Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
04. august 2022

Spoločenská zodpovednosť firiem

Keď sa ideológia mieša do podnikania

Vychovávať má rodina a vzdelávať má škola. Firmy majú podnikať a snažiť sa o zisk.

Keď sa ideológia mieša do podnikania

Zdroj: https://dei.moodys.io/diversity-programs#lgbtq

Environmental, social, governance, známejšie pod skratkou ESG, sa nenápadne dostali do veľkých firiem naprieč globálnym Západom a začali deformovať ich hospodárenie.

O čo ide? Firemná politika riadiaca sa zásadami ESG znamená, že v prípade E, teda environmental, sa posudzuje, ako sa firma správa k životnému prostrediu, zvlášť pri využívaní zdrojov, ktoré sú surovinami na jej produkciu, ako efektívne využíva energie a vodu, ako recykluje a odstraňuje vzniknutý odpad z výroby i administratívy.

S, teda social, znamená posúdenie toho, aký má firma prístup k zamestnancom, zákazníkom, dodávateľom a ku komunitám, v ktorých podniká.

G ako governance zohľadňuje kvalitu prevádzky a riadenia spoločnosti, vnútorné procesy a kontrolné mechanizmy, ochranu práv zainteresovaných skupín a kompletné a pravdivé zverejňovanie informácií o svojom pôsobení a hospodárení.

Cieľom ESG je posudzovať popri finančnej a hospodárskej kondícii firmy aj ďalšie aspekty jej činnosti a poskytovať potenciálnym investorom čo najväčšie spektrum informácií o firme, aby sa mohli čo najkvalifikovanejšie rozhodnúť o umiestnení investícií.

Toľko teória.

V praxi ide skôr o nástroj ideologizácie podnikania, pretože v skutočnosti úroveň ratingu vychádzajúca z posudzovania ESG závisí napríklad od toho, či sa firma prihlási k podpore LGBT ideológie, či svojim tehotným zamestnankyniam (v niektorých prípadoch už tehotným osobám) zabezpečuje bezproblémový prístup k potratu alebo či zamestnancom poskytuje patričné školenia vedúce k scitlivovaniu v oblasti moderných progresívnych tém.

Dôležitý je, samozrejme, aj správne použitý jazyk. Vo firemných materiáloch sa musia popri zamestnancoch spomenúť aj zamestnankyne. A firma má, samozrejme, okrem zákazníkov a dodávateľov aj zákazníčky a dodávateľky.

Floride došla trpezlivosť

Floridský guvernér Ron DeSantis nedávno vyhlásil, že plánuje zakročiť proti praktikám ratingových agentúr, ktoré pod rúškom ohodnocovania trhovej hodnoty a finančnej kondície firiem pretláčajú progresívnu ideológiu.

„Využívanie moci korporácií na vnucovanie ideologickej agendy spoločnosti predstavuje alarmujúci trend. Sme svedkami toho, ako korporátna elita využíva svoju ekonomickú moc na to, aby krajine vnútila politiku, s ktorou by pri volebných urnách neuspela, od bánk na Wall Street po masívnych správcov aktív a veľké technologické spoločnosti,“ uviedol DeSantis.

Okrem zjavných kultúrno-etických otázok môžu byť v hre aj priame hospodárske škody a ohrozenie pracovných miest. Jasným príkladom je poľnohospodárstvo. Keďže chov hovädzieho dobytka je v ideológii environmentalizmu považovaný za jedného z najväčších strojcov klimatickej zmeny v dôsledku tráviacich plynov zvierat, takéto spoločnosti môžu mať reálny problém s financovaním, keďže ich činnosť nebude spĺňať ideové kritériá parametra E.

DeSantis sa chystá podať návrh zákona, ktorý zmení doterajšiu legislatívu o klamlivých a nekalých obchodných praktikách tak, aby zastavil diskriminačné prakticky veľkých finančných inštitúcií na základe merania kreditného skóre ESG.

