Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
01. júl 2022

Zjavenia v Gietrzwałde

Pred 145 rokmi sa zjavovala Panna Mária na severe Poľska, žiadala ruženec

Zjavenia v Gietrzwałde uznala aj cirkev. Na pútnickom mieste sa podľa svedectiev dejú zázraky.

Pred 145 rokmi sa zjavovala Panna Mária na severe Poľska, žiadala ruženec

Gietrzwałd. Foto: wikimedia

Písal sa 27. júl 1877, keď sa 13-ročná Justyna Szafryńska vracala z kostola. Práve úspešne absolvovala skúšku, aby mohla pristúpiť k prvému svätému prijímaniu. Počuje zvon, ktorý zvoní na modlitbu Anjel Pána.

Zastaví sa, aby sa pomodlila. Vtom na javore rastúcom vedľa fary zbadá zvláštny úkaz. Strom naberie nezvyčajný jas a objaví sa na ňom postava v bielom, sediaca na zlatom tróne. Keď sa dievčatko domodlí Zdravas, Mária, postava vo videní vstane a s anjelom odchádza do neba.

Justyna sa po tomto zážitku vrátila za pánom farárom a všetko mu rozpovedala. Ten jej kázal prísť na to isté miesto aj na ďalší deň. Keď zvony ohlasovali čas na modlitbu Anjel Pána, kmeň javora opäť ožiarilo svetlo a okolo stromu sa vytvoril zlatý kruh a v ňom sa zjavil zlatý trón, na ktorý dvaja anjeli sprevádzali Pannu Máriu.

Keď si sadla, iní dvaja anjeli priniesli Dieťa Ježiša v nebeskej nádhere, ktoré v ľavej ruke držalo zemeguľu. Dieťa posadili na ľavé koleno Božej Matky. Potom dvaja ďalší anjeli priniesli nad hlavu Márie žiariacu korunu. Ďalší anjel priniesol zlaté žezlo a držal ho v pravej ruke nad korunou. Nad všetkými sa zjavil ešte jeden anjel, ktorý ukázal na veľký kríž bez obrazu ukrižovaného Krista. Takto sa začali zjavenia Panny Márie, ktoré trvali do 16. septembra.

Na ďalší deň, teda 30. júna 1877, sa Panna Mária zjavila sama bez anjelov. Matka Božia sa ukázala aj 12-ročnej Barbare Samulowskej, ktorá prišla spolu s Justynou. Počas tohto zjavenia sa Justyna opýtala Panny Márie: „Čo si žiadaš, Božia Matka?“ A dostala odpoveď: „Prajem si, aby ste sa každý deň modlili ruženec.“ Matka Božia sa deťom prihovorila v miestnom nárečí podobnom poľskému jazyku.

Vyobrazenie zjavenia v Gietrzwałde. Foto: FB Gietrzwałd – Sanktuarium Matki Bożej Gietrzwałdzkiej – Kanonicy Regularni

V tom čase bol totiž Gietrzwałd súčasťou Pruska a Poliaci mali v krajine zložitú situáciu. Pri ďalšom zjavení, ktoré bolo 1. júla, sa Justyna Szafryńska opýtala Panny Márie: „Kto si?“ a počula odpoveď: „Som Najsvätejšia Panna Mária Nepoškvrnene počatá.“

Ako pripomína portál ekai.pl, zjavenia v Gietrzwałde sa udiali necelých 20 rokov po zjaveniach v Lurdoch, kde Panna Mária povedala Bernardete Soubirusovej: „Ja som Nepoškvrnené Počatie,“ a 23 rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie.

Od júla mali dievčatá zjavenia každý deň počas večernej ružencovej pobožnosti. Medzi množstvom otázok o zdraví a spáse rôznych osôb sa deti pýtali Panny Márie, či bude cirkev v Poľskom kráľovstve oslobodená a či osirotené farnosti v dôsledku Kulturkamfu v južnej Warmii dostanú kňazov.

Warmia je oblasť, v ktorej Gietrzwałd leží. V tom čase v dôsledku náboženského a politického sporu medzi pápežom s Pruskom a Nemeckom chýbali kňazi, štát zatváral duchovných, preberal kontrolu nad cirkevnými školami a v Prusku zrušil všetky kláštory. Hlavnými protagonistami sporu boli kancelár Otto von Bismarck a pápež Pius IX.

Panna Mária na túto otázku odpovedala: „Áno, ak sa ľudia budú úprimne modliť, cirkev nebude prenasledovaná a osirelé farnosti dostanú kňazov.“ Chýr o zjaveniach sa rozšíril rýchlo do celého okolia a do Gietrzwałdu začalo prichádzať množstvo pútnikov. Podľa dobových prameňov počas trojdňovej slávnosti Narodenia Panny Márie prišlo v roku 1877 do Gietrzwałdu 50-tisíc ľudí.

Na mieste, kde sa Panna Mária zjavila deťom, bola 6. septembra 1877 umiestnená kaplnka s jej sochou, ktorú vyrobili v Mníchove. Veľké zásluhy na šírení posolstva Panny Márie Gietrzwałdskej mal miestny farár Augustyn Weichsl (1830 – 1909), ktorý bol takmer štyridsať rokov farárom v tejto obci.

Aj keď Weichsel pochádzal z nemeckej rodiny, podporoval Poliakov. Gietrzwałdské udalosti prežíval veľmi hlboko, snažil sa ich usilovne sledovať a propagovať. Pruské úrady ho preto podrobovali rôznym represiám, dokonca ho nakrátko zatvorili do väzenia, ukladali mu pokuty a odňali mu možnosť vykonávať pastoračnú službu. Gietrzwałd začali vo veľkom navštevovať nielen Poliaci, ale aj pútnici nemeckej národnosti a ďalší.

