V ostatných rokoch sa čoraz viac stretávame s tzv. rodovo citlivým jazykom, vyznačujúcim sa tým, že do bežného jazyka všelijaké slová pridáva a iné z neho zasa odstraňuje.

Vzniklo aj viacero metodických príručiek, ktoré nabádajú Slovákov hovoriť a písať inak, ako boli dosiaľ zvyknutí. Takéto príručky pochádzajú z domáceho aj z európskeho prostredia.

Ich hlavným posolstvom je „vnášanie feminizácie do slovenského jazyka“. Výsledkom má byť, že slovenčina bude viac rodovo neutrálnym, korektným, citlivým, inkluzívnym, vyváženým či nediskriminujúcim jazykom.

Feminizácia, čiže „používanie ženských náprotivkov výrazov v mužskom rode alebo súčasné uvádzanie oboch výrazov“, znamená, že v prípade, keď spomíname napríklad nejaké povolanie alebo hovoríme o skupine osôb, mali by sme vždy použiť aj variant daného slova v ženskom rode. Je teda nesprávne hovoriť iba o študentoch či o politikoch, treba hovoriť o „študentoch a študentkách“, resp. o „političkách a politikoch“ – áno, aj poradie maskulínneho a feminínneho tvaru treba striedať.

V praxi sa s takýmto tzv. rodovo citlivým jazykom môžeme stretnúť napríklad vo volebnom programe strany Progresívne Slovensko z roku 2019. Feminizáciu aplikovali pomerne dôsledne – odborníkov sprevádzali odborníčky, učiteľov učiteľky, absolventov absolventky.

Keď na ktorejsi kapitole pracovali viaceré ženy a iba jeden muž, uvedení boli ako „gestorky a gestor kapitoly“.

Okrem toho sa v praxi možno stretnúť s feminizáciou trebárs v mediálnej komunikácii prezidentky, bratislavského primátora či všelijakých progresívne naladených organizácií.

Hlavnou črtou feminizácie je kritika tzv. generického maskulína. Pod týmto pojmom sa skrýva jedna z vlastností slovenského jazyka, podľa ktorej keď hovoríme o skupine osôb, mužský rod sa používa ako zástupný pre všetkých členov danej skupiny. Teda aj pre členky.

Generické maskulínum sa používa aj vtedy, keď nevieme alebo nechceme špecifikovať pohlavie. Je to súčasť slovenčiny, ktorá však určitým názorovým skupinám spôsobuje starosti.

Generické maskulínum údajne prispieva k zneviditeľňovaniu žien.

Ako sa uvádza v príručke Ako používať rodovo vyvážený jazyk, „používanie generického maskulína spravidla sprevádza presvedčenie o jeho neutralite. Feministické psycholingvistické výskumy realizované od 70. rokov 20. storočia však túto domnelú neutralitu spochybnili. Ak sa v texte píše o ,politikoch‘ či ,návštevníkoch‘, ľudia, ktorí text čítajú, opisujú vo svojich predstavách viac mužov než ženy. Ak sa však text zmieňuje o ,politikoch a političkách‘ či ,návštevníkoch a návštevníčkach‘, odhad percentuálneho zastúpenia žien sa zvyšuje“.

Zároveň sa v príručke píše, že „v slovenskom kontexte sa týmto otázkam zatiaľ nevenovala pozornosť“.

Veľa sa hovorí o tom, prečo je tzv. rodovo citlivý jazyk dôležitý, no málo o tom, aké má dôsledky a ako vplýva na slovenčinu. Tzv. rodovo citlivý či rodovo neutrálny jazyk je problematický prinajmenšom v troch rovinách.

Po prvé, je proti spisovnej slovenčine, po druhé, vytvára absurdnosti, po tretie, ochudobňuje slovenčinu.

Proti spisovnej slovenčine

Feminizácia, ktorá je do slovenského jazyka vnášaná, implikuje, že generické maskulínum je niečo zastarané, prežité, nekorektné, skrátka nesprávne. Opak je pravdou.

K tejto téme jestvuje stanovisko jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra z roku 2017. V ňom sa uvádza: „Mužský rod ako zástupný sa používa vo vetách ako ,Učitelia štrajkujú‘ (netreba písať ,Učitelia a učiteľky štrajkujú‘) alebo ,Zajtra nastúpia traja noví operátori‘ (netreba písať ,Zajtra nastúpia dvaja noví operátori a jedna operátorka‘ alebo ,traja noví operátori/tri nové operátorky‘).

Podobne pri inzerátoch typu ,Prijmeme špecialistu do kontaktného centra‘ neznamená, že o prácu sa nemôžu uchádzať ženy. Mužský rod ako zástupný sa používa aj vtedy, keď nevieme, aké meno bude nasledovať (či ženské alebo mužské), napríklad v predtlači ,riaditeľ odboru:‘, kde sa neskôr dopíše konkrétne meno príslušného riaditeľa (alebo riaditeľky) odboru.“

Generické maskulínum je niečo, čo je slovenčine prirodzené, nie je to žiadny mizogýnny či sexistický výmysel, ktorý má povyšovať mužov nad ženy. Jeho opodstatnenie je totiž dané tým, že v slovenčine je gramatický rod spravidla celkom arbitrárny, čiže nezávislý od vnímanej maskulínnosti či feminínnosti objektu, ktorý je tým-ktorým pojmom označovaný.

Smrek nie je o nič maskulínnejší ako jedľa, ani kravata nie je o nič feminínnejšia ako závoj. Príkladov je množstvo aj medzi pojmami, ktorými sa označujú ľudia – napríklad slovo dievča je stredného rodu, no ťažko možno povedať, že by dievčatá neboli ženami (vari sú nejakého stredného pohlavia?). Ale poďme v príkladoch ešte ďalej – slovo chlapina označuje silného, urasteného chlapa. Avšak toto slovo je ženského rodu! Majú byť za to azda muži, ktorých niekto označil týmto pojmom, dotknutí?

Že gramatické rody nesúvisia s biologickým pohlavím je zrejmé i z toho, že kým pohlavia sú dve, gramatické rody máme tri. Ak teda niekto vytvára automatickú spojitosť medzi gramatickým rodom nejakého pojmu a pohlavím, ktoré má mať osoba týmto pojmom označená, tak robí logickú chybu a snaží sa vidieť niečo, čo vôbec nie je.

Dosvedčuje to aj skutočnosť, že okrem generických maskulín slovenčina pozná aj generické feminína a generické neutrá. Do prvej skupiny patria napríklad slová ako osoba, osobnosť, ratolesť, stránka, hviezda, excelencia, obeť a tak ďalej. Generické neutrá sú zasa slová ako dieťa či vnúča, prípadne aj expresívnejšie výrazy ako nemehlo, drevo a pod.

Inými slovami, generické maskulínum je prirodzený dôsledok povahy slovenského jazyka, v ktorej má každé slovo jasne daný gramatický rod, obvykle bez ohľadu na to, či označuje nositeľov mužského alebo ženského pohlavia.

Dosvedčuje to aj kodifikačný Krátky slovník slovenského jazyka, v ktorom sa napríklad pri hesle „ošetrovateľ“ uvádza „kto (z povolania) ošetruje chorých“ – teda nie muž, ktorý ošetruje chorých, ale ktokoľvek, kto ošetruje chorých. Podobné nájdeme pri slove „pilot“, ktorým je „kto vedie lietadlo“ – nie muž, ktorý vedie lietadlo. Týmto istým spôsobom tieto slová definuje aj Slovník súčasného slovenského jazyka v zväzku O – Pn, ktorý vyšiel v roku 2021.

Čiže áno, aj žena môže byť ošetrovateľom, aj žena môže byť pilotom, rovnako tak môže žena byť politikom, učiteľom, novinárom, lekárom či vedúcim. V tomto je slovenčina asymetrická, lebo muž nemôže byť ošetrovateľkou, pilotkou či lekárkou. Tieto feminína majú menší rozsah a špecifikujú, že hovoríme o žene v danej role. Vyvodzovať z toho, že aj maskulínne tvary daných slov špecifikujú pohlavie, je logickou chybou.

Na jednej strane sa usilujeme o rovnosť príležitostí, o nediskrimináciu na základe pohlavia a hlásame, že pohlavie je hádam vo všetkých životných rolách nepodstatný atribút. Paradoxne, na druhej strane nám prekáža, že presne toto spisovná slovenčina napĺňa, a nútime ju, aby prijala feminizáciu, ktorá pohlavie osoby dáva do popredia a zdôrazňuje ho.

Na dôvažok treba dodať, že generické maskulínum je inkluzívnejšie ako feminizácia aj v kontexte čoraz viac zdôrazňujúcich sa jednotlivcov, ktorí sa necítia byť mužmi ani ženami (tzv. nebinárne osoby). Kým generické maskulínum zahŕňa aj týchto ľudí, feminizácia výslovne hovorí (iba) o mužoch a ženách.

Vytváranie absurdností

Dôsledné bazírovanie na feminizácii by malo často za následok veľmi dlhé, ba až nečitateľné vety. Napríklad veta „Stážistom sa môže stať každý študent, ktorý je v čase realizácie stáže riadne zapísaným študentom, alebo každý absolvent, ktorý zrealizuje stáž do jedného roka po ukončení štúdia“ by po preformulovaní na tzv. rodovo citlivý jazyk mohla znieť takto: „Stážistom alebo stážistkou sa môže stať každý študent a každá študentka, ktorý alebo ktorá je v čase realizácie stáže riadne zapísaným študentom alebo riadne zapísanou študentkou, alebo každý absolvent a každá absolventka, ktorý alebo ktorá zrealizuje stáž do jedného roka po ukončení štúdia.“

Že slovenčina nie je celkom vhodný jazyk na experimenty s feminizáciou, si zjavne uvedomovali aj autori usmernenia Rodovo neutrálny jazyk v Európskom parlamente, ktorí ku generickému maskulínu uvádzajú, že je praktické aj preto, že gramatické rody v slovenčine majú prídavné mená a príčastia, ako aj zámená či slovesá v tretej osobe jednotného čísla minulého času.

