Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. august 2022

Cirkevné zariadenie pre Ukrajincov

Aká je skutočná situácia v dome, kde ľudia údajne zažívali psychické násilie?

Denník N priniesol znepokojivý článok o zariadení pre odídencov z Ukrajiny v Banskej Bystrici, ktoré vedú sestry spasiteľky.

Aká je skutočná situácia v dome, kde ľudia údajne zažívali psychické násilie?
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Denník N priniesol znepokojivý článok o zariadení pre odídencov z Ukrajiny v Banskej Bystrici, ktoré vedú sestry spasiteľky.

Krátko po začiatku vojny na Ukrajine sa rehoľníčky z Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa rozhodli otvoriť svoj dom v Banskej Bystrici, ktorý bol už niekoľko rokov zatvorený, a poskytnúť v ňom ubytovanie pre ľudí utekajúcich pred vojnou. Útočisko tam našlo okolo 40 ľudí, o zariadení sa pravidelne písalo a hovorilo v pozitívnom svetle, až do tohto týždňa, keď o ňom napísal Denník N.

Pôvodne mali priestory zariadenia slúžiť pre siroty a deti bez rodičov, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu prechádzali cez slovensko-ukrajinské hranice. Neskôr sa však v rámci medzinárodnej komunikácie úrady rozhodli, že deti z ukrajinských detských domovov získajú útočisko v Českej republike.

Dom pre odídencov v Banskej Bystrici tak začali využívať celé ukrajinské rodiny, nielen deti podľa pôvodného zámeru. V trojpodlažnej budove na Kollárovej ulici aktuálne žije 35 ukrajinských utečencov.

Denník N však priniesol informácie, podľa ktorých mali ľudia v zariadení zažívať správanie, ktoré má znaky šikanovania a psychického násilia. 

Denník Postoj preto vycestoval do Banskej Bystrice, aby si informácie overil priamo v zariadení, ktoré pomáha utečencom z Ukrajiny.

Ukrajinský chlapec sa hrá s loptou pri dome pre utečencov. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Problémy tu boli úplne od začiatku,“ povedala koordinátorka Michaela Sabov Tettingerová, ktorá spočiatku pomáhala v dome len ako dobrovoľníčka, potom ju kongregácia zamestnala, aby organizovala záležitosti okolo domu pre utečencov.

Sabov Tettingerová vraví, že konflikty sú v podobných zariadeniach bežné. Prvé spory boli medzi samotnými Ukrajinkami bývajúcimi pod jednou strechou. Dopomohli k nim okrem iného aj nerovnomerné sociálne statusy ukrajinských odídencov.

Konferencia vyšších rehoľných predstavených, ktorá koordinuje aj spoluprácu rehoľných inštitútov v oblasti pomoci odídencom z Ukrajiny, vníma, že „spoločné bývanie väčších skupín prináša svoje problémy v medziľudských vzťahoch“, povedal pre Postoj predseda konferencie Juraj Ďurnek.

Konferenciu však zaskočili problémy, o ktorých písal Denník N.

„Boli tu veľké konflikty, ktoré sme okamžite riešili s dobrovoľníčkami a psychologičkami,“ povedala koordinátorka domu pre utečencov Sabov Tettingerová. Niektoré spory prerástli až do fyzického násilia. Denník Postoj má k dispozícii jednu zo správ psychologickej pomoci, ktorú pre kongregáciu spracovali psychologičky na dôchodku Eleonora Kúdelková a Viera Sobotová.

Neskôr však začali mať ukrajinskí odídenci problémy priamo s ľuďmi, ktorí im pomáhajú, čiže s vedením kláštora – koordinátorkou Sabov Tettingerovou a sestrou Bernadettou.

Problémov bolo viacero, často však išlo o žabomyšie vojny.

Cholera! Do kuchyne zákaz

Problémom mala byť napríklad uzavretá kuchyňa, na ktorej boli podľa článku v Denníku N vylepené oznamy, že na Ukrajine je cholera, preto si odídenci nesmú variť. Choroby sa však neobávalo vedenie domu, ale jednotliví ľudia ubytovaní v zariadení.

Keď vypukla v Mariupole cholera, jedna z Ukrajiniek odcestovala na pár dní na Ukrajinu. V jednom zo západoukrajinských miest sa stretla so svojou rodinou z Mariupola a po príchode do Banskej Bystrice dostali ľudia z domu dyzentériu. Mali hnačky, teploty a zvracali.

