Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Solún

V rodisku svätých Cyrila a Metoda viac uctievajú iných svätcov

Z mesta, odkiaľ k nám prišli solúnski bratia, sa toho z ich čias veľa nezachovalo. Mesto však ponúka množstvo histórie a prekvapení.

V rodisku svätých Cyrila a Metoda viac uctievajú iných svätcov
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Z mesta, odkiaľ k nám prišli solúnski bratia, sa toho z ich čias veľa nezachovalo. Mesto však ponúka množstvo histórie a prekvapení.

Do gréckeho Solúna, ktorý leží na brehu Egejského mora, sa dá z Bratislavy dostať za necelé dve hodiny vďaka nízkonákladovej leteckej spoločnosti. Letenka mimo letnej sezóny sa dá kúpiť lacnejšie ako lístok na vlak z Bratislavy do Košíc či Popradu.

Navštíviť Solún sa oplatí z viacerých dôvodov. Milovníci histórie tu nájdu množstvo byzantských a osmanských kultúrnych pamiatok. Solún, ktorý bol súčasťou Byzantskej ríše, sa po dobytí Konštantínopola stal súčasťou Osmanskej ríše a jej vplyv bol v meste značný.

Pre kresťanov z celého sveta je Solún zasa biblickým miestom, keďže tam istý čas pôsobil apoštol Pavol. A nám na Slovensku sa toto mesto spája najmä s postavami svätých Cyrila a Metoda, ktorí z tohto mesta pochádzali.

Solún – alebo aj Thessaloniki – je s približne 380-tisíc obyvateľmi druhé najväčšie mesto Grécka, hneď po Aténach. Celá aglomerácia však má 700-tisíc obyvateľov, niektoré údaje hovoria až o milióne.

Rodisko apoštolov Slovanov leží pri Solúnskom zálive a je hlavným mestom gréckej Macedónie. Založené bolo v roku 315 pred Kristom a od roku 146 bolo hlavným mestom tejto rímskej provincie. Neskôr bol Solún hneď po hlavnom meste Konštantínopol najvýznamnejším mestom Byzantskej ríše.

Opevnenie ako z historického filmu

Významnou pamiatkou Solúna je pôvodné opevnenie z 3. – 4. storočia, ktoré bolo viackrát prestavané. Zachovali sa z neho asi štyri kilometre hradieb, ktoré sú prepojené s Heptapyrgionom, známym tiež pod svojím tureckým menom Yedi Kule. Ide o byzantskú a neskôr osmanskú pevnosť. Od pevnosti, ktorá sa nachádza na okraji mesta, je nádherný výhľad na samotný záliv a za pekného počasia z pevnosti vraj vidno dokonca až bájny Olymp.

Biela veža, jeden zo symbolov mesta Solún. Foto: Pavol Hudák

Pri prechádzke okolo hradieb si môžete na chvíľu pripadať ako pri múroch starodávneho Konštantínopola, ako ho poznáme z historických filmov.

Súčasťou opevnenia bola aj Biela veža, ktorá sa nachádza v dolnej časti mesta. Dnes je hlavným symbolom Solúna a jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií. Tridsať metrov vysoká stavba na brehu mora stojí vedľa hlavnej promenády blízko prístavu. Vežu dali postaviť v 15. storočí Benátčania a nahradila staršiu byzantskú stavbu. Pôvodne plnila obrannú funkciu a chránila hlavne prístav. Neskôr slúžila aj ako väzenie.

Opevnenie v Solúne. Foto: Pavol Hudák

V roku 1826 došlo vo veži k masakru búriacich sa janičiarov, ktorí tam boli uväznení. Veža preto neskôr dostala pomenovanie Červená alebo Krvavá veža. Keď v roku 1912 Solún ovládli Gréci, premaľovali ju nabielo.

Medzi ďalšie zaujímavé pamiatky, na ktoré cestou po meste natrafíte, patrí víťazný oblúk. Nie je taký veľkolepý ako ten vo Francúzsku, ale stojí za to. Nachádza sa na križovatke ulíc Egnatia a Dimitriou Gounari. Postaviť ho dal v roku 297 rímsky cisár Galerius Maximus na znak oslavy víťazstva nad Peržanmi ako súčasť svojho veľkolepého paláca.

Jeho pozostatky sa nachádzajú uprostred pestrofarebných poschodových obytných budov, ktoré však nemožno nazvať bytovkami. Palác bol komplexom viacerých budov, patrila doň aj rotunda, ktorá je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO a ktorá mala byť mauzóleom spomínaného panovníka. Keďže však cisár zomrel ďaleko od mesta, v rotunde nebol nikdy pochovaný. Neskôr bola prestavaná na kresťanský chrám. V roku 1590, keď už mesto ovládali osmanskí Turci, kostol prerobili na mešitu. Keď sa Solúna začiatkom 20. storočia opäť zmocnili Gréci, rotundu zasa prestavali na Kostol sv. Juraja. Pri chráme však dodnes stojí minaret.