Akoby až s povzdychom konštatujú: „Keby sme teda chceli použiť formy mužského i ženského rodu zároveň, museli by sa v rovnakom rode opakovať aj všetky prídavné mená a príčastia a v jednotnom čísle aj slovesá v minulom čase, čo by výrazne sťažilo zrozumiteľnosť výpovede.“

Pre istotu však na záver dodávajú: „Napriek tomu, že používaniu generického maskulína sa pri tvorbe a preklade dokumentov Európskeho parlamentu z najrozličnejších dôvodov (...) pravdepodobne nevyhneme, jeho používanie sa v mnohých prípadoch čoraz častejšie pokladá za vylučujúce, necitlivé, diskriminujúce.“

Toto vyjadrenie možno preložiť azda aj tak, že slovenčina je zo svojej podstaty necitlivý a diskriminujúci jazyk. No opak je pravdou.

Ochudobňovanie slovenčiny

Odstránenie generického maskulína zo slovenčiny by implikovalo, že slová ako ošetrovateľ či pilot už neoznačujú kohokoľvek, kto vykonáva danú prácu, ale iba mužov, ktorí ju vykonávajú. To napokon vyplýva aj z praxe, keď sme niekedy označovaní za „občianky a občanov“ či „Bratislavčanky a Bratislavčanov“ alebo keď sa hovorí o „gestorkách a gestorovi“ – akoby maskulínny variant daného slova označoval doplnok k feminínnemu variantu, čiže iba mužov.

Už tento samotný fakt je jasnou ukážkou, ako feminizácia zužuje význam celého radu slov v slovenčine, čím ju v skutočnosti ochudobňuje.

Ďalej, odstránenie generického maskulína by malo za následok, že niektoré myšlienky, resp. vety by boli v slovenčine viac-menej nevysloviteľné. Napríklad veta „Zuzana Čaputová je politik ako každý iný“ je jasná a zrozumiteľná – hovorí o tom, že Zuzana Čaputová patrí do množiny politikov, v ktorej je mnoho iných mužov a žien, a nie je od nich ničím významným odlišná.

No prijmúc tézu, že slovo politik označuje iba mužov, by takáto veta nedávala zmysel. Mohli by sme ju preformulovať na „Zuzana Čaputová je politička ako každá iná“, no táto veta už má iný význam, keďže takto pani Čaputovú dávame do množiny žien političiek, čo nie je tá myšlienka, ktorú sme chceli vyjadriť.

Takzvaný rodovo citlivý jazyk však predpokladá aj pomerne drastické zásahy do slovnej zásoby. Keďže feminizáciu v slovenskom jazyku nie je v praxi možné dôsledne dodržiavať, autori metodických príručiek vyzývajú na to, aby sme pokiaľ možno vôbec nehovorili o ľuďoch v tých-ktorých rolách, lež skôr o inštitúciách.

Mali by sme používať čo najneutrálnejšie vyjadrenia a miesto životných podstatných mien používať viac neživotných.

Teda miesto „povinnosti policajtov“ by sme mali hovoriť „povinnosti polície“, miesto „obráťte sa na odborníka“ treba povedať „vyhľadajte odbornú pomoc“ alebo namiesto „prednáška pre doktorandov“ je vraj lepšie povedať „prednáška v rámci doktorandského štúdia“. Že pri týchto zmenách dochádza aj k (hoci jemnému, ale predsa) významovému posunu, je asi menší problém.

V iných jazykoch, napríklad v angličtine, sú tieto zásahy do slovnej zásoby ešte výraznejšie, čo môže naznačovať, že časom sa budú uplatňovať aj v našom jazyku.

Rodovo citlivý jazyk je fenomén, ktorý v lepšom prípade vychádza z neznalosti slovenčiny, v tom horšom priamo proti nej bojuje a snaží sa spochybniť jej základy, čo má za následok úplne absurdnosti.

Je to aj fenomén, ktorý podprahovo ľuďom podsúva, že spôsob, akým prirodzene a správne hovoria, je diskriminujúci, nekorektný, necitlivý a neviem čo ešte. Z tohto pohľadu je tento fenomén vyslovene škodlivý, keďže má potenciál Slovákom znechucovať ich rodnú reč.

Roky počúvame najmä mantru, že jazyk je živý organizmus, ktorý sa prirodzene vyvíja či rozvíja, a úlohou jazykovedcov je predovšetkým ho skúmať, nie doň z pozície autority vstupovať nejakými „staromódnymi“ zásahmi o tom, ako hovoriť smieme a ako nesmieme.

No ideologické príručky a manuály, ktoré tvoria progresívne naladení jazykovedci, prichádzajú s presne týmto posolstvom.