a slovenské koordinátorky Modlitieb matiek. Foto: súkromný archív

Mária Kičinová z Komunity Blahoslavenstiev, ktorá sa o iniciatíve dozvedela, ponúkla Jane Pajanovej list od anglickej zakladateľky s návrhom, aby sa pridala k modlitbám.

„Moja odpoveď bola, že nemám čas. Keď mi ho ponúkla druhýkrát, vzala som si ho z úcty k nej. Keď mi ho neter preložila, vedela som, že je to pre mňa. Našla som si jednu mamu, s ktorou sme sa v apríli 1996 začali modliť na sídlisku v Petržalke,“ ozrejmuje svoju cestu k modlitbám Pajanová.

Napriek tomu, že zakladateľka o modlitbách informovala len svojich známych, v priebehu rokov sa rozšírili do 128 krajín z celého sveta. Na Slovensku fungujú 26 rokov a podľa koordinátorky modlitebnú skupinu matiek možno nájsť takmer v každej dedine.

Zakladateľka Veronica Williamsová nasledujúci rok navštívila Slovensko a po jej opakovaných návštevách vzniklo množstvo nových skupiniek. Po prvých troch rokoch mali v slovenskom hnutí asi tisíc adries mamičiek, ktoré sa začali modliť. 

„Na stretnutiach s Veronicou bolo vidno, ako sú mamy smädné po spiritualite Modlitieb matiek. Na Slovensku bolo asi najviac skupiniek zo všetkých krajín sveta, preto sme museli postupovať opatrne a načúvať v modlitbe Duchu Svätému, aby sme robili len to, čo on od nás žiada. Zodpovednosť za veľmi veľké spoločenstvo žien sa nedá brať na ľahkú váhu,“ vysvetľuje koordinátorka. 

Žiť podľa príkladu Panny Márie

V čom teda spočíva spiritualita Modlitieb matiek? Matky sú pozvané žiť podľa príkladu života Panny Márie. Podľa Pajanovej ide najmä o úplné odovzdanie seba a svojej rodiny do Božej vôle.

„Modlitby matiek sú školou pre ženy. Pán Ježiš nám pomáha riešiť problémy tak, ako by ich riešil on. Učí nás trpezlivo čakať a neponáhľať sa. Učí nás zastaviť sa a pozrieť sa na problém, ktorý prežívame, jeho očami,“ dodala.

Stretnutia bývajú raz za týždeň. Trvajú približne hodinu. Po krátkom rozhovore o bežnom živote sa matky modlia modlitby z brožúry. Sú to odprosenia, modlitby za jednotu či ochranu o deti. Pomedzi modlitby spievajú piesne, čítajú úryvok zo Svätého písma a rozprávajú sa o tom, ktorý verš k nim prehovoril.

Matky z hnutia sa riadia troma základnými zásadami – neradiť, neohovárať a nevynášať citlivé veci zo skupiny. Zdieľať

Vyvrcholením stretnutia je modlitba odovzdania, keď matky vkladajú do košíka, ktorý predstavuje ruky Ježiša, papierové krúžky s menami svojich detí a manželov. Zatiaľ čo sa matka modlí nahlas za svoje deti, ostatné sa za ňu potichu prihovárajú. Podľa Pajanovej je to najintímnejšia chvíľa stretnutia, keď sa srdce matky stretne s Ježišovým.

Matky z hnutia sa riadia troma základnými zásadami – neradiť, neohovárať a nevynášať citlivé veci zo skupiny. „Všetko, čo si prinesieme, vložíme do modlitby. Aj keď sme prežili niečo podobné, nevieme, čo tá druhá mama potrebuje. Ježiš vie o nej všetko, aj to, akú pomoc potrebuje. On ju usmerní a pomôže jej. My ostatné ju sprevádzame len modlitbami,“ pokračuje národná koordinátorka Pajanová.

Skupinu matiek by malo tvoriť maximálne osem žien. Keď je väčší záujem, založiť novú skupinku a viesť ju zvládne každá mama, pretože je to jednoduché a stretnutie si nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu vopred. Všetky pokyny sú obsiahnuté v brožúre, ktorú záujemkyne dostanú, keď si o ňu požiadajú na emailovej adrese hnutia.

