Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
16. jún 2022

Prečo liberalizmus zlyhal

Keď nás oslobodenie v skutočnosti zotročuje

Postoj vydal slovenský preklad provokatívnej knihy Prečo liberalizmus zlyhal od politológa Patricka Deneena. O čom je?

Keď nás oslobodenie v skutočnosti zotročuje

Eugène Delacroix: Sloboda vedie ľud na barikády. Ilustračné reprofoto Wikimedia Commons

Deneen vo svojej knihe, ktorej originál v USA vyšiel v roku 2018, predstavuje radikálnu, no poctivo vyargumentovanú tézu o zlyhaní liberalizmu, ktorý za najdôležitejšiu hodnotu považuje ľudskú slobodu. Liberalizmus podľa neho nezlyhal preto, že by bol zle alebo chybne implementovaný, ale práve preto, že bol úspešný.

Zárodok svojho zlyhania mal liberalizmus v sebe zakódovaný už od svojho počiatku. Spočíval v chybnom chápaní ľudskej prirodzenosti a z neho vyplývajúceho chybného chápania slobody. Liberalizmus chápe človeka ako jednotlivca s rozsiahlym súborom práv, ktorý nemá žiadne vynútiteľné záväzky voči druhým okrem tých, ktoré si slobodne zvolí. Slobodu definuje ako vymanenie jednotlivca spod nezvolenej (politickej) autority, kultúry a tradícií a rozširovanie moci a nadvlády ľudí nad prírodou prostredníctvom vedeckých objavov a ekonomickej prosperity.

Symptómy zlyhania liberalizmu sú dnes podľa Deneena najviac viditeľné v štyroch oblastiach nášho života: v politike a vláde; ekonomike; vzdelávaní; a vede a technológiách. Vo všetkých týchto oblastiach liberalizmus v snahe o oslobodenie človeka prebudoval dovtedy existujúce inštitúcie podľa svojho chápania ľudskej prirodzenosti a slobody. A vo všetkých týchto oblastiach sa dnes liberalizmom navrhnuté a vybudované nástroje oslobodenia v stále väčšej miere stávajú prostriedkami nášho zotročenia.

Vláda mala byť podľa predstáv a plánov architektov liberalizmu obmedzená a mala sa zodpovedať občanom. Cieľom malo byť vymanenie jednotlivcov spod svojvoľnej vlády starej aristokracie, čím mala byť zabezpečená sloboda a prosperita pre všetkých občanov. Liberálne chápanú slobodu však okrem aristokratickej vlády obmedzovali aj rozličné náboženské, spoločenské a kultúrne normy, zvyky, praktiky a presvedčenia. Preto liberalizmus odstraňuje aj tieto formy obmedzenia človeka a postupne vytvára spoločnosť skladajúcu sa z autonómnych a izolovaných jednotlivcov, hľadiacich predovšetkým na svoje súkromné, väčšinou materiálne potreby a záujmy.

Takéto oslobodenie však spôsobuje, že v prípade núdze sa jednotlivci nemajú na koho obrátiť, a preto je pre zabezpečenie ich túžob a potrieb nevyhnutný stále silnejší štát. Podľa Deneena sa tým vytvára bludný kruh, v ktorom štát v mene oslobodenia rozkladá tradičné formy kultúry, noriem a zvykov, čo má potom za následok potrebu stále väčšieho vplyvu štátu. Liberálny štát je hybnou silou a garantom presadzovania individualizmu a individualizmus si vyžaduje stále väčší štát, ktorý preniká do všetkých oblastí života občanov a na ktorý majú občania stále menší reálny vplyv.

Liberalizmus predpokladá, že prosperitu občanov dokáže najlepšie zabezpečiť voľný trh. Súčasné nastavenie ekonomického systému však vedie hlavne k nezodpovednému zvyšovaniu konzumu a plytvaniu, falošnej predstave možnosti nekonečného ekonomického rastu, k neúprosnému rozdeľovaniu ľudí na víťazov a porazených, k obrovskej ekonomickej nerovnosti a k výraznému znižovaniu ekonomickej mobility.

Ekonomická nerovnosť a z nej plynúce negatívne dosahy na jednotlivcov a spoločnosť sú ešte posilňované vytvorením globálneho trhu, ktorý umožňuje väčšiu efektivitu produkcie tovarov a finančných produktov. Deneen však poukazuje na to, že fungovanie a zákonitosti globálneho trhu sa dnes už zdajú byť mimo kontroly ktoréhokoľvek jednotlivého štátu, a preto je už takmer nemožné brániť sa jeho negatívnym dosahom.

Vzdelávanie bolo pred nástupom liberalizmu chápané ako nástroj výchovy slobodných ľudí. Aby sa mladí ľudia stali slobodnými, potrebovali sa naučiť ovládať a správne usmerňovať svoje túžby. Inými slovami, potrebovali sa naučiť byť cnostnými. Učili sa to tým, že pozorne študovali plody kultúrneho dedičstva západnej civilizácie stelesnené vo významných textoch antickej a kresťanskej tradície.

Liberalizmus však predpokladá, že ľudia sa rodia slobodní, preto výchova k slobode už nie je potrebná. Vzdelávanie sa tak podľa Deneena stáva len nástrojom osobného oslobodenia a zvýšenia šancí na úspech na pracovnom trhu.

Takáto inštrumentalizácia vzdelávania má najzásadnejší dosah na humanitné vedy, ktorých tradičným cieľom bolo naučiť študentov, čo znamená byť človekom a aký je skutočne dobrý ľudský život. Humanitné vzdelávanie totiž neponúka „užitočné“ poznanie, nemá priamu ekonomickú praktickosť a nie je automatickou vstupenkou do dobre finančne ohodnoteného zamestnania. Preto sa humanitné vedy dostávajú na okraj záujmu politikov, vzdelávacích inštitúcií, ako aj samotných študentov. Vo vzdelávaní sa cení len produkcia nového poznania, merateľných a prakticky uplatniteľných výstupov, ktoré sa dajú speňažiť.

Inzercia

Jedným z najúspešnejších a najefektívnejších nástrojov oslobodenia človeka sú podľa Deneena moderná veda a technológie. Tvrdí, že ak mal byť liberálny projekt oslobodenia úspešný a úplný – okrem oslobodenia od ustanovenej autority aristokracie a vymanenia spod „jarma“ kultúrnych pravidiel, zvykov a tradícií, ktoré sa medzi generáciami odovzdávali výchovou a vzdelávaním –, bolo potrebné človeka oslobodiť aj spod moci a obmedzení prírody.

Myšlienka prekonania prírodných obmedzení pochádza od Francisa Bacona a jeho chápania poznania ako moci, ktorá nám umožní podmaniť si prírodu. Na tomto poli ľudstvo skutočne vybojovalo mnohé víťazstvá. No technológie, ktoré ľudstvo pôvodne vytvorilo ako nástroj na uľahčenie života, sa začínajú vymykať spod našej kontroly.

To, čo nám malo pôvodne slúžiť, podľa Deneena v stále väčšej miere pretvára a kontroluje náš život. Naša technologická doba je závislá od technológií, ktoré zásadným spôsobom menia náš spôsob života tým, že podkopávajú význam a vplyv komunity a robia nás čoraz izolovanejšími.

Moderné technológie, navrhnuté pre rozšírenie našej slobody, sa v rukách štátu tiež veľmi ľahko menia na nástroj sledovania a kontroly občanov. Mnohé technologické vynálezy, ako napríklad internet a smartfóny, dokonca menia štruktúru nášho mozgu, a tým spôsob, akým myslíme, učíme sa a konáme. Neurčujeme to už do veľkej miery my, ale naše technológie.

V závere knihy Deneen uvažuje nad možnými scenármi vývoja (liberálny despotizmus alebo nahradenie liberalizmu populisticko-nacionalistickým autoritatívnym režimom či vojenskou autokraciou) a navrhuje prvé kroky potrebné na to, aby sloboda mohla byť zachovaná aj po konečnom zlyhaní liberalizmu. Nepredpokladá však, že by kolaps liberálneho politického a spoločenského poriadku spôsobený patológiami, ktoré liberalizmus sám vytvoril, mal nastať v bezprostrednej budúcnosti. Niekto by preto mohol namietnuť, že v čase prebiehajúcej vojny Ruska voči Ukrajine nie je vydanie knihy Prečo liberalizmus zlyhal najlepšie načasované. Nie je to však tak.

Jedna z najdôležitejších vecí, na ktoré poukazuje neospravedlniteľná agresia Ruska voči Ukrajine, je totiž tá, že sloboda je nesmierne krehká a vyžaduje si neustálu ochranu. Preto je potrebné ju ochraňovať tak voči otvoreným a bezprostredným (fyzickým) hrozbám prichádzajúcim zvonku, ako aj skrytým, no nemenej nebezpečným ideologickým hrozbám prichádzajúcim zvnútra.

Deneenova kniha Prečo liberalizmus zlyhal možno nebude ľahké čítanie, no ak nám na slobode skutočne záleží, ide o čítanie, ktoré je nesmierne dôležité.

Knihu si so zľavou môžete v slovenskom preklade objednať TU. Keď Deneenova kniha vyšla v českom preklade, Lukáš Krivošík jej pred dvomi rokmi venoval epizódu svojej videorelácie Knihomoľov zápisník:

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.