Kuchyňa v dome pre utečencov, ktorá je na pomery iných zariadení podstatne lepšie vybavená. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Oni prišli s tým, že jedna z nich doniesla z Ukrajiny choleru. Tak ja som tam napísala papier,“ vysvetlila Sabov Tettingerová. Pre strach z možného nebezpečenstva nakazenia pridala na papier oznam, že ak niekto odíde na Ukrajinu, nech sa nevracia späť. Denníku Postoj priznala, že to nebolo šťastné riešenie, ale „robila veci za pochodu“.

„Ukázalo sa, že to bola len nejaká črevná viróza, všetko sa upokojilo. Nič sa nedialo,“ povedala. Keďže jednu z Ukrajiniek platili za to, že z kuchyne bude vydávať už uvarené obedy, vstupovať do nej mohla od pondelka do piatku iba ona.

„Keď máte jeden sporák a 40 Ukrajincov, tak je to veľmi náročné,“ dodala Sabov Tettingerová. Ukrajinka, ktorá mala na starosti kuchyňu, mala od nej kľúč, čiže po dohode sa tam dostal hocikto z ubytovne.

Deti, pušky, vojna

Incident nastal aj pre detské hračkárske pušky, keď sestra Bernadetta prosila o pomoc pri vynášaní smetí, ktoré má na starosti jedna z Ukrajiniek, no zabudla na to. Rehoľníčka pri vstupe do jednej z miestností kopla do detskej pušky, čo spôsobilo rozruch.

„Z tohoto vznikol obrovský škandál, že ničí ich majetok. Nepríčetne vrieskali na sestru Bernadettu,“ opísala koordinátorka, ktorá sa snažila situáciu riešiť, no diplomaticky to nešlo. Sabov Tettingerová priznala, že kričala na Ukrajincov tiež. 

„Samozrejme, natočili si to a rozposielajú to,“ povedala s tým, že video má aj reportérka Denníka N.

„Začali kričať na deti, brať im hračky, sestra Bernadetta priletela, vzala dieťaťu pištoľ, hodila ju na zem, dupla na ňu nohou a povedala, že sme so sebou priniesli vojnu,“ povedala jedna z Ukrajiniek.

Vo viacerých konfliktoch bola zapletená jedna a tá istá osoba. Spomínaná Ukrajinka napríklad tiež odmietala podpísať výkaz od charity, ktorým si inštitúcia dokladuje, čo všetko poskytla v rámci humanitárnej pomoci. Tvrdila, že za štyri mesiace nič nedostala. Sabov Tettingerová jej preto odkázala, nech zo zariadenia odíde. „Ona odišla aj preto, lebo sa bála, že budeme od nej niečo vymáhať naspäť.“

Hľadali dvojročné dieťa

Vedenie domu pre utečencov tiež vnímalo ako problém, keď ukrajinské matky nechávali svoje deti samy na ubytovni bez dospelého dozoru. „Mali sme tu skúsenosť, keď sme hľadali matku a potom aj dvojročné dieťa,“ upozornila Sabov Tettingerová.

Bez dozoru bol podľa vedenia domu aj podľa niektorých ubytovaných „aj chlapec, ktorý má neurologické problémy a znaky autizmu. Tento chlapec tu nemôže byť sám“, povedala koordinátorka.

Sestra Bernadetta kračajúca po schodoch v kláštore. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Sestra Bernadetta, ktorú Ukrajinci volajú policajtka, tvrdí, že pre ubytovaných robí všetko, aby mali nevídaný komfort. Generačný rozdiel a prácu s deťmi nezvláda vždy bez konfliktov, napríklad, keď hádzali jablká do sklenených dverí na kláštore.

Na základe pokynov vedenia rehole však museli chodiť dom pre odídencov z Ukrajiny kontrolovať – či je vypnutý plyn, odtečená voda z umývačky riadu alebo vypnuté práčky. Ukrajinci sa sťažovali, že vedenie domu vypína elektrinu a teplú vodu, sestra Bernadetta však reaguje, že za štyri mesiace zhoreli v dome už tri žehličky, tri kanvice, z toho jednu našla priamo vo vode. Ubytovaní utečenci však tiež podľa vedenia ukradli bicykle, ktoré neskôr niekde predali, aby utŕžili nejaké peniaze. „Však čo, kongregácia to platí...“ dodáva sestra Bernadetta.

