Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
30. júl 2022

Čo sledovať na YouTube

Maiorianus rozmotáva klbko príčin zániku Rímskej ríše

Kanál Maiorianus na YouTube argumentuje, že pád Ríma nebol nevyhnutný a podobné je to aj so súčasným Západom.

Maiorianus rozmotáva klbko príčin zániku Rímskej ríše

Ruiny Forum Romanum v Ríme. FOTO: Nikita Belokhonov/Pixabay.com

Známy ekonomický historik a konzervatívny komentátor Niall Ferguson spôsobil vlnu nevôle medzi svojimi kolegami, keď tri dni po teroristických útokoch v Paríži z 13. novembra 2015, pri ktorých teroristi zabili 130 ľudí a ďalších vyše štyristo zranili, prirovnal v novinovom komentári udalosť k vyplieneniu Ríma Vizigótmi v roku 410. Vraj zbytočne politizoval a zjednodušoval komplexné príčiny zániku Západorímskej ríše, na ktorej dejiny sa ani nešpecializoval.

Bez ohľadu na to, či mal Niall Ferguson vtedy pravdu alebo nie, kontroverzia, ktorú rozpútal, ukázala, že staroveký Rím je stále relevantný. Ba dokonca politicky relevantný.

Podobná diskusia o páde Ríma v spojení s aktuálnou politikou prebehla pár rokov predtým aj v Nemecku. V roku 2010 totiž vtedajší predseda liberálnej FDP Guido Westerwelle k debate o reforme sociálneho systému okrem iného napísal: „Pohŕdanie strednou vrstvou je systémové a nesmierne nebezpečné. Kto ľuďom sľubuje bezprácny blahobyt, zvádza k neskororímskej dekadencii. Nemecko môže stroskotať na takomto zmýšľaní.“

Politickí protivníci Westerwelleho obvinili, že tým bagatelizuje údel sociálne odkázaných, a na slová o „neskororímskej dekadencii“ sa v Nemecku spomínalo ešte aj po jeho smrti v roku 2016. To slovné spojenie Westerwellemu prischlo, hoci by si dnes už na kontext spomenul málokto.

Ako sa niečo dozvedieť o komplexných príčinách zániku Západorímskej ríše a nenechať sa neskôr nachytať „na hruškách“? Skúste pozoruhodný youtubový kanál Maiorianus.

Robí ho chlapík menom Sebastian Todor z Nemecka v anglickom jazyku (zato so zreteľným nemeckým prízvukom). Hoci kanál nemá ani rok (najstaršie video je z októbra 2021), zatiaľ sa na ňom nachádza 49 videí zameraných na zánik rímskej civilizácie, neskorú antiku, respektíve obdobie prechodu medzi starovekom a stredovekom.

Až sa ťažko verí, že sa o takej téme dá skoro každý týždeň priniesť niečo nové. No ak treba jednu vec o páde antického Ríma vedieť, tak potom tú, že nešlo o udalosť, ktorá by mala len jednu príčinu. Išlo skôr o dokonalú búrku, v ktorej sa spojili prírodné faktory (mor, hladomor) s ekonomickými príčinami (inflácia spôsobená znehodnocovaním meny) a s individuálnymi zlyhaniami ľudí v rozhodovacích funkciách, ktoré často spájalo to, že vlastné krátkodobé záujmy uprednostňovali pred dlhodobými záujmami celku. Zároveň išlo o vlečúci sa proces, na ktorého konci bolo zmenšenie komplexnosti spoločenskej organizácie v priestore okolo Stredozemného mora. Niektoré oblasti Európy sa doslova vrátili späť na úroveň doby bronzovej.

Maiorianus opakuje nielen známe fakty zo školy o rôznych skupinách germánskych nájazdníkov, ktoré plienili územie Rímskej ríše od konca 4. storočia. Zároveň poopravuje niektoré naše zabehnuté predstavy.

Asi väčšina z nás si z hodín dejepisu pamätá, že za oficiálny letopočet zániku Západorímskej ríše sa pokladá rok 476, keď Germán Odoaker zosadil posledného západorímskeho cisára Romula Augustula. Bola to posledná rana z milosti pre ríšu, ktorá sa už desaťročia zmietala v smrteľných kŕčoch.

No zaujímavé je, že ešte v rokoch 457 až 461 sa západorímskemu cisárovi Majoriánovi podarilo nakrátko obnoviť rímsku zvrchovanosť nad rozsiahlymi časťami Galie i Hispánie a pokúšal sa tiež reformami konsolidovať vnútropolitickú situáciu. Práve po ňom je pomenovaný tento youtubový kanál, keďže je hrdinom jeho autora.

Dokonca ešte v rokoch 467 až 472 sa Západorímsku ríšu pokúsil naposledy zachrániť jej cisár Anthemius. S pomocou Východorímskej ríše vytvorili mohutnú námornú flotilu, ktorá mala vylodiť spojenú rímsku armádu v severnej Afrike, v dnešnom Tunisku. Predtým išlo o najbohatšiu provinciu Západorímskej ríše, ale medzičasom si ju podmanili Vandali, ktorí v roku 455 dokonca vyplienili Rím.

Keby sa Rimanom podarilo túto provinciu opäť ovládnuť, s jej ekonomickými zdrojmi by sa Západorímsku ríšu možno podarilo zachrániť. Lenže vandalský vládca Geiseric prekvapil v bitke pri myse Bon v roku 468 spojenú rímsku flotilu svojimi zápalnými loďami. Vylodenie v Afrike stroskotalo, Východorímsku ríšu toto podujatie finančne značne vyčerpalo a Západorímska ríša, obmedzená v tomto čase hlavne na Apeninský polostrov, stratila nádej na akúkoľvek záchranu.

Zaujímavosťou je, že prsty v zavraždení oboch cisárov, Majoriána i Anthemia, mal rímsky generál germánskeho pôvodu Ricimer, zákulisný hráč, za ktorým sa tiahla dlhá krvavá stopa. Preto, že v mene osobnej ctižiadosti odstavil viacero schopných mužov, ktorí mohli ríšu na poslednú chvíľu zachrániť, je pokladaný za kľúčovú postavu jej posledného dejstva. Pre rozprávača kanála Maiorianus je Ricimer najnegatívnejšou postavou neskorej antiky.

Kto však o týchto menách počul? Alebo o bitke pri myse Bon? Youtubový kanál Maiorianus poopravuje naše predstavy o páde Západorímskej ríše ešte inak.

Jeho tvorca upozorňuje, že zosadením Romula Augustula v roku 476 sa toho veľa na živote v samotnom Ríme až tak nezmenilo. Naďalej v meste zasadal senát, kúpele boli otvorené a neskorší barbarskí vládcovia ako Odoaker alebo Theodorich Veľký, ktorý na Apeninskom polostrove po zániku Západorímskej ríše nastolil Ostrogótske kráľovstvo, dokonca v meste dali opraviť niektoré verejné stavby, poškodené počas plienení v rokoch 410 a 455.

Inzercia

Podľa Sebastiana Todora z kanála Maiorianus zasadila rímskej kultúre v Itálii i mestu Rím samému osebe smrteľnú ranu až takzvaná gótska vojna v rokoch 535 až 554. V tomto období v Konštantínopole vládol cisár Justinián, ktorý sa rozhodol, že pod vládu Východorímskej ríše dostane aj stratené územia na západe. Jeho generál Belisarius si už v roku 534 podmanil kráľovstvo Vandalov v severnej Afrike, no ťaženie proti Ostrogótom v Itálii bolo pre Apeninský polostrov také ničivé, že nadobro rozvrátilo väčšinu zostávajúcich výhonkov niekdajšej rímskej civilizácie na tomto území.

Preto Justinián, ktorý chcel obnoviť Rímsku ríšu v jej pôvodnom území, ju v skutočnosti nadobro pochoval. Jeho úspechy na západe sa ukázali byť len dočasné. V rokoch 541 až 549 zachvátila východné Stredomorie morová epidémia, ktorá mimoriadne zasiahla zvlášť obyvateľstvo Východorímskej ríše (v Konštantínopole mu mohla podľahnúť skoro polovica populácie), a tak chýbali ľudské zdroje na dlhodobé udržanie nových dŕžav na západe.

No kanál Maiorianus nie je iba o veľkých dejinách. Videá používajú fragmenty z historických filmov i počítačových animácií a niektoré sú venované tomu, ako vyzeral Rím alebo Konštantínopol v kľúčových rokoch neskorej antiky. A potom sa venuje aj témam ako napríklad vplyv kresťanstva na zánik rímskej civilizácie. Sebastian Todor sa priznáva, že kresťanstvu príliš nefandí, lebo po zrovnoprávnení s pohanstvom cisárom Konštantínom v roku 313 neskorší cisári pohanské kulty tvrdo potláčali a podieľali sa tiež na potláčaní antickej vzdelanosti.

