Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
30. júl 2022

Slovo kňaza

Môže nebo nadávať?

Koľkokrát sme pripravení incenzovať bohatého, dávať mu za pravdu, hoci produkuje somariny a nie je inšpiráciou k dobru?!

Môže nebo nadávať?

Ilustračné foto: TASR/Henrich Mišovič

Chudobný hlupák ostane pre ľudí hlupákom. Bohatý hlupák je pre ľudí boháčom. Ekonóm Paul Laffitte tento postreh zo života napísal v jednej zo svojich kníh.

S bohatým hlupákom ľudia lepšie zaobchádzajú pre silu jeho peňazí. To je ten smutný zákon, ktorému sa ľahko prispôsobuje človek, ktorý hľadá pre seba výhody. Koľkokrát sme pripravení incenzovať bohatého, dávať mu za pravdu, hoci produkuje somariny a nie je inšpiráciou k dobru? Vtedy sa človek podobá antihrdinovi Fantozzimu z talianskej komédie, ktorý pritakáva svojmu šéfovi, aj keď mu rozpráva veľké absurdity.

Iba slobodný človek bude mať odvahu nesúhlasiť s banalitami tých, čo majú v rukách peniaze a moc. Ako Karel Schwarzenberg, človek s vrodenou noblesou, ktorý politika Babiša označil v jednej knihe za toho, ktorý hovorí len to, čo ľudia chcú počuť (knieža tento syndróm humorne nazval „plebs-appeal“). A bývalý premiér rád rozdeľoval tie peniaze, ktoré mu zanechala predošlá česká vláda...

Uvažovanie Laffitteho má svoju platnosť aj v Ježišovom podobenstve o bohatom poľnohospodárovi, ktorý nezbohatol na eurodotáciách, ale na dobrom počasí a vlastnej práci. S veľkou úrodou však neprišla aj veľká múdrosť. Preto je Bohom označený za blázna.

Tu nám môže napadnúť praktická otázka: Môže Boh nadávať? Nie je to v protirečení s tým, že máme byť slušní vo vyjadrovaní? Najskôr treba povedať, že máme pred sebou podobenstvo. Jeden z mnohých literárnych druhov použitých vo Svätom písme. Čiže to nie je „priama Božia reč“. Rovnako ako sa v iných podobenstvách Boh objaví ako zlodej alebo despotický pán. Je to obraz, ktorý má svoje ťažisko inde.

Ďalšou inšpiráciou k odpovedi na otázku by mohlo byť, že ako ľudia nie sme vybavení takým poznaním, keď by sme ľahko vedeli posúdiť múdre rozhodnutia a ich opak. Poľský autobiografický film Život je úžasný to dobre vystihne. Rozvíja príbeh postihnutého chlapca. Lekárka po preskúmaní zdravotného stavu pred matkou vyhlási, že jeho život sa podobá skôr rastline. Až v dospelosti sa zistí, že jeho intelektuálny život nezaostáva a je schopný sa učiť. Problémom je postihnuté telo, prostredníctvom ktorého sa duša nedokáže vyjadriť.

Také je ľudské poznávanie. Neúplné a niekedy povrchné. Božie je hlbšie, preto sa žalmista vyjadrí, že Boh vie o nás všetko (Ž 139). Jeho súdy sú pravdivé a láskavé zároveň. Boháč z evanjelia si myslí, že už nepotrebuje radu zhora. Uzatvára sa sám do seba, keď síce premýšľa, ale sám seba presviedča, čo bude robiť. Následne urobí zlé rozhodnutie a z neba dostane adekvátne pomenovanie.

Inzercia

Také je ľudské poznávanie. Neúplné a niekedy povrchné. Božie je hlbšie, preto sa žalmista vyjadrí, že Boh vie o nás všetko (Ž 139). Jeho súdy sú pravdivé a láskavé zároveň. Zdieľať

Kto do centra pozornosti dá seba ako on, ten sa pred Bohom stáva mráčikom, ktorý sa vyparí s príchodom ranných lúčov slnka. Hebrejsky sa takýto prírodný fenomén označuje hebel – malý mrak. Zaujímavé je, že to isté slovo je dnes použité v knihe Kazateľ. Tam je hebel prekladané ako márnosť. Kto dôveruje materiálnym veciam, verí tomu, že bude šťastný, keď si ich naakumuluje.

Symbolickým obrazom toho, že patríme medzi najbohatšie krajiny sveta, je postavený bazén v záhrade. Deťom cez prázdniny prinesie nové zážitky. A rodičom? Ako mi jeden otec povedal, takáto „hračka“ mu pridáva vrásky navyše – pri jeho udržiavaní, pri kupovaní nevyhnutnej chémie a rôznych pomôcok, pri obavách, aby sa deťom v ňom nič nestalo.

Mentalita hriechu nás chce presvedčiť, že sa zachránime, ak budeme toho veľa vlastniť a držať s kŕčom v ruke. Ale to je ilúzia. Viac sa zmestí na ruku, keď sa roztvorí. Preto Ježiš nepohŕda vecami, nehovorí o tom, že sa netreba obohacovať, len to správne treba usmerňovať.

Pápež František to vystihol v jednom príhovore, keď opísal bohatstvo ako hladinu vody, ktorá stúpa v pohári. A človek rozmýšľa, že keď voda pretečie, dostane sa z toho nadbytku aj k druhým. Ale čo ak sa okraje pohára u toho človeka stále dvíhajú? – pýta sa rímsky biskup.

Byť bohatým pre Boha – takéto riešenie nachádza záver evanjelia. Ako tomu rozumieť? Stačí, že tie veci, ktoré sme kumulovali pre seba, začneme používať s láskou. Napríklad keď bazén ponúkneme susedovým deťom. Jedinou realitou, ktorá navráti človeku istotu, ktorá nezhrdzavie, je láska. Láska sa nerealizuje abstraktným spôsobom, ale prostredníctvom matérie.

Ako hovoria otcovia púšte, kto rozdeľuje svoje poklady medzi ostatných, kto ich rád daruje, požičiava to na chvíľku Bohu. A on to raz štedro vráti. Apoštol Pavol takému pohľadu pritakáva, keď napíše: „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo“ (Kol 3,23).

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.