Ďalším problémom bolo, že Ukrajinci mali podľa vlastných slov zakázané chodiť si po humanitárnu pomoc. Vedenie zariadenia však tvrdí, že to nie je pravda. Keďže sa s potravinami a drogériou odtiaľ plytvalo, pomoc nastavili tak, že si utečenci po veci chodili po konzultácii s koordinátorkou v iných hodinách, ako bol oficiálny výdaj pomoci.

Zabránilo sa tak duplicitnému využívaniu humanitárnej pomoci, ktoré podľa Sabov Tettingerovej v ich zariadení nechýbalo. „Bolo to absolútne solidárne voči ostatným Ukrajincom, ktorí nemali také podmienky ako u nás. Takto by sa tá pomoc mala nastavovať,“ povedala.

Rozdelení Ukrajinci

Ukrajinskí odídenci sú v názoroch na konflikty rozdelení. Cítiť aj generačný rozdiel, keďže staršia žena z juhoukrajinského mesta Mykolajiv nám po rusky povedala, že jej v dome pre utečencov nič nechýba. Naopak, mladšie Ukrajinky sa aj denníku Postoj sťažovali na pomery v zariadení.

„Máme sa tu dobre,“ začala rozprávať staršia žena, ktorá bude mať v januári 80 rokov. Na Slovensku je spolu s rodinou, dokopy sedem ľudí. „Keď sme prišli z Ukrajiny, nemali sme lieky. Ona (koordinátorka) išla, vyzdvihla ich a doviezla nám ich. Sme jej veľmi vďační,“ povedala rusky hovoriaca Ukrajinka z Mykolajiva.

„Doma je doma. Tu sme hostia, ale všetko je v poriadku. Sami si varíme v kuchyni, prídeme, zjeme. My sa neurážame na nikoho a na nič, mne sa tu páči,“ vraví, sediac na lavičke pod slnečníkom medzi kláštorom a domom pre ukrajinských odídencov.

Staršia žena tiež vychválila koordinátorku a sestričky, ktoré sa o utečencov starajú. „Všetky sú skvelé. Aj deťom keksíky dajú, o všetko sa starajú,“ povedala. Jej región na Ukrajine je naďalej pod paľbou ruských rakiet.

Žena však priznala, že problémy existujú. „Nie sú to výnimočné problémy, to skôr mladí tak vidia, že sú problémy,“ povedala.

Denník Postoj sa v dome pre utečencov rozprával aj so ženou, ktorá tvrdí, že článok Denníka N je pravdivý.

Hovorila tiež, že vedenie domu im vypínalo teplú vodu a elektrinu. „Ona povedala, že nebude svetla ani vody,“ sťažovala sa jedna z Ukrajiniek, ktorá dodala, že keď prišla polícia, koordinátorka so sestrou všetko zapli. Sabov Tettingerová situáciu vysvetľuje tak, že na vine boli samotní Ukrajinci, ktorí si podľa nej vyhodili poistky.

„Polícia to uzavrela, že to bolo nedorozumenie,“ reagovala Sabov Tettingerová.

„Áno, treba podporovať, ale tak, ako sme horlivo začali, my sme už nevládali,“ sťažovala sa sestra Bernadetta, ktorá si uvedomovala, že koordinátorka Sabov Tettingerová nastavila až príliš ústretové podmienky, ktoré vedenie domu už nestíhalo plniť.

Kontroverzný dobrovoľný príspevok

Hlavným problémom v dome bolo zavedenie takzvaného dobrovoľného príspevku. Ako sa píše v spomínanom článku Denníka N, koordinátorka zariadenia začala od ubytovaných požadovať koncom mája, aby podpísali dohodu o dobrovoľnom príspevku. Jeho výška bola určená na 100 eur za dospelú osobu a 50 eur za dieťa na mesiac.

Inzercia

Problém je jasný. Zariadenie poberá od štátu finančný príspevok na ubytovanie odídencov z Ukrajiny, ktorého podmienkou je, že ubytovanie je poskytované zadarmo. Kongregácia teda nemôže od ľudí vyberať ďalšie poplatky za ubytovanie, elektrinu či vodu. Ak však ubytovateľ poskytuje ďalšie doplnkové služby ako napríklad internet, stravu, poradenstvo či iné, môže si po dohode s ubytovaným účtovať poplatky, ale iba za tieto doplnkové služby.  