Pokiaľ ide o kresťanstvo a jeho vzťah k dedičstvu antiky, ateisti si spomenú na tendenčný historický film Agora a ako fanatický kresťanský dav zničil Serapeum v Alexandrii v roku 391. Kresťania zase vyzdvihnú prepisovanie antických kníh mníchmi v stredovekých kláštoroch. Asi najpresnejšie je povedať, že v rôznom čase a na rôznych miestach kresťanstvo prispelo tak k potlačeniu, ako aj k uchovaniu antickej pohanskej učenosti.

No hoci autor kanála Maiorianus pozerá trochu cez prsty, nie je ani nejako výrazne zaujatý, aby mal kresťanský divák pocit, že ide do jednostrannej propagandy. Sebastian Todor stojí proste na strane rímskej antiky a Rímsku ríšu pokladá za hodnú zachovania.

A to je možno dôvod, pre ktorý mu uniká plný rozsah jednej z kľúčových príčin zániku rímskeho štátu. Todor v jednom videu priznáva, že poslední rímski cisári mali problém v Itálii vôbec verbovať odvedencov do armády, lebo Rimania 5. storočia (na rozdiel napríklad voči obdobiu púnskych vojen) absolútne nejavili záujem bojovať za svoje impérium. Preto bol ich štát natoľko závislý od germánskych žoldnierov. Všíma si tiež, že bývalí otroci, gladiátori alebo inak nespokojní Rimania využívali rozvrat ríše pod náporom barbarov, aby sa vzbúrili či dokonca pomáhali germánskym útočníkom.

Podľa mojej mienky to svedčí o narušenej spoločenskej zmluve medzi Západorímskou ríšou a jej obyvateľstvom v posledných desaťročiach jej existencie. Jednoducho, neskorý rímsky štát už nebol ľuďmi vnímaný ako garant bezpečnosti a spravodlivosti, ale len ako ťažkopádny a skorumpovaný parazitický organizmus, cicajúci zo svojho obyvateľstva dane či odvedencov, no dávajúci máločo ako protihodnotu. V situácii, keď sa vlastný štát obyvateľstvu odcudzil, naozaj mohlo byť pre mnohých Rimanov výhodnejšie žiť radšej pod síce primitívnejším, no v konečnom dôsledku ľahším jarmom barbarských germánskych kráľovstiev.

Toto je memento aj pre súčasné Slovensko. O narušenej spoločenskej zmluve medzi štátom a občanmi svedčia v našom prípade aj prieskumy verejnej mienky, ktoré konštatujú, že len málo Slovákov by v prípade napadnutia SR bolo ochotných ju brániť.

Youtubový kanál Maiorianus však ide aj do odvážnejších tém. Napríklad čo by bolo, keby Rímska ríša objavila parný stroj a spustila priemyselnú revolúciu. Sympatické je, že Sebastian Todor priznáva, že jeho názor na túto vec sa vyvíjal. Na jednej strane Rimania vedeli prísť s technológiami, nad ktorými dodnes žasneme: napríklad ich betón, ktorý voda nenarušuje, ale spevňuje.

Na druhej strane, existuje mienka, že existencia otrokárstva pôsobila ako podnet proti systematickému rozvíjaniu strojovej výroby. Nepotrebujete vymýšľať dômyselné mechanizmy, keď namáhavú prácu obstarajú svaly otrokov. Ako myšlienkový experiment je to však fascinujúca téma.

Kanál Maiorianus argumentuje, že zánik rímskej civilizácie nebol nevyhnutný, ale predstavoval dôsledok konkrétnych zlých rozhodnutí. A podobne nie je nevyhnutný ani zánik súčasnej západnej civilizácie, pre ktorú Rím predstavuje jeden z prameňov (spoločne s gréckou filozofiou a židovsko-kresťanským náboženským odkazom). V dvoch videách sa rieši, či existujú paralely jednak medzi pádom Ríma a súčasnými Spojenými štátmi, jednak medzi pádom Ríma a súčasným dianím v Európe.

Tie videá sa oplatí vidieť. Prezraďme len, že Sebastian Todor vidí Ameriku perspektívne ako životaschopnejšiu než Európu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.