Podobný osud postihol viaceré kresťanské kostoly v meste, ktoré počas osmanskej nadvlády slúžili ako mešity a dnes sú opäť kresťanskými chrámami. Blízko centra mesta sa nachádzajú aj pozostatky rímskeho fóra, ktoré bolo náhodne objavené v 60. rokoch minulého storočia.

Víťazný oblúk v Solúne. Foto: Pavol Hudák

Hlavným miestom, kde to v Solúne žije, je Aristotelovo námestie, ktoré sa končí až na nábreží obľúbenou promenádou. Námestie v tvare fľaše navrhol francúzsky architekt Ernest Hébrard v roku 1918 po ničivom požiari, ktorému podľahlo viacero významných pamiatok.

Námestie obklopuje dvanásť niekoľkoposchodových budov s balkónmi a prízemnými arkádami, v ktorých sa ukrývajú drahé hotely, reštaurácie, kaviarne či rôzne obchodíky. Na dolnom konci námestia sa týči socha samotného Aristotela, azda najvýznamnejšieho starovekého gréckeho filozofa.

Medzi najvýznamnejšie a najpočetnejšie byzantské pamiatky v Solúne patria staroveké byzantské chrámy. Pri potulkách mestom bežne natrafíte na takýto chrám, ktorý je nenápadne skrytý medzi obytnými budovami. Množstvo kostolov však je zatvorených.

Svätí Pavol, Cyril a Metod

Grécky Solún sa spája najmä so svätým apoštolom Pavlom, ktorý podľa tradície mesto navštívil v roku 49 spolu so Sílasom. Aj keď sa nevie, koľko ľudí sa obrátilo na Pavlovo kázanie, isté je, že v meste založil cirkevné spoločenstvo.

Podľa biblickej knihy Skutky apoštolov Pavol kázal v miestnej synagóge tri soboty, pričom poštval proti sebe Židov a musel ujsť. Na mieste, kde v noci vyšiel z mesta, sa nachádza kláštor a prameň, z ktorého sa podľa tradície napil. Dnes je známy ako svätá voda apoštola Pavla. V meste po apoštolovi národov nesie názov celá jedna štvrť.

Pravoslávny chrám sv. Pavla. Foto: Pavol Hudák

Inzercia

Zo Solúna pochádzajú aj slovanskí vierozvestcovia Konštantín-Cyril a Metod. A hoci sme pred návštevou mesta očakávali, že povedomie o týchto svätcoch tu bude väčšie, napokon sme našli len jediný pravoslávny chrám zasvätený týmto svätcom. Postavený bol až v 80. rokoch minulého storočia.
V modernom neobyzantskom chráme sa nachádzajú ikony a mozaiky zachytávajúce osudy a dielo našich vierozvestov. Dôraz je pritom kladený na ich veľkomoravskú misiu – vytvorenie hlaholského písma, vyslanie cisárom Michalom III. a patriarchom Fotiom na Veľkú Moravu, utrpenie arcibiskupa Metoda v bavorskom väzení a smrť svätého Cyrila v Ríme.

Ako je známe, Konštantín a Metod ovládali reč nášho ľudu, keďže v Solúne žili v tých časoch aj Slovieni – Slovania. Miestni Slovienov považovali za súčasť Bulharov, ktorí sa s nimi často dostávali do konfliktu. Bulharsko si totiž robilo na toto významné mesto nároky rovnako ako Gréci.

Svätý Demeter

Azda najvýznamnejší chrám v Solúne, zapísaný aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO, je zasvätený svätému Demeterovi, ktorý je patrónom mesta. Tento svätec zomrel v roku 303 počas prenasledovania kresťanov. Obyvatelia mesta mu postavili najprv kaplnku, ktorú v roku 413 nahradila trojloďová bazilika. Chrám slúžil v rokoch 1493 – 1912 ako mešita. V roku 1917 Solún zachvátil veľký požiar a kostol vyhorel. Podarilo sa ho však opraviť a je presnou kópiou toho pôvodného.

Pri prehliadke chrámu je možné všimnúť si na stenách, ktorá časť je nová a ktorá pôvodná. Nachádza sa v ňom aj malá kaplnka, kde sú uložené relikvie svätého Demetera. Miestni veriaci si ich uctievajú s veľkou zbožnosťou. Uložené sú v striebornom ozdobnom sarkofágu v sklenej vitríne.

Chrám sv. Demetera. Foto: Pavol Hudák

Pod chrámom je krypta, kde sú vystavené niektoré kamenné artefakty, ktoré požiar nezničil, a zároveň tam vidno pozostatky byzantských kúpeľov, na ktorých je chrám postavený. Svätý Demeter bol totiž uväznený a zabitý práve v miestnych kúpeľoch.