Ako vysvetľuje koordinátorka zariadenia Sabov Tettingerová, s dobrovoľným príspevkom prišli práve preto, aby dokázali pokryť náklady na stravu, psychologickú a inú pomoc. „Iba teplé obedy nás stoja 4 500 eur mesačne,“ opisuje sestra Bernadetta výdavky.

Denník N má k dispozícii aj fotografie dohody o dobrovoľnom príspevku. Presné znenie hovorí:

„Po vzájomnej dohode medzi XXXXX a Kongregáciou sestier Najsvätejšieho Spasiteľa Vám ponúkame ubytovanie v samostatných izbách so sociálnym zariadením a kúpeľňou na päť osôb, práčovňou, spoločnou jedálňou, spoločenskou miestnosťou a záhradou pre relax. Plný stravovací systém s raňajkami, obedom a suchou večerou. Služby psychológa a koordinátora pre vybavovanie úradných a zdravotných záležitostí.

Od 1. 6. 2022 Vám tieto služby ponúkame za dobrovoľný príspevok 100 eur na dospelú osobu a 50 eur na dieťa splatný vždy 15. dňa v nasledujúcom mesiaci...“

Ako možno vidieť, dohoda o dobrovoľnom príspevku je formulovaná spôsobom, z ktorého vychádza, že poplatok je aj za ubytovanie. „Áno, celá tá formulácia je nešťastná, ale my sme v tej dobe nemali čas ešte riešiť s právnikom zmluvy,“ priznáva Sabov Tettingerová.

Vyberať poplatky sa rozhodli od júna, keď už videli, že ľudia majú zamestnanie a podľa ich názoru sa tak mohli podieľať na nákladoch.

Jedna z Ukrajiniek, ktorú sme v zariadení stretli a ktorá je rozhodnutá z neho odísť, nám však opísala, prečo si príspevok nemôže dovoliť. V dome býva sama s dvomi deťmi, mesačne by tak mala platiť 200 eur.

Ona síce pracuje, no zarába minimálnu mzdu a v čistom tak dostane necelých 526 eur. Po zaplatení „dobrovoľného príspevku“ jej tak zostane 326 eur. „Musím však posielať nejaké peniaze aj na Ukrajinu, pretože tam zostala mamička, nakŕmiť dve deti, kúpiť im oblečenie, vziať ich do školy, ako aj kupovať lieky, pretože mám chorého chlapca. Preto je pre mňa 200 eur veľmi veľa,“ vysvetlila.

Koordinátorka Michaela Sabov Tettingerová prechádza spoločenskou miestnosťou v dome pre Ukrajincov. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Sabov Tettingerová však ako príklad uviedla rodinu, ktorú tvoria traja dospelí (stará mama, otec a mama) a dve deti, pričom všetci dospelí pracujú. Ak aj všetci zarábajú minimálnu mzdu, celkovo rodina zarába 1 580 eur v čistom. Na ubytovanie a stravu by mali celkovo prispievať 400 eur.

Podnet o nezákonnom vyberaní príspevku za ubytovanie sa dostal aj na mesto. „Náš právnik to vyhodnotil tak, že keďže sa v dohode hovorí o dobrovoľnom príspevku, nie je tam nesúlad so zákonom,“ hovorí viceprimátor Banskej Bystrice Milan Lichý, ktorý sa záležitosti venoval.

Problém by nastal, ak by bol tento „dobrovoľný príspevok“ vymáhaný nasilu. Niektoré Ukrajinky v článku Denníka N tvrdia, že nátlak vyvíjaný bol. Konkrétny príklad, keď sa to malo diať, vyrozprávali aj nám.

V jeden deň sa napríklad podľa ich slov stalo, že im vypli vodu a elektrinu s tým, že môžu poďakovať jednej z obyvateliek, pretože mali konflikt. 

Ako bolo spomínané už vyššie, na miesto bola privolaná aj polícia, ktorá vec prešetrila, no ako pre Postoj hovorí Lichý, keď prišli, voda aj elektrina išla. Záležitosť tak vyhodnotili ako nedorozumenie.

Sabov Tettingerová to vysvetľuje tým, že od začiatku mali problém s kotlami. Boli totiž preťažené, čerpadlá sa prehrievali a často sa kazili. Nakoniec museli na nejaký čas odstaviť teplú vodu, aby nainštalovali solárne panely, ktoré by s ohrevom vody pomohli.