Zmeniť by sa mali aj povinnosti správcov investičných fondov. V inom zákone chce totiž DeSantis definovať faktory, ktoré majú správcovia zohľadňovať pri investovaní. Kritériá ESG už medzi ne patriť nebudú.

Floridský guvernér si od návrhu sľubuje otvorenie diskusie na úrovni celých Spojených štátov, a to že sa s podobnými návrhmi pripoja aj ďalšie spolkové štáty, aby ochránili svoje investície a dôchodkové fondy pred ideologizáciou podnikania.

Nielen v USA, samozrejme

Tento problém sa však netýka len USA, hoci od ekonomického vývoja a pravidiel v tejto krajine do veľkej miery závisí aj globálny ekonomický vývoj. Koncept ESG totiž už dávno nefunguje len na pôde Severnej Ameriky.

Nedávnym príkladom je česká energetická spoločnosť ČEZ. „Tá sa v snahe vylepšiť si rating pripojila k tzv. programu diverzity a prihlásila sa k aktívnej podpore tém týkajúcich sa homosexuálov, lesbičiek a transgenderov, a to aj na celospoločenskej úrovni. Tento krok vraj pomôže ČEZ-u zvýšiť hodnotenie v ratingových agentúrach a získať tak väčšiu dôveru investorov a pôžičky od bánk,“ píše šéfredaktor časopisu Epoch Times Milan Kajínek.

Hoci toto hodnotenie ESG kritérií nemá nič spoločné s energetikou ani so schopnosťou spoločnosti splácať svoje záväzky, zníženie ratingu by spôsobilo ČEZ-u reálne ekonomické problémy.

Český energetický gigant pritom nie je žiadnym odporcom požiadaviek inak sexuálne orientovaných osôb. Už v roku 2014 sa pripojil k európskej Charte diverzity, ktorá odmieta akúkoľvek formu diskriminácie. Ratingovým agentúram to však už dnes nestačí a vyžadujú aktívnu podporu.

Nediskriminovať je málo, na dobré hodnotenie sa vyžaduje priame presadzovanie agendy LGBT.

K takémuto systému hodnotenia už pristúpili tie najväčšie svetové ratingové agentúry – Moody’s, Standard & Poor či Fitch.

Inzercia

ESG konzultanti či manažéri sú vo veľkých firmách už dobre etablovanou pozíciou. Vypracúvajú správy, prednášajú hodnotenia, organizujú školenia. To všetko podľa najčerstvejších požiadaviek ideologizovaných ratingových agentúr.

Nechýba, samozrejme, sprievodná paľba informácií o tom, že spoločensky zodpovedným firmám sa na trhu darí viac ako ich menej zodpovedným konkurentom. Tu môže ísť o zaujímavý fakt, ak, prirodzene, opomenieme princíp uzavretého kruhu. Teda že spoločnosti s pozitívnejším hodnotením získavajú výhodnejšie úvery a financovanie, preto majú viac prostriedkov na investície a získavajú tým konkurenčnú výhodu.

A stačí tak málo, súdruhovia. Len vyvesiť vlajku, prísť na schôdzu, zapojiť sa, byť trochu aktívny. Teda pardon, to je z inej doby.

Banky a iné finančné inštitúcie sa pri posudzovaní žiadostí o úvery riadia nielen históriou klienta, ale najmä jeho ratingovým posúdením. Ak teda do hodnotenia firmy vstupujú kritériá, ktoré nemajú nič spoločné so základným zameraním jej podnikania (napríklad v prípade energetickej firmy je to výroba a distribúcia elektriny) ani so základným poslaním podnikania ako takého, teda dosahovaním zisku, ide o neodškriepiteľný zásah do normálneho fungovania ekonomiky.

V snahe zapáčiť sa ratingovým agentúram sa tak zákazník napríklad z reklamných spotov jednotlivých spoločností síce nedozvie nič zreteľné o ich produktoch, zato však dostane tie ideovo správne informácie o budovaní nového sveta.

