Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
21. jún 2022

Františkova kritika odmietania koncilu

Máme tento problém aj na Slovensku? Ako sa prejavuje a čo s tým?

Kňazi a laik reagujú na zásadné pápežove slová o tom, čo považuje za súčasný problém cirkvi.

Máme tento problém aj na Slovensku? Ako sa prejavuje a čo s tým?

Druhý vatikánsky koncil. Foto: Flickr.com/manhhai (CC)

„Koncil, na ktorý si niektorí pastieri spomínajú najradšej, je ten Tridentský.“

Tieto možno až uštipačné slová vyhlásil pápež František počas nedávneho rozhovoru so šéfredaktormi jezuitských časopisov. Pápež na stretnutí odpovedal voľne na otázky, ktoré mu kládli hostia, pričom sa výrazne rozhovoril pri téme odmietania Druhého vatikánskeho koncilu.

Na konci stretnutia sa aj ospravedlnil, že možno odpovedal obšírnejšie, ale že chcel zdôrazniť otázky pokoncilového obdobia, pretože „súčasným problémom cirkvi je práve neprijatie koncilu“.

Pápež tiež povedal, že „reštauracionizmus zapchal Druhému vatikánskemu koncilu ústa. Počet skupín ,reštaurátorov‘ – napríklad v Spojených štátoch amerických je ich veľa – je impozantný“.

Podľa neho „existujú myšlienky, správanie, prístup, ktoré vychádzajú z reštauracionizmu, ktorý v podstate neakceptoval koncil. (...) je pravda, že trvá sto rokov, kým sa koncil zakorení, takže máme ešte 40 rokov, aby sa zakorenil!“

Hoci pontifex vypichol pri tejto téme USA, stojí za zamyslenie: ako sme na tom v tejto otázke na Slovensku?

Oneskorený vývoj pod Tatrami

Podľa farára vo Farnosti Svätej rodiny v bratislavskej Petržalke Juraja Vitteka sa tento problém vypuklejšie začal ukazovať aj na Slovensku od začiatku pandémie.

„Pokoncilový vývoj cirkvi bol na Slovensku pomerne neznámy, keďže my sme v tom čase mali úplne iné problémy normalizácie 70. rokov a potom prišla Nežná revolúcia. Toto dianie spôsobilo, že na Slovensku sa nás niektoré prúdy neprijatia koncilu veľmi nedotkli,“ objasňuje Vittek.

Hovorí, že sme mali svoju špecifickú pokoncilovú cestu. Za posledných desať až 20 rokov sa však podľa neho dostávajú myšlienky rozličných duchovných prúdov zo zahraničia aj na Slovensko a musíme sa s nimi konfrontovať.

Po koncile sa objavili dva opačné prúdy – tradicionalistický a progresívny – , ktoré však majú podľa Juraja Vitteka spoločného menovateľa – neprijatie koncilu. „Pápeži pokoncilového obdobia od Pavla VI. až po súčasného pápeža Františka reagovali s bolesťou na oba prúdy. Lenže cirkev, ktorú vedie Duch Svätý, uprostred úzkostí dejín a ľudskej slabosti, si ide svojou vlastnou cestou, v tomto období cestou všeobecného koncilu, v súlade s pokoncilovým Magistériom cirkvi a so svätými našich čias,“ dodáva Vittek.

Neprijatie koncilu má podľa farára v Novej Lesnej Antona Ziolkovského dva dôvody: ak koncil chápeme ako privilegované miesto, kde cirkvi hovorí Duch Svätý, tak by sme očakávali, že bude nasledovať oživenie viery, čo sa však v západnom svete určite nestalo.

„Práve naopak. Kultúra je sekularizovaná a náboženstvo je na mnohých miestach marginálnou záležitosťou. Ak sa však pozrieme na život cirkvi z globálneho pohľadu – pápež z Argentíny to veľmi dobre chápe –, tak zrazu zistíme, že cirkev po koncile napriek krízam stále rastie,“ uvádza Ziolkovský, ktorý vyučuje fundamentálnu teológiu.

Pápež František na stretnutí so šéfredaktormi jezuitských časopisov. Foto: L´Osservatore Romano

Druhý dôvod neprijatia sa podľa neho týka interpretácie koncilu, a teda uvádzania do praxe.

Keď Benedikt XVI. svojho času povedal v známom príhovore pred Rímskou kúriou, že výklad koncilu vyžaduje hermeneutiku kontinuity, mnohí podľa Ziolkovského jasali, hoci on mieril najmä na lefebriánov, aby ukázal, že ich obavy z vyčlenenia koncilu z cirkevnej tradície sú neopodstatnené.

„Čo však nezamýšľal a stalo sa: časť teológov začala čítať koncilové texty doslova až do takej miery, akoby ďalší vývoj magisteriálneho učenia v rámci cirkevnej tradície bol podozrivý,“ prízvukuje Ziolkovský.  

Preto vznikli napríklad výčitky k pokoncilovej liturgii, lebo ona v takej podobe, ako ju máme, sa explicitne v koncilových textoch nespomína. Preto niektorí s nevôľou prijali deklaráciu pápeža Františka z Abú Dhabí o ľudskom bratstve, lebo sa na prvý pohľad zdá, že ide nad rámec koncilových textov, hoci v skutočnosti je len ich aplikáciou.

Nevytláčajme tradicionalistov na okraj

Právnik a spoluorganizátor Bratislavských Hanusových dní Boris Bartho má dojem, že časť z tých ľudí, čo Druhý vatikánsky koncil odmietajú, v skutočnosti nepozná jeho učenie.

„To však, žiaľ, platí aj pre niektorých katolíkov, čo sa k tomuto koncilu oduševnene hlásia, a odvolávajúc sa naň, chcú v cirkvi zavádzať rôzne novoty, ktoré však koncil buď nikdy neschválil, alebo priamo odmietol,“ skonštatoval.

Bartho poukazuje na potrebu vysvetľovať skutočné učenie koncilu a jeho opodstatnenie vo svetle tradície. Takisto treba podľa neho bratsky prijímať aj konzervatívnejších veriacich vrátane tých, ktorí sú naklonení staršiemu spôsobu slávenia svätej omše, a nevytláčať ich zo stredu cirkvi na okraj.

Inzercia

„Z vlastnej skúsenosti viem, že veľká väčšina týchto veriacich je verná pápežovi a biskupom a aj liturgia im pomáha v duchovnom raste,“ mieni právnik Bartho.

Podľa vlastných slov taktiež zaregistroval, že v súlade s rozhodnutím pápeža biskupi vo viacerých slovenských diecézach určili delegátov poverených starostlivosťou o veriacich naklonených staršej liturgii a aj kňazov oprávnených túto liturgiu sláviť, pričom jedným z predpokladov na túto službu bola práve vernosť Druhému vatikánskemu koncilu.

„Myslím si preto, že v prípade rôznych polemík by spoločenstvo cirkvi malo prejavovať podporu práve týmto kňazom vybraným našimi biskupmi. Tým vyjadríme dôveru a vernosť otcom biskupom a poslúžime aj jednote cirkvi a správnej recepcii Druhého vatikánskeho koncilu,“ skonštatoval Bartho.

Stará liturgia vieru neobnoví

Reštauracionizmus, o ktorom hovorí pápež, označuje Juraj Vittek za ideológiu, ktorá tvrdí, že vrátiť sa pred koncil bude znamenať záchranu pred sekularizáciou a krízou viery. Reštauracionistom však podľa neho uniká fakt, že príčiny krízy viery sú mnohé.

Slávenie omše v starom obrade nezabezpečuje podľa Vitteka silnú vieru. „Klamlivé môže byť to, že krúžky okolo starej liturgie obyčajne predstavujú nadšencov, ktorí túžia po hlbšom prežívaní viery. A to vytvára falošný dojem, že stará liturgia zabezpečí obnovu viery. Otázkou je, či by sa zabezpečilo takéto nadšenie automaticky, keby všetci chodili na starú liturgiu,“ pýta sa.

Kňaz Vittek upozorňuje aj na ďalšiu skutočnosť – reštauracionizmus hovorí o nemennosti liturgických foriem, čo je podľa neho tiež pokrivené chápanie Tradície, keďže sám Tridentský koncil, ku ktorému reaštauracionisti často najviac vzhliadajú, hovorí:

„Cirkev mala vždy túto moc, aby vo vysluhovaní sviatostí, zachovajúc bez ujmy ich podstatu, ustanovila alebo pozmenila to, čo vzhľadom na rozmanitosť pomerov, časov a miest považovala za užitočnejšie pre prijímajúcich (sviatosti) alebo vzhľadom na úctu voči sviatostiam“ (21. sessia, DS 1728).

Ilustračné foto: Flickr.com/Catholic Church England and Wales (CC licencia)

Silou kresťanstva na Slovensku je ľudová zbožnosť, pokračuje v úvahe Juraj Vittek, lenže ľudová zbožnosť môže ľahko skĺznuť do vonkajškovosti, povrchnosti a v konečnom dôsledku do náboženskej pózy. „A práve tu sa darí reštauracionizmu, ktorý sľubuje záchranu viery tým, že zachová formy, ktoré si ľudia pamätajú ako prejavy, keď ešte náboženstvo bolo hlboko zakorené v živote veriaceho ľudu,“ hovorí bratislavský kňaz.

Podľa neho však ide skôr o „romantické blúznenie o minulosti tých, ktorí cítia, že nedokážu ukázať modernému svetu, že viera má stále čo povedať, a to aj spôsobom, ktorému tento svet rozumie“. 

Argumenty kritikov treba brať vážne

Pápež spomenul pri kritike reštauracionizmu obzvlášť situáciu v Spojených štátoch amerických, kde je podľa neho počet týchto skupín „impozantný“.

S týmto tvrdením súhlasí aj Boris Bartho. Vidí to tak, že na jednej strane pôsobia v USA radikálne skupiny popierajúce Druhý vatikánsky koncil, na druhej strane tam majú obrovský vplyv aj skupiny katolíkov, ktoré sa k tomuto koncilu síce formálne hlásia, avšak v rozpore s jeho učením sa zasadzujú napríklad za tzv. právo na potrat, a to po celý čas tehotenstva.

Takúto pozíciu zastávajú aj dvaja najvplyvnejší katolíci v USA – prezident Joe Biden a predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.

Zdravé katolícke učenie bez vychýlenia k jednému či druhému extrému zastávajú podľa neho dôležití predstavitelia hierarchie, ako napríklad arcibiskupi Salvatore Cordileone a Alexander Sample, ale aj mnohí ďalší americkí biskupi.

„Pevne sa držia katolíckeho morálneho učenia, dokážu byť ústretoví aj ku konzervatívnym tradičným skupinám a zároveň sú verní koncilu a bránia pápeža pred nespravodlivými útokmi. Verím, že očista sa podarí, keď sa bude pápež ešte viac opierať práve o takýchto biskupov a s ich pomocou bude čeliť obom extrémom,“ dodal Bartho.

A čo pápežova poznámka, že koncil nie je zakorenený ani po 60 rokoch?

Samotný fakt, že toľko desaťročí po koncile nie je všetkými prijatý, by nás nemal vyrušiť, myslí si Anton Ziolkovský s tým, že podobných prípadov v dejinách nájdeme viac.

„Na druhej strane treba argumenty kritikov brať vážne z hermeneutických dôvodov, lebo moderná pokoncilová teológia zdôrazňuje ako súčasť etablovania magisteriálnej náuky viery a mravov jej prijatie v Božom ľude. V tomto zmysle môžu byť kritické podnety dôvodom na prehĺbenie poznania a lepšie rozlišovanie, aby sme koncilové učenie správne chápali a uvádzali do praxe,“ uzatvára.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.