Celá vec sa aktuálne prešetruje a na základe výsledku vyšetrovania polícia podnikne ďalšie kroky. Kongregácia poplatky medzičasom zrušila.

Boj o psychologickú pomoc

Ďalším problematickým momentom je podľa článku Denníka N psychologická pomoc, ktorú Ukrajinci v zariadení dostávali. Článok opisuje, že skupinové sedenia boli vedené v slovenčine a za prítomnosti vedenia zariadenia, čo nedávalo veľký priestor na úprimnosť.

Sabov Tettingerová však hovorí, že ide o skreslený opis. Vedenie bolo podľa nej prítomné iba na časti sedenia, kde prebiehala mediácia. Počas nej sa riešili konflikty medzi vedením a obyvateľmi a je teda logické, že bolo prítomné aj vedenie. 

To sa píše aj v správe, ktorú pre kongregáciu vypracovali psychologičky pracujúce v zariadení. Vedenie sa ich rozhodlo zavolať krátko po otvorení zariadenia pre konflikty, ktoré medzi ubytovanými vznikali. Tie sa totiž často končili bitkami, čo potvrdzujú aj psychologičky v správe, a vedenie teda značne znepokojovali.

„Bolo to na začiatku, keď neboli k dispozícii žiadne psychologičky, ktoré by vedeli po ukrajinsky. Podarilo sa nám zohnať dve etablované odborníčky na dôchodku, ktoré sa nám mohli venovať. Nevedeli síce po ukrajinsky, ale vedeli po rusky a okrem toho bolo dostupné tlmočenie, ktoré poskytovali ukrajinské študentky z neďalekej umeleckej školy,“ obhajuje Sabov Tettingerová spôsob, akým terapie prebiehali.

K dispozícii boli aj individuálne terapie, kde bolo tiež dostupné tlmočenie vďaka ukrajinským dobrovoľníčkam. „Nie je to štandardné, ale vo vtedajšej situácii to bolo to najlepšie, čo sa nám podarilo zohnať,“ hovorí Sabov Tettingerová.

Deti z domu pre utečencov zachytili aktuálnu situáciu na Ukrajine. Zdroj: Správa o psychologickej pomoci/Kongregácia Najsvätejšieho Spasiteľa

O problémoch sa postupne dozvedela aj koordinátorka pomoci Ukrajincom v Banskej Bystrici a tá kontaktovala Ligu za duševné zdravie. Liga sa na miesto podujala dostať svoj intervenčný tím.

„Keď sa pokúsila dostať náš tím do tohto konkrétneho zariadenia, bola hrubým spôsobom odmietnutá. Koordinátorka tohto zariadenia mi potom poslala e-mail, v ktorom vyžadovala ospravedlnenie. Pre nás to boli signály, že tam asi nie je niečo v poriadku,“ hovorí pre Denník N riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský.

Aj tu však existujú dve verzie. Sabov Tettingerová tvrdí, že v jeden deň do zariadenia zavolala istá pani z intervenčného tímu Ligy pre Stredoslovenský kraj a žiadala návštevu zariadenia s účelom poskytnutia psychologickej pomoci. Ona to však odmietla s tým, že už mali otázku psychologickej pomoci vyriešenú a táto ponuka teda prichádzala neskoro.

Podľa toho, čo hovorí jedna aj druhá strana, je jasné, že išlo o napätý telefonát, ktorý sa rýchlo skončil. Tak ako pre Denník N hovorí Vršanský, Sabov Tettingerová následne Lige poslala e-mail, v ktorom opísala to, akú psychologickú pomoc poskytujú, a žiadala ospravedlnenie.

Ako píše Sabov Tettingerová v e-maile, „vaša zamestnankyňa nepochopila zbytočnosť vstupu vašej organizácie do nášho rozbehnutého procesu. Možno máte ukrajinského psychológa, no my všetci vrátane psychológov ovládame reč a máme aj prekladateľku pre prípady oficiálnej komunikácie. Veľmi násilne požadovala povolenie vstupu do nášho neštátneho zariadenia, čo som odmietla. Poslala ma k psychológovi. (...) V závere nás vaša zamestnankyňa obvinila z obmedzovania slobody utečencov“. Práve to bol dôvod, pre ktorý žiadala ospravedlnenie.

Vršanský jej odpísal, že sa na vec pozrie a dá jej vedieť. Po niekoľkých dňoch bez odpovede mu Sabov Tettingerová opