Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
28. júl 2022

Štvrtá dávka proti covidu

Má zmysel ďalšie očkovanie neaktualizovanou vakcínou?

Ministerstva zdravotníctva aj odborníkov sme sa pýtali na novú očkovaciu stratégiu. Ich názory sa rozchádzajú.

Má zmysel ďalšie očkovanie neaktualizovanou vakcínou?

Foto – TASR/AP

Ministerstvo zdravotníctva 25. júla spustilo očkovanie proti covidu druhou posilňujúcou dávkou vakcíny. Štvrtá dávka v poradí je pripravená pre ľudí 50+ a imunokompromitovaných pacientov od 12 rokov. Doteraz sa ňou mohli očkovať len zraniteľní dospelí pacienti.

Slovensko sa týmto rozhodnutím pripojilo k dvadsiatke krajín, ktoré podobné očkovanie už spustili. Aktuálne je na štvrtú dávku registrovaných 3774 ľudí nad 50 rokov, celkovo ju už dostalo 5335 Slovákov.

Odstup medzi treťou a štvrtou dávkou musí byť na Slovensku aspoň štyri mesiace. V prípade, že človek prekonal covid, stačia len tri. Všetci záujemcovia pri booster dávke dostanú automaticky mRNA vakcínu Comirnaty od Pfizeru, a to bez ohľadu na to, ktoré vakcíny im boli podané predtým.

Hoci sa epidemická situácia mierne zhoršuje a pacientov hospitalizovaných „s covidom“ a „pre covid“ pribúda, v súvislosti s ďalšou vlnou očkovania si ľudia kladú viaceré otázky:

  1. Má opätovné očkovanie neaktualizovanou vakcínou, a to už štyri mesiace po booster dávke, respektíve tri mesiace po prekonaní covidu vôbec zmysel?

  2. Nechráni prekonanie covidu viac ako ďalší booster a nie je predsa len lepšie počkať si na aktualizovanú vakcínu? Kedy taká na Slovensko vôbec príde?

  3. A prečo sa ako booster dávka používa len mRNA vakcína od Pfizeru a nie aj proteínová vakcína od Novavaxu?

Odpovede sme hľadali na ministerstve zdravotníctva i medzi odborníkmi v oblasti imunológie.

Nečakajte na aktualizovanú vakcínu, odkazuje Lengvarského ministerstvo

Podľa ministerstva zdravotníctva dnes dostupné šarže vakcín proti covidu naďalej vykazujú „obrovskú účinnosť voči ťažkému či najťažšiemu priebehu ochorenia“.

Na základe dát z niekoľkých štúdií to o štvrtej dávke tvrdí aj imunológ Miloš Jeseňák z Univerzitnej nemocnice v Martine. Pre Postoj však dodáva, že v prípade akejkoľvek formy infekcie, aj asymptomatickej, je ochrana nižšia.

Druhá posilňujúca dávka mRNA vakcín stabilne chráni pred závažným priebehom ochorenia len do 10 týždňov po očkovaní, informuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv na margo dostupných dát. Po tomto časovom horizonte ich nateraz viac nie je.

Rezort zdravotníctva však hovorí, že z hľadiska ochrany ohrozených je násobne bezpečnejšie a zodpovednejšie byť čo najskôr zaočkovaný štvrtou dávkou než čakať na novú šaržu vakcíny a počas tohto obdobia riskovať infekciu. Dôraz kladie na osoby, u ktorých uplynulo šesť a viac mesiacov od očkovania.

V prípade vysokorizikových osôb ani podľa Jeseňáka netreba čakať na príchod modifikovaných mRNA vakcín. Pri bežnej populácii preferuje počkať, no pripomína aj podanie prvého boostru u tých, čo ho ešte nedostali. A to čo najskôr.

Vzhľadom na vývoj nových vakcín ministerstvo zdravotníctva vyhlasuje, že nie je nikdy reálne, aby boli na sklade včas už prispôsobené vakcíny na nové varianty.

Podľa Žilku by o ďalšom boostri mali rozhodovať ambulantní lekári

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka pri téme booster dávok poukazuje na limity a obmedzenia opätovného očkovania súčasnými vakcínami pôvodne nadizajnovaných ešte proti wuchanskému variantu, a to pre premenlivosť vírusu SARS-CoV-2.

Neuroimunológ má problém aj so stanovením vekovej hranice, pokiaľ ide o ďalšiu dávku očkovania.

„Používať vekovú hranicu na podávanie booster dávky nemá oporu vo vedeckom poznaní. Vakcíny by sme mali podávať zraniteľnej populácii a o zraniteľnosti by mali rozhodovať ambulantní lekári, ktorí dobre poznajú zdravotný stav svojich pacientov,“ hovorí pre Postoj Žilka.

Tvrdí, že treba zohľadniť aj množstvo nežiaducich reakcií po podaní predchádzajúcich dávok, preto by sme mali podľa neho v ďalšej fáze očkovania lepšie definovať cieľovú populáciu.

Kým Európska lieková agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (EMA a ECDC) odporúčajú druhú posilňujúcu dávku osobám nad 60 rokov a ľuďom s pridruženými ochoreniami, u ktorých existuje vyššie riziko závažného priebehu covidu, slovenský rezort zdravotníctva sa rozhodol hranicu posunúť na 50 rokov, ako to odporúča americké CDC.

Kedy prídu nové vakcíny a budú naozaj riešením?

Na margo aktualizovaných vakcín Žilka hovorí, že aj tie môžu mať v sebe „imunologické nástrahy“, keďže podľa požiadavky americkej liekovej agentúry FDA majú byť bivalentné.

Inzercia

„To znamená, že by vakcína mala obsahovať pôvodný variant a BA.4/ BA.5 subvarianty omikronu. Znie to logicky, ale sú tam imunologické nástrahy. Obe verzie s-proteínu budú súperiť o priazeň imunitného systému, takže napokon jedna z nich môže mať dominantné postavenie v imunitnej odpovedi,“ vysvetľuje.

Čítajte tiež

Prvé dávky aktualizovaných vakcín na omikron od výrobcov Pfizeru a Moderny by mali podľa ministerstva zdravotníctva postupne prichádzať od septembra. Vtedy sa očakáva 100-tisíc adaptovaných dávok Moderny.

Nie je však jasné, či príchodom modifikovaných vakcín prestanú na Slovensko dodávať neaktualizované vakcíny alebo ich budeme musieť v rámci európskych kontraktov aj tak prevziať a zaplatiť.

Očkovať znova už po štyroch mesiacoch? Jeseňák súhlasí, Žilka nie

Pri časovom horizonte medzi jednotlivými posilňujúcimi dávkami sa názory rozchádzajú.

Podľa imunológa Miloša Jeseňáka načasovanie štvrtej dávky štyri mesiace po druhej vyplýva z dát z klinických pozorovaní slabnutia ochrany a poklesu imunitných korelátov, teda napríklad protilátok.

To podľa neho platí aj na prekonanie infekcie, keďže aj tam ochrana klesá oveľa rýchlejšie ako pri predchádzajúcich variantoch. „Variant omikron sa dominantne množí v horných dýchacích cestách a nezanecháva dostatočnú postinfekčnú imunitnú ochranu,“ vraví Jeseňák.

Zároveň podľa neho platí, že s odstupom od očkovania základnou schémou či prvou posilňujúcou dávkou slabne aj ochrana dosiahnutá očkovaním či takzvanou hybridnou imunitou, teda očkovaním aj prekonaním infekcie.

Neuroimunológ Norbert Žilka si však myslí, že časový horizont medzi covidovými boostrami nie je vhodne zvolený.

„Imunológia nás učí, že medzi jednotlivými dávkami je potrebné zachovať dostatočný odstup, pretože potom nedosiahneme očakávaný efekt očkovania. Časový interval by nemal byť kratší ako šesť mesiacov a mal by zohľadňovať zdravotný stav. Vychádzame zo správania imunitného systému voči danému patogénu a podávanej vakcíny,“ hovorí pre Postoj.

Na značke vakcíny problematika ďalších dávok nestojí

Ako štvrtú dávku budú na Slovensku ľuďom pichať len mRNA vakcínu značky Pfizer. Prečo nie aj proteínovú vakcínu od Novavaxu? Imunológ Jeseňák to vysvetľuje tým, že v prípade použitia boostru v podobe proteínových vakcín je imunitná odpoveď slabšia ako pri kombinácii mRNA vakcín, a preto je preferovaným boostrom práve mRNA vakcína.

Podľa Žilku však otázka neznie tak, či budúci booster má byť v podobe bielkoviny alebo mRNA, ale skôr akú podobu bude mať s-proteín, ktorý bude stimulovať imunitnú odpoveď.

„Je to otázka, na ktorú musia nájsť odpoveď imunológovia na základe rozsiahlych štúdií ľudskej populácie.“

V súvislosti s proteínovými vakcínami Žilka hovorí, že sa často glorifikujú, dokonca aj v imunologickej komunite, hoci ich výsledky nie sú výrazne lepšie ako tie, ktoré dosiahli mRNA vakcíny. „Lepšie výsledky (proteínová vakcína) nedosahuje ani pri porovnaní nežiaducich reakcií. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že imunitná odpoveď proti proteínovej vakcíne klesá v čase rýchlejšie.“

Ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo, na základe čoho sa rozhodlo zvoliť ako ďalšiu booster dávku len vakcínu od spoločnosti Pfizer. V slovenských skladoch je však tejto vakcíny rádovo najviac.

K 15. júlu sme mali v skladoch ešte takmer 3,4 milióna „starých“ vakcín – 265-tisíc dávok Johnson & Johnson, 1 700 dávok Moderny, 254-tisíc proteínových vakcín Novavaxu a až 2,9 milióna očkovacích látok od americko-nemeckého konzorcia Pfizer-BioNTech.

Na otázky, kedy je ich exspiračná lehota a koľko vakcín sme už pre jej prekročenie museli zničiť, ministerstvo neodpovedalo.

Rezort zdravotníctva však hovorí, že Slovensko má zakontrahovaných dostatok vakcín aj na ďalšie obdobie. Paletu dostupných vakcín tiež plánuje rozšíriť o nákup očkovacích látok od spoločnosti Sanofi, ktorá pripravila vakcínu založenú na rekombinantnom proteíne.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.