V Boha verí menej Američanov ako kedykoľvek predtým, ukázal prieskum
Vieru strácajú najmä liberáli.
Nový prieskum od skupiny Gallup ukázal, že v Boha verí najmenšie percento Američanov od roku 1944, keď sa agentúra na túto otázku pýtala po prvýkrát.
V Boha v súčasnosti verí 81 percent Američanov. Pri poslednom prieskume v roku 2017 v neho verilo ešte 87 percent Američanov a v roku 2011 ich bolo 92 percent. V 50. a 60. rokoch v Boha verilo približne 98 percent populácie.
Väčšia strata viery v Boha sa teraz objavuje medzi liberálmi. Za posledných približne 10 rokov počet veriacich liberálov klesol o približne 10 percent. Agentúra si všimla, že medzi konzervatívcami a ľuďmi v manželstve nedošlo prakticky k žiadnej zmene miery ich viery. V Boha v súčasnosti verí 94 percent konzervatívcov a 62 percent liberálov.
Polovica veriacich, čiže približne 42 percent všetkých Američanov, si myslí, že Boh vie na základe modlitby zasiahnuť do života človeka. 28 percent ľudí si myslí, že Boh modlitby počuje, ale nevie zasiahnuť a 11 percent si myslí, že modlitby ani nepočuje.
Dnes treba vedieť
Generálna audiencia
Pápež František zakončil katechézy o starobe
V stredu pápež František prijal pútnikov na generálnej audiencii v Aule Pavla VI. V katechéze zdôraznil, že starí ľudia majú v cirkvi svoju osobitnú službu „očakávania Pána“ a vydávania svedectva viery. Pápež opäť spomenul Ukrajinu a vyjadril aj solidaritu obyvateľom Kuby, ktorých 5. augusta zasiahla explózia palivových zásobníkov v Matanzase.
„Kardinál Tomko bol ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov jednou z najvýznamnejších postáv Vatikánu počas pontifikátu Jána Pavla II.,“ hovorí pre Svet kresťanstva český cirkevný historik Jaroslav Šebek. Podľa neho sa ukázalo, že ani po smrti tohto pápeža nestratil svoj vplyv. Veľmi úzko spolupracoval aj s Benediktom XVI., ktorý ho napriek vyššiemu veku menoval za člena komisie vyšetrujúcej únik dokumentov zvnútra Vatikánu. Bola to známa kauza Vatileaks.
Do Ríma na pohreb kardinála Jozefa Tomka odcestuje delegácia slovenských biskupov na čele s predsedom KBS arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Pohrebné obrady bude viesť vo štvrtok o jedenástej hodine dekan kardinálskeho kolégia Giovanni Battista Re a obradu odporúčania a rozlúčky bude predsedať pápež František. Pohreb z Ríma prinesie naživo aj TV Lux, Rádio Lumen, RTVS a TA3. (tkkbs)
Náboženská sloboda v Pakistane sa zhoršuje, varuje americká komisia
Prenasledovanie zahŕňa napríklad obvinenia z rúhania, cielené zabíjanie, lynčovanie, davové násilie, násilné konverzie a znesväcovanie posvätných budov a cintorínov.
Kardinál Michael Czerny slúžil v utorok svätú omšu v Osvienčime. Pripomenul si tak 80. výročie smrti svätej Edity Steinovej v koncentračnom tábore. Prefekt Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju slúžil svätú omšu v kaplnke sestier karmelitánok. (ekai)
Vatikánsky štátny sekretár
Pápež nie je proruský, iba volá po mieri
Plány stretnutia pápeža Františka s moskovským patriarchom Kirillom, ktoré sa malo uskutočniť tohto roku v Jeruzaleme, sú podľa Pietra Parolina nateraz odložené.
A môžeme ho pozvať na obed? Pýtali sa Rómovia, keď sa dozvedeli o plánovanej návšteve hlavy Katolíckej cirkvi. Mnoho z nich o pápežovi dokopy nič nevedelo. Ako zmenila vzácna návšteva pohľad na sídlisko, nad ktorým sa ako pomník vypína hromada niekoľko rokov starej skládky? Prečítajte si reportáž Jany Holubčíkovej.
V byte zosnulého kardinála Tomka sa konali obrady pri otvorenej rakve
Telesné pozostatky kardinála budú po zabalzamovaní vložené do kovovej rakvy, ktorú hermeticky uzavrú zacínovaním.
Pred 80 rokmi zomrela v koncentračnom tábore Osvienčim svätá Terézia Benedikta od Kríža, známa ako Edita Steinová. Spolupatrónka Európy bola židovského pôvodu, neskôr konvertovala a vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Edita Steinová je prvá kanonizovaná svätá židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II., ktorý ju v roku 1998 svätorečil, ju vyhlásil za spolupatrónku Európy.