Úrady v Čiernej Hore v stredu podpísali kontroverznú dohodu so srbskou pravoslávnou cirkvou, čo môže odštartovať ďalšiu politickú krízu v tejto balkánskej krajine. Dohoda sa týka celého radu otázok a zahŕňa stovky nehnuteľností, ako sú kostoly a kláštory, ktoré vlastní srbská pravoslávna cirkev, informuje tlačová agentúra AFP.

"Základná dohoda medzi Čiernou Horou a srbskou pravoslávnou cirkvou je podpísaná," napísal na Twitteri čiernohorský premiér Dritan Abazovič. "Pokračujeme ďalej, pričom sa zameriavame na lepšiu životnú úroveň občanov," dodal.

Čierna Hora už podpísala podobné dohody s inými náboženskými spoločenstvami vrátane katolíckej cirkvi a  židovskej a moslimskej komunity.

Abazovič vyjadril nádej, že nová dohoda urovná vzťahy medzi rozdelenými skupinami v krajine, najmä medzi prosrbskými a prozápadnými stranami.

Čiernohorský prezident Milo Djukanovič je dlhodobo ostrým odporcom srbskej pravoslávnej cirkvi a je obviňovaný z toho, že chce znárodniť jej majetok.

"Dnes podpísaná dohoda je v rozpore s ústavou Čiernej Hory a bude pozastavená okamžite po zvolení novej vlády," oznámila v stredu Strana demokratov Čiernej hory (DPS), ktorá podporuje prezidenta. Špekuluje sa o tom, či Djukanovičovi prívrženci, ktorí sú v súčasnosti v opozícii, využijú dohodu na destabilizáciu vládnucej garnitúry a presadia predčasné voľby.

Náboženské otázky sú v Čiernej Hore stálym ohniskom napätia, pričom náboženské spory viedli aj k pádom vlády.

Čierna Hora sa v roku 2006 osamostatnila od Srbska, ale tretina z jej 620 000 obyvateľov sa považuje za Srbov, pričom mnohí odmietajú, že by Čiernohorci mali byť samostatným národom.

Djukanovič, architekt nezávislosti Čiernej Hory, sa usiloval obmedziť vplyv srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore a upevniť samostatnú národnú identitu. Srbská pravoslávna cirkev je v Čiernej Hore dominantná, ale jej odporcovia ju obviňujú, že slúži záujmom susedného Srbska, hodnotí AFP.