Podľa koordinátorky však nestačí len prísť, pomodliť sa a stretnúť sa zasa o týždeň. Vyžaduje si to aj každodennú zmenu zmýšľania. „Odovzdaním svojich detí do Ježišových rúk vyjadrujeme, že on má moc zmeniť chod vecí a zasiahnuť tak, ako by sme to my nedokázali. Odovzdanie, ktoré urobíme raz za týždeň, by sa malo premietnuť do bežných situácií. Teda nie horekovať, ale dôverovať a odovzdávať,“ upozornila.

Inzercia

Národná koordinátorka Modlitieb matiek Jana Pajanová s deťmi. Foto: súkromný archív

Koordinátorka Pajanová ďalej potvrdzuje, že prežívanie samoty je veľkým problémom dnešných matiek. Mnohé matky, ktoré prichádzajú na modlitby, sa cítia samy v nesení svojich povinností a krížov. 

„Unavené strácajú nádej, lebo sa im zdá, že nikto to nemá ťažšie ako ony. Keď prídu medzi ostatné mamy, dostanú nové svetlo, lebo veľmi rýchlo uvidia, že ich kríž zďaleka nie je najťažší. Keď odovzdáme svoje deti do Ježišových rúk, príde úľava a radosť, že veľká časť nášho kríža nepatrí nám, ale Ježišovi.“

Aj keď primárnym cieľom modlitieb nie je vyslovene socializácia matiek, ale skôr modlitba za deti, spoločenstvo, ktoré ženy vytvoria, im neraz pomáha prekonať ťažkosti v rodičovstve aj manželstve. Koordinátorka Pajanová potvrdzuje, že v priebehu rokov videla, ako sa zásluhou modlitieb podarilo zachrániť viaceré manželstvá na pokraji rozpadu.

„Ježiš uzdravil a oživil aj moje manželstvo. Dokonca uzdravil aj môjho syna, ktorý skončil vysokú školu a pred dvoma rokmi sa oženil,“ hovorí mama šiestich detí.

Modli sa hodinu za deti, Boh sa o ne postará po zvyšok týždňa

Veriace matky často zápasia so svojimi predstavami o tom, ako by mal vyzerať ich duchovný život na materskej. Mnohé majú pocit, že zlyhali, pretože si nevedia udržať duchovný „štandard“, ktorý mali pred narodením detí. Koordinátorka modlitieb a matka šiestich detí hovorí, že je potrebné vzdať sa svojich predstáv o tom, ako by mala vyzerať naša rodina aj duchovný život.

„Zakladateľka Veronica vnímala Ježišove slová, že keď sa bude hodinu modliť za svoje deti, on sa jej bude o ne starať celý týždeň. Každá z nás si môže nájsť hodinu v týždni, ktorú venuje Bohu, ale mala by to byť hodina, ktorú si ohradíme ostnatým drôtom, aby nám ju nemohol hocikto zrušiť. Nemusí to byť viac. Ježiš od mám nechce viac, ako vládzeme,“ vraví Pajanová.

Podľa koordinátorky matky nemusia mať výčitky svedomia z nedostatočného duchovného života, pretože modlitbou je aj starostlivosť o deti.

„Keď sa usmejú alebo nás stískajú, keď prídu s rozbitým kolienkom – to všetko sú chvíle modlitby, keď nám deti dávajú lásku Boha Otca a my im jeho nežnú starostlivosť. Nič viac možno Boh od nás ani nechce. Len mať čas prijať a dať lásku. Preto je potrebné zachytiť tieto kratučké chvíle milosti,“ dodala Jana Pajanová.

Po vzniku hnutia Modlitby matiek sa otcovia a manželia začali pýtať, aká je ich úloha. Keď videli modliace sa matky, inšpirovali sa a založili aj Modlitby otcov. Neskôr vznikla aj komunita Útecha, ktorá zastrešuje tri hnutia – Modlitby matiek, Modlitby otcov a Deti viery. Na svete fungujú len dva komunitné domy Útechy – v Anglicku a od roku 2004 aj na Slovensku.

