Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
26. júl 2022

Zmierenie medzi Ruskom a Ukrajinou

Potrebný je mier, spravodlivosť a vnútorná obnova ruského pravoslávia

Možno hovoriť o zmierení, keď sa stále točí špirála násilia? Je možné zmierenie – už teraz, uprostred vojny, keď tón udávajú zbrane?

Potrebný je mier, spravodlivosť a vnútorná obnova ruského pravoslávia

Ilustračné foto: TASR/AP

Od 24. februára zúri na Ukrajine vojna. Keď človek sleduje správy a pozná situáciu na mieste, nadobúda dojem, že táto vojna je čoraz horšia a brutálnejšia. To sa mi potvrdzuje, keď sa ako Ukrajinec rozprávam so svojimi príbuznými, priateľmi a kolegami.

Naše mestá sú bombardované, ľuďom sa spôsobuje veľa utrpenia. Mnohí musia opustiť svoje rodné mestá a utekať do bezpečných regiónov, pričom v súčasnosti nikde na Ukrajine nie je skutočne bezpečne, pretože všade sú bombardované mestá a infraštruktúra. Občas dopadne až 50 bômb denne.

Od začiatku vojny bolo zhodených na Ukrajinu z Ruska, Bieloruska alebo zo strany Čierneho mora viac ako 3 000 ťažkých bômb s veľkou ničivou silou.

V tejto situácii sa nejaví vhodné brať do úst slovo zmierenie. Možno hovoriť o zmierení, pokým zúri vojna, eskalujú boje a stále sa točí špirála násilia? Je možné zmierenie – už teraz, uprostred vojny, keď tón udávajú zbrane?

Kto hovorí o zmierení, vydáva sa na tenký ľad

Zmierenie je komplexná téma, to vieme z dejín, najmä z obdobia po druhej svetovej vojne. Kto dnes hovorí o zmierení medzi Ruskom a Ukrajinou, vydáva sa na tenký ľad. Ide o myslenie nemysliteľného.

Dúfame a modlíme sa, aby sa táto vojna čoskoro skončila. Raz sa bude musieť uvažovať o zmierení, lebo zmierenie je ústrednou kategóriou kresťanskej identity. Zmierenie patrí ako dôležitý ideál a cnosť ku kresťanstvu. Zmierenie a odpustenie sú pre kresťanskú identitu nevyhnutné.  

Pokúsme sa zamyslieť nad tým, ako a za akých podmienok je mysliteľný proces zmierenia medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obdobie po druhej svetovej vojne je tu cennou skúsenosťou. Mnohé európske krajiny v roku 1945 ležali v troskách. Každý vedel, kto spôsobil túto tragédiu. Ale našla sa odvaha priblížiť sa k sebe. Boli vytvorené predpoklady na to, aby sme sa vôbec odvážili k tomuto kroku. Zmierenie medzi Nemeckom a Francúzskom, ako aj medzi Nemeckom a Poľskom boli míľnikmi na ceste k zmierenej Európe. Možno sa z toho dá napriek všetkej realite načerpať inšpirácia.

Vraždenie musí prestať

Pri zmierovacích procesoch po druhej svetovej vojne zohrávali dôležitú rolu cirkvi. Boli motorom, ktorý poháňal vpred tieto procesy. Akú úlohu môžu zohrať ukrajinské cirkvi pre možné zmierenie medzi Ruskom a Ukrajinou?

Naše cirkevné prostredie je komplexné. Na Ukrajine existuje veľká rozmanitosť cirkví a konfesionálne pluralitné prostredie. Myslím si, že po tejto vojne by cirkvi mali vystupovať spoločným hlasom v procese zmierenia. Musia ako jednota v rozmanitosti nechať zrieť tieto procesy. Spoločne by mali uvažovať nad tým, čím môžu prispieť k zmiereniu.

To predpokladá, že sa vytvoria potrebné podmienky na zmierenie. Prvou je: vraždenie musí prestať! Vojna musí byť ukončená. Spravodlivosť musí byť nastolená.

Nevyhneme sa ani otázke viny: tí, ktorí spáchali zverstvá, musia priznať svoju vinu a musia byť aj potrestaní. Páchatelia a obete musia byť jasne pomenovaní. Nie je možné hľadať nejaký „zlatý stred“. Ide o hľadanie a nájdenie pravdy. Toto sú podstatné predpoklady procesu zmierenia. Ide o spravodlivý mier, o spravodlivosť a pravdu.

Kirill hovorí jazykom Kremľa

Kto sa na ruskej strane môže stať hybnou silou zbližovania s Ukrajinou a v procese zmierenia? Logicky to vyvoláva otázku, či by sa Ruská pravoslávna cirkev – ako dominantná cirkev vo svojej krajine – mohla stať takouto silou.