Politicky uvedomelé firmy

Na Slovensku nám tento prístup v súlade s ESG naposledy pri príležitosti pochodu Pride predviedli napríklad obchodný reťazec Billa či plynárenský podnik SPP.

Či práve toto zaujíma zákazníka supermarketu alebo odberateľa plynu? Ten chce za svoje peniaze dostať tovar či službu v zodpovedajúcej kvalite. A príčetné vedenia firiem by ani za mak nemal zaujímať názor ich zákazníkov na témy, ktoré s ich podnikaním nemajú nič spoločné. Mali by robiť to, čo je ich prácou – predávať so ziskom.

Ťažko povedať, nakoľko úprimné sú takéto verejné vyjadrenia týchto firiem a do akej miery ide o snahu iba naplniť požiadavky systému ESG, zabezpečiť si dobré hodnotenie a predĺženie možnosti čerpania úverov.

Ide v podstate o spôsob totožný s tzv. greenwashingom, keď sa veľké firmy v snahe získať zákazníka prezentujú až neuveriteľnou mierou ochrany životného prostredia. Viaceré z nich pritom v skutočnosti využívajú lacnú (často detskú) pracovnú silu v treťom svete a bezohľadne koristia na tamojších prírodných zdrojoch.

Takzvaná spoločenská zodpovednosť firiem je jedným z najväčších deformácií slobodného podnikania, aké poznáme.

Vychovávať má rodina, vzdelávať má škola. Úlohou firmy bez ohľadu na vlastnícke vzťahy je podnikateľská činnosť, ktorej cieľom je dosahovanie zisku. Ak sa tieto úlohy začnú miešať, nevedie to k ničomu dobrému.

Preto je úlohou štátu zabezpečiť rodine primeranú podporu pri výchove detí. Preto je úlohou štátu zabezpečiť dostatočné financovanie a vybavenie školstva.

Na to, či sa firma správa zodpovedne k životnému prostrediu, či nešikanuje svojich zamestnancov, či nediskriminuje uchádzačov o zamestnanie, či si načas plní svoje záväzky voči dodávateľom alebo či riadne a včas odovzdáva a zverejňuje správy o činnosti a účtovné doklady, predsa máme celý zástup zákonov a inštitúcií, ktoré ich dodržiavanie majú kontrolovať.

Cez Zákonník práce a antidiskriminačný zákon, zákony obchodného práva, zákony na ochranu životného prostredia až po Trestný zákon. Máme Národný inšpektorát práce, Slovenskú obchodnú inšpekciu, Slovenskú inšpekciu životného prostredia, políciu, prokuratúru, súdy.

Štát je tu nato, aby vytváral regulačné rámce a kontroloval ich dodržiavanie zo strany firiem v spoločensky dôležitých oblastiach.

A ak nejaká firma často a závažne porušuje zákony v ktorejkoľvek z vyššie spomenutých oblasti, už to samo osebe by malo byť výstrahou pre finančné inštitúcie, aby takejto firme úvery neschvaľovali.

Problém však možno bude v tom, že tie zákony sú príliš všeobecné (ako sa na zákony patrí). A teraz je v móde verejne vyjadrovať podporu len jednej konkrétnej skupine osôb.

Ratingové agentúry by sa mali venovať tomu, kvôli čomu vznikli, čím sa im podarilo usadiť sa na trhu a vďaka čomu získali punc dôveryhodnosti. Teda zodpovedným a na realite založeným hodnotením finančnej a hospodárskej kondície firiem (či štátov).

Ako sa ukazuje, na rozširovanie ideológie už netreba vyhrať voľby, dokonca ani ovládnuť súdy. Stačí, ak ideológia prenikne do sveta ekonomiky a peniazmi prinúti firmy, aby sa jej podvolili.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.