Chrám sv. Demetera je najväčší a najvýznamnejší kostol v meste a patrí medzi najkrajšie chrámy v celom Grécku. Aj keď väčšia časť zo zachovanej pôvodnej výzdoby kostola bola uložená v múzeu, jeho interiér je stále impozantný.

V kostole je nádherné mramorové stĺporadie s korintskými hlavicami, zdobený je pôsobivými byzantskými freskami, ktorých časť prežila aj veľký požiar. Napriek prítomnosti turistov je to naozaj príjemné miesto, kde sa dá zastaviť, rozjímať, modliť a žasnúť.

Obzvlášť silno pôsobí myšlienka na to, že tento impozantný chrám stál aj v časoch Konštantína a Metoda, pričom je takmer isté, že ako obyvatelia Solúna ho osobne navštevovali. Je to jedno z mála autentických miest, ktoré vyzerajú podobne ako pred 1 200 rokmi.

Ďalším pozoruhodným pravoslávnym chrámom je Hagia Sofia, teda Chrám Božej múdrosti, z 3. storočia. Do dnešnej podoby bol prebudovaný v 8. storočí, a to podľa slávnejšej Hagie Sofie v Konštantínopole.

Aj keď sa kostol zdá zvonka trocha ošumelý, v jeho interiéri je naozaj čo obdivovať. Dominantou je desaťmetrová kupola, nádherný ikonostas, maľby aj mozaiky. Počas osmanskej nadvlády nad Solúnom bol aj tento chrám premenený na mešitu a stál vedľa neho minaret.

Práve pri návšteve tohto chrámu si možno všimnúť, ako sa mesto počas stáročí zdvihlo, takže sa zdá, akoby stál v nejakej jame.V meste však možno natrafiť aj na množstvo ďalších chrámov z prvých storočí kresťanstva. Len na porovnanie, najstarší zachovaný kostol na Slovensku pochádza z 9. – 10. storočia. Hociktorý zo zabudnutých solúnskych kostolíkov by tak bol v našich mestách hlavnou turistickou atrakciou.

Jediný rímskokatolícky kostol

V pravoslávnom Grécku žije len okolo 50-tisíc katolíkov a do tohto počtu sa zarátavajú aj prisťahovalci z Poľska, Albánska či Filipín. Až do vypuknutia balkánskych vojen tu pôsobili lazaristi a pred nimi aj jezuiti. Mesto museli opustiť, keď bol rád zrušený.

Aj vďaka týmto reholiam v meste stojí Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, kam na nedeľné omše prichádza množstvo turistov zo zahraničia. V meste sa podľa informácií dostupných v kostole slúžia katolícke omše ešte aj v Kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Vstup do nádvoria jediného rímskokatolíckeho kostola v Solúne. Foto: Pavol Hudák

Katolícky chrám je skrytý medzi obytnými budovami a na jeho nádvorie sa vchádza celkom nenápadnou bránou, ktorú môžete ľahko prehliadnuť. Postavený bol v roku 1899 podľa návrhu Vitaliana Poselliho, známeho architekta, ktorý stojí za viacerými architektonickými pokladmi v meste. Do Solúna ho pozvala osmanská administratíva, aby zmodernizoval mnohé verejné budovy. Na rovnakom mieste stál starší chrám z roku 1743.

Kostol je zaujímavý aj tým, že je postavený v úplne inom architektonickom štýle ako ostatné starobylé byzantské chrámy.

Príjemné mesto na víkend

Solún je príjemné prímorské mesto, kde si prídu na svoje milovníci histórie, nadšenci sakrálnych pamiatok aj milovníci gréckej kuchyne a dokonca aj fanúšikovia turistiky. Nad mestom sa totiž vypínajú kopce, kde sa dá vyjsť pešo aj na bicykli. Hlavné pamiatky mesta sa dajú pokojným tempom prejsť a pozrieť aj počas jedného víkendu.

Sympatické na meste je aj to, že v centre a jeho okolí sa nenachádzajú žiadne výškové budovy ani veľké nákupné centrá či supermarkety. Namiesto toho si môžete na trhovisku vedľa Aristotelovho námestia nakúpiť čerstvé ovocie a zeleninu, mäso, morské plody, ryby a pre Grécko typické olivy, koreniny a ďalšie špeciality od výmyslu sveta. Plné všakovakých obchodíkov sú aj nenápadné uličky.

V meste sa nachádza aj najvýznamnejšia grécka vysoká škola Aristotelova univerzita, druhý najväčší prístav v krajine aj známy futbalový klub PAOK Solún.

Pekný výlet možno absolvovať aj do neďalekej obce Kalochori, kde sa nachádza lagúna známa kŕdľami plameniakov. Autobus tam jazdí priamo z hlavnej autobusovej stanice v Solúne.

Titulná fotografia: Pamätník sv. Cyrila a Metoda v Solúne. Foto: Wikipedia

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.