Inzercia

Ruské pravoslávie je najväčšou cirkvou v Rusku a najväčšou pravoslávnou cirkvou na svete. Od takej veľkej cirkvi, ktorá zohráva dôležitú rolu v ruskej identite, ako aj v ruskej spoločnosti, sa očakáva, že prevezme takúto rolu.

Po vojne by sa v Ruskej pravoslávnej cirkvi musel naštartovať proces veľkej obnovy. Táto cirkev musí úplne nanovo skoncipovať svoj vzťah k ruskému štátu a musí sa oslobodiť od štátu a jeho deštruktívnej ideológie. Zdieľať

Problémom je však to, že táto cirkev má príliš blízko k štátu. Patriarchu Kirilla často vídať v ruských správach po boku prezidenta Putina. Pri čítaní správ o cirkvi a štáte možno pozorovať až príliš veľkú harmóniu medzi nimi. Táto cirkev nielenže nie je nezávislá od štátu, ale hovorí spoločným jazykom so štátom. Táto cirkev podporuje konanie Ruska na Ukrajine a východoeurópsku politiku Kremľa.

Ruské pravoslávie podporuje pohľad ruského štátu na Európu. Cirkevné a politické záujmy sa prekrývajú: ruská cirkev vôbec nie je schopná mať v tejto vojne samostatný hlas. Ak sa táto cirkev nedokáže odpútať od štátu a stať sa protipólom štátu, ak nemá odvahu postaviť na prvé miesto kresťanské posolstvo, potom nemožno očakávať, že takáto cirkev – ktorá stratila svoju povesť celosvetovo – bude v tomto stave schopná spolupôsobiť na procese zmierenia.

Treba nových duchovných

V súčasnosti to nevyzerá tak, že by ruské pravoslávie mohlo prevziať zmierovaciu rolu. Po vojne by sa v Ruskej pravoslávnej cirkvi musel naštartovať proces veľkej obnovy. Táto cirkev musí úplne nanovo skoncipovať svoj vzťah k ruskému štátu a musí sa oslobodiť od štátu a jeho deštruktívnej ideológie. Ide o dôveryhodnosť Ruskej pravoslávnej cirkvi ako možného partnera v budúcom zmierení.

Vo svojom dnešnom stave táto cirkev určite nemôže prevziať túto úlohu. Je potrebný zaiste veľmi bolestivý proces v ruskej ortodoxii po vojne. Elity sa musia zmeniť: treba nových duchovných, predovšetkým nových biskupov, ktorí by reprezentovali iný spôsob myslenia a pravoslávie oslobodené od štátu. Až potom môže ruské pravoslávie prezentovať nové idey.

Len takúto obnovenú, sebakritickú cirkev, kritickú voči svojej vlastnej úlohe vo vojne, možno považovať za partnera pre proces zmierenia s Ukrajinou. Je dôležité, aby sa táto cirkev oslobodila od svojich imperialistických nárokov, pretože je ťažké rokovať s cirkvou, ktorá považuje takmer celý postsovietsky priestor za svoje kánonické územie. Je ťažké hovoriť o zmierení s cirkvou, ktorá trvá na svojich nárokoch v tomto priestore. Pokým táto cirkev nedokáže akceptovať, že ukrajinské pravoslávie chce ísť vlastnou cestou a chce rozvíjať vlastný model kresťanskej existencie, zmierenie neprichádza do úvahy.

Máme veľa problémov na úrovni vnímania dejín, spoločných, zložitých dejín Ruska a Ukrajiny. Máme nevyriešené otázky národných identít a geopolitických daností. Nezodpovedaných otázok je veľa, preto je dnes utopické a nereálne hovoriť o formách a cestách zmierenia.

Napriek tomu je dobré myslieť nemysliteľné. Raz nastane uzdravenie spomienok. To bolo kedysi dôležitým príspevkom k zmiereniu v Južnej Afrike. Ide pritom o spracovanie a prekonanie komplikovanej minulosti pastoračno-terapeutickým procesom práce s páchateľom a obeťou. Uzdravenie spomienok sa stalo pojmom aj v zmierovaní náboženských komunít a etnických skupín, ktoré opisujú svoj pohľad a svoje utrpenie.

Tento proces má nielen zahojiť rany, ale aj rozšíriť obzor. Pre nás sa však môže začať až vtedy, keď sa skončí vojna.

Autor je docentom cirkevných dejín a kňazom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Pôvodne publikované v dvojtýždenníku Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.