Vďaka modlitbám majú pocit, že v tom nie sú samy

Pre matku štyroch detí, ktorá strávila jedenásť rokov na materskej, boli modlitby pomocou práve v socializácii. Keďže Eva Pavlíčková bývala v tichej okrajovej časti mesta, potrebovala sociálny kontakt. Modlitby vo farnosti Nové Mesto nad Váhom predtým už fungovali, preto založila ďalšiu skupinu mladších mamičiek. 

„Veľmi dobre mi padlo zdôverovať sa druhým mamám a modliť sa s nimi. Napriek tomu, že platí prísne pravidlo neradiť druhým, tým, že každá matka povedala, čo prežíva, zistili sme, že s rovnakým problémom zápasíme viaceré a nie sme v tom samy,“ hovorí mama Eva, ktorá viedla modlitebnú skupinku v Novom Meste nad Váhom jedenásť rokov.

Ako sama hovorí, počas rokov mali možnosť vidieť, ako sa Boh postaral o veci, za ktoré sme sa dlhodobo modlili. Dnes fungujú vo farnosti tri modlitebné skupiny rôznych vekových kategórií.

Mama Eva vidí výhodou aj v tom, že deti môžu na stretnutí spoznať veriacich rovesníkov, s ktorými po nástupe do školy zostanú priateľmi. Hoci Eva Pavlíčková už na modlitby nechodí, pretože začala pracovať, stále má potrebu modliť sa za deti.

„Aj keď už nechodím na modlitby, vidím, že je dôležité modliť sa za deti, za ich povolanie, za to, aby sme ich správne vychovávali, pretože z vlastných síl do nedávame. Neviem, ako by skončili, keby sme ich denne nezverili Bohu,“ dodala.

Mama troch detí Barbora Dubjáková s rodinou. Foto: súkromný archív

Barbora Dubjáková zo Sniny sa k Modlitbám matiek dostala na pozvanie švagrinej, ktorá ich priniesla medzi matky vo farnosti. Aktuálnu skupinu tvorí tri až päť matiek. Stretávajú sa v doobedňajších hodinách aj s deťmi u niektorej doma.

Podľa Barbory je účasť na modlitbách veľakrát obetou, pretože ide o čas, keď najmenšie dieťa potrebuje spať, a matka si musí zaradiť veci tak, aby mohla prísť. Zladiť modlitby a vystrájanie detí nemusí byť vždy jednoduché.

„Občas je to poriadna zábava - modliť sa popri deťoch. Žiadne prílišné serióznosti. V rámci toho, čo nám deti dovolia. Niekedy sme rady, že to aspoň prečítame. Aj napriek trme-vrme je to pre mňa veľmi hodnotný čas. Jednak preto, že sa intenzívne modlíme za naše rodiny, deti, manželov, ale i naše zdôverovania sa povznášajú ducha,“ dodala mama troch detí, pre ktorú je to momentálne jediné duchovné spoločenstvo.

Zuzana Takáčová pochádza z obce Poproč neďaleko Košíc a je matkou troch detí. Vo farnosti zatiaľ aktívne nefunguje žiadne spoločenstvo, takže keď vytvorili skupinu ôsmich matiek, stretli sa s pozitívnymi ohlasmi. „Všetky mamičky sú veľmi rady za tento priestor pre Boha, ktorý si vďaka Modlitbám matiek dokázali popri deťoch vytvoriť,“ hovorí Zuzana, ktorá v stretnutiach vníma oporu vo svojej úlohe matky.

„Upriamujú ma na to, že je potrebné starať sa o deti aj modlitebne a zároveň si pýtať pri výchove Božie vedenie, aby sme sa nezamotali do pavučiny bežných činností. Zároveň ma povzbudzujú, že Boh je so mnou aj pri výchove a že sa na neho môžem aj v tejto oblasti zakaždým obrátiť,“ dodala mama Zuzana.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.