Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
03. august 2022, 21:01

František po návšteve Kanady

Bolestné príbehy ľudí, ktorí zažili kanadské školy, boli ako facky

Bolestné príbehy ľudí, ktorí zažili kanadské školy, boli ako facky

Foto TASR/AP

Podľa pápeža katolícka cirkev musí prevziať zodpovednosť za inštitúcie, ktoré zneužívali deti a pokúšali sa vymazať kultúru pôvodných obyvateľov krajiny. 

Pápež František v stredu povedal, že cíti bolesť ľudí, ktorí zažili systém internátnych škôl v Kanade, „akoby to boli facky“.

Pápež venoval svoj príhovor vo Vatikáne na pravidelnej týždennej audiencii práve návšteve Kanady, ktorú podnikol minulý týždeň. Urobil tam historický krok – ospravedlnil sa za úlohu, ktorú katolícka cirkev zohrala v školách schválených kanadskými vládamiv rokoch 1870 až 1996.

Úrady odobrali z rodín vyše 150 000 domorodých detí a umiestnili ich do internátnych škôl. Väčšinu z nich viedli katolícke rády v súlade s politikou asimilácie, akú presadzovali kanadské vlády.

Deti v tomto školskom systéme bili, ak sa zhovárali v rodnej reči. Mnohé boli aj sexuálne zneužívané, čo kanadská Komisia pravdy a zmierenia označila za „kultúrnu genocídu“.

Pápež sa počas cesty v Kanade stretol s príslušníkmi pôvodného obyvateľstva, ktorí prežili zlé zaobchádzanie a týranie. V Iqaluite, hlavnom meste odľahlého arktického teritória Nunavut, mu na súkromnom stretnutí predovšetkým starší ľudia porozprávali svoje príbehy.

Inzercia

„Uisťujem vás, že na stretnutiach, najmä poslednom, som cítil bolesť týchto ľudí, akoby to boli facky. Vinou asimilačnej politiky stratili tak veľa; seniori hovorili, ako prišli o deti a nevedeli, kde skončili,“ povedal František. „Bol to veľmi bolestný okamih, ale musíme čeliť svojim chybám a svojim hriechom,“ dodal pápež.

Pápežove ospravedlnenia počas návštevy Kanady vyvolávali silné emócie a mnohí ich ocenili ako prvý krok k zmiereniu. Pápež však nenaplnil očakávania niektorých ľudí, čo taký školský systém prežili. Podľa nich sa neospravedlnil dostatočne jasne za cirkev ako inštitúciu.

František sa v stredu evidentne pokúsil odpovedať týmto kritikom. Povedal, že na „spomínaných programoch, ktoré dnes pokladáme za neprijateľné a v rozpore s evanjeliom, sa podieľali kňazi, rádové sestry a laici katolíci. Preto som išiel žiadať o odpustenie v mene cirkvi“.

Niektorých povzbudilo, keď pápež v sobotu v rozhovore s novinármi cestou späť do Ríma označil to, čo sa dialo v školách, za „genocídu“.

Dnes treba vedieť

10. august 2022, 15:46

Generálna audiencia

Pápež František zakončil katechézy o starobe

V stredu pápež František prijal pútnikov na generálnej audiencii v Aule Pavla VI. V katechéze zdôraznil, že starí ľudia majú v cirkvi svoju osobitnú službu „očakávania Pána“ a vydávania svedectva viery. Pápež opäť spomenul Ukrajinu a vyjadril aj solidaritu obyvateľom Kuby, ktorých 5. augusta zasiahla explózia palivových zásobníkov v Matanzase.

10. august 2022, 13:43

„Kardinál Tomko bol ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov jednou z najvýznamnejších postáv Vatikánu počas pontifikátu Jána Pavla II.,“ hovorí pre Svet kresťanstva český cirkevný historik Jaroslav Šebek. Podľa neho sa ukázalo, že ani po smrti tohto pápeža nestratil svoj vplyv. Veľmi úzko spolupracoval aj s Benediktom XVI., ktorý ho napriek vyššiemu veku menoval za člena komisie vyšetrujúcej únik dokumentov zvnútra Vatikánu. Bola to známa kauza Vatileaks.

10. august 2022, 08:59

Kardinál Michael Czerny slúžil v utorok svätú omšu v Osvienčime. Pripomenul si tak 80. výročie smrti svätej Edity Steinovej v koncentračnom tábore. Prefekt Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju slúžil svätú omšu v kaplnke sestier karmelitánok. (ekai)

09. august 2022, 14:36

Pred 80 rokmi zomrela v koncentračnom tábore Osvienčim svätá Terézia Benedikta od Kríža, známa ako Edita Steinová. Spolupatrónka Európy bola židovského pôvodu, neskôr konvertovala a vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Edita Steinová je prvá kanonizovaná svätá židovského pôvodu. Pápež Ján Pavol II., ktorý ju v roku 1998 svätorečil, ju vyhlásil za spolupatrónku Európy.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.