Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
02. august 2022

Výchovná poradňa

Ako naučiť dieťa prehrávať?

Nikto neprehráva rád a zvlášť nie deti. Najmä tie menšie porážku v hre prijímajú len ťažko a začnú zúriť alebo spustia veľký nárek.

Ako naučiť dieťa prehrávať?

Ilustračné foto – Pixabay.com

Niektorých rodičov smútok dieťaťa po prehre zvádza viesť hru tak, že radšej zámerne nechajú dieťa vyhrať. Čo pre deti prehra znamená a ako ich naučiť prehru prijať? Spýtali sme sa na to odborníkov na výchovu.

Katarína Winterová, sociálna pedagogička, rodičovská koučka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov, je mama štyroch detí

Hra s rodičom je pre dieťa terapiou, keď sa dieťa cíti prijímané, akceptované a s dôverou prejavuje svoje prežívanie a emócie. Preto sa deti tak rady hrajú s rodičmi.

Ak hľadáme odpoveď na to, ako naučiť dieťa prijať prehru, odpoveďou je skúsenosť. Vraví sa, že až keď sa dieťa naučí prehrať s vlastným rodičom, je schopné prijať a zvládnuť prehru s kamarátmi. Prečo?

Pretože dieťa túži vyhrať nad rodičom – nad skúsenejším, pre neho múdrejším. Od tejto výhry si mnohokrát krátkodobo odvodí svoju šikovnosť, múdrosť, svoju hodnotu. Ak prehrá, berie to osobne. Vníma to ako svoje zlyhanie a emócie ho „prevalcujú“ – začne plakať, urazí sa alebo sa nahnevá...

Úlohou rodiča rozhodne nie je viesť hru tak, aby dieťa vyhralo „za každú cenu“. Pri detskej prehre je dôležité pomenovať a pochopiť prejavy správania a zároveň mu ponúknuť ďalšie kolo hry. Povedať, že raz sa vyhráva a raz sa prehráva a že výhra nie je vždy závislá od múdrosti, šikovnosti, pohotovosti hráča, ale je potrebná aj náhoda či šťastie. A naopak, pri výhre dieťaťa rodič ako porazený môže zagratulovať víťazovi.

Ak dieťa opakovane zažije výhru aj prehru s rodičom, zistí, že sa vlastne „nič nestalo“. Tak ako pominie emócia hnevu z prehry, tak pominie aj emócia radosti z výhry. Dôležitá je totiž spoločná hra, ktorá je liečivá, pokiaľ ide o vzťah rodič – dieťa.

Inzercia

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

Patrí to k našej prirodzenosti, že máme radšej úspech ako neúspech. A je úplne v poriadku, ak má naše dieťa možnosť zažiť, že je v niečom dobré, že sa mu darí, že občas vyniká nad ostatnými. Tieto skúsenosti prispievajú k budovaniu sebavedomia dieťaťa.

Našou úlohou je usmerňovať tento proces tak, aby sme v dieťati formovali zdravé sebavedomie, keď si je vedomé svojich silných stránok, dokáže ich neskôr využívať na osobné i spoločné dobro, ale zároveň má úctu a rešpekt voči iným a vníma individuálnu jedinečnosť a osobnú hodnotu druhých. Viac ako na samotný úspech, výkon či výsledok by som sa sústredil na prežívanie dieťaťa a na proces, ktorý viedol k jeho úspechu.

Pociťujme s ním jeho radosť či nadšenie z úspechu, povedzme mu: „teším sa s tebou“, „vidím, že máš z toho radosť“. Dieťaťu tak dávame model správania, ktorý mu neskôr pomôže tešiť sa z úspechu iných. 

Vyzdvihnime a oceňme jeho vlastnosti a konanie, ktoré sa objavili v hre a v konečnom dôsledku stoja za jeho úspechom. Môže to byť trpezlivosť, vytrvalosť, logické uvažovanie, fyzická zručnosť, férovosť, zmysel pre spravodlivosť, zanietenosť. Zároveň však môžeme poukázať aj na tie oblasti, v ktorých vidíme priestor na rozvoj či isté formovanie.

Pre život však je dôležité, aby sa naučilo prijať a spracovať aj neúspech. Je preto nevyhnutné, aby naše dieťa malo aj skúsenosti s neúspechom a prehrou. Ako rodičia by sme vtedy mali stáť pri svojom dieťati a sprevádzať ho procesom vyrovnávania sa s touto situáciou.

Môžeme robiť to isté, čo v predchádzajúcej situácii: vnímať a reflektovať jeho prežívanie („vidím, že ťa to hnevá, aj mňa by to hnevalo“, „si teraz z toho asi smutný/smutná“); pomôcť mu vidieť pozitívne momenty v jeho snažení („nevzdal si to“, „vydržal si až do konca“, „bol si statočný, aj keď si už asi vedel, že nevyhráš“, „bavilo ma to s tebou“) a poskytnúť mu pozitívnu perspektívu poukázaním na to, v čom sa môže zlepšiť. Dáme mu tak nádej, že na budúce môže zažiť úspech. 

Samozrejme, tak ako vždy, aj tu platí, že deti sa najviac učia od nás. My poskytujeme základný vzorec toho, ako sa v budúcnosti budú vedieť vyrovnať s prehrami. Ako ja zvládam svoje osobné prehry či neúspechy?

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.