Zázraky na tele aj na duši

Zjavenie prinieslo aj svoje ovocie. Farár Augustyn Weichsel päť rokov po zjaveniach napísal: „Nielen moja samotná farnosť, ale aj celé okolie sa po zjaveniach stalo zbožnejším. Svedčí o tom spoločná modlitba posvätného ruženca vo všetkých domoch, veľa ľudí vstupujúcich do kláštora a pravidelné návštevy kostola.“ Ľudia tiež začali zakladať spolky triezvosti a ruženec sa modlili aj na verejnosti.

V Gietrzwałde sa udialo aj množstvo zázrakov. Podľa mnohých svedectiev ľudia dostávali milosti, obracali sa a opísané sú aj zázračné uzdravenia. Svedectvo o prvom zázraku spísal farár Augustyn Weichsel. Išlo o istú pani Máriu, manželku učiteľa, ktorá trpela na nebezpečnú chorobu očí. Lekár špecialista spolu s jedným profesorom potvrdili, že choroba, ktorú mala spomínaná žena, sa dá liečiť, ale zdĺhavo a veľmi náročne.

Liek, ktorý jej predpísali, síce zmiernil bolesti, ale jej zrak sa nezlepšoval a manželka učiteľa musela byť neustále v tmavej miestnosti. Po užití vody zo studničky v Gietrzwałde jej bolesti ustúpili a po piatich dňoch mohla vyjsť na slnko. Dokonca sa vrátila do práce, aj keď predtým bola v stave, že nedokázala nič robiť.

Inzercia

Čítajte tiež

V roku 1967 bola zriadená kniha, kde sa zapisujú milosti, uzdravenia a zázraky z tohto miesta. V knihe sú zaznamenané zázraky od roku 1947.

Prvý záznam informuje o vyliečení 48-ročnej Márie Maternovej z bolesti a zápalu sedacieho svalu. Neúspešne sa liečila desať rokov, kým jej lekár neoznámil, že choroba je nevyliečiteľná. Potom prišla žena k prameňu, umyla si nohy, hoci bola veľká zima. Po odchode z vody sa cítila lepšie a po mesiaci príznaky choroby zmizli.

Kniha milostí a uzdravení prijatých na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie v Gietrzwałde, ako znie jej celý názov, obsahuje svedectvá najmä o fyzických uzdraveniach, ale nechýbajú ani duchovné uzdravenia či obrátenia.

Osud jednej vizionárky je neznámy

Cesta oboch vizionárok bola po zjaveniach istý čas spoločná. Panna Mária im údajne povedala, aby išli do rehole. Obe vstúpili do Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Neskôr pôsobili v Paríži.

Barbara Samulowska, ktorá prijala rehoľné meno Stanislava, odišla na misie do Guatemaly, kde zomrela v roku 1950 v povesti svätosti. V roku 2005 sa otvoril proces jej blahorečenia.

Justyna Szafryńska v roku 1897 z neznámych dôvodov opustila kláštor a v roku 1899 sa v Paríži vydala. Po roku 1904 už o nej nie sú žiadne záznamy a nie je jasné, ako prežila zvyšok života ani kde je pochovaná. Po odchode z kláštora si ešte písala s jednou zo sestier. V listoch priznala, že odchod z kláštora ľutuje a že jej manželstvo nie je šťastné.

Obraz Panny Márie v Bazilike Narodenia Panny Márie v Gietrzwałde. Foto: wikimedia.org

Už počas zjavení vtedajší biskup v diecéze Warmia Filip Krementz zostavil osobitnú komisiu teológov, aby vec dôkladne prešetrili. Komisia bola v Gietrzwałde od 20. augusta, teda ešte počas zjavení. V prvom rade sa skúmala osobnosť dievčat a ich dôveryhodnosť, ako aj obsah a konzistentnosť ich výpovedí a dosah udalostí na spoločnosť.

Vo svojej 47-stranovej správe zaujala komisia pozitívny postoj a dievčatá opísala ako „nenáročné, jednoduché, prirodzené, ďaleko od akejkoľvek prefíkanosti“.

Začiatkom septembra 1877 biskup určil troch lekárov, ktorí mali vyšetrovať vizionárky počas zjavení. Tí usúdili, že simulácia neprichádza do úvahy. Počas zjavení si u dievčat všimli pomalý pulz, stratu tepla v rukách a pažiach a stuhnutie tváre.

V roku 1967 pápež Pavol VI. dekrétom povolil v diecéze sláviť sviatok Panny Márie Gietrzwałdskej a schválil sa aj príslušný omšový formulár.

Prvého septembra 1977 sa konala slávnosť 100. výročia zjavení Matky Božej, ktorej predsedal vtedajší krakovský arcibiskup kardinál Karol Wojtyła. V ten istý deň biskup Józef Drzazga, biskup diecézy Warmia, slávnostne schválil kult zjavení Panny Márie v Gietrzwałde. Vydal dekrét, ktorým schválil zjavenia ako vierohodné, neodporujúce kresťanskej viere a morálke.

Dnes v Gietrzwałde stojí sanktuárium, kde sa nachádza milostivý obraz Panny Márie. Znázorňuje Máriu v tmavomodrom plášti, ktorá drží na ľavom ramene dieťa, ktoré je v dlhom červenom plášti. V roku 1717 bol obraz ozdobený striebornými korunkami. V obci totiž bola rozšírená úcta k Panne Márii od polovice 14. storočia, keď Gietrzwałd založila diecézna kapitula.

V Poľsku sú ešte cirkvou uznané zjavenia Panny Márie v Licheni a zjavenia Ježiša svätej Faustyne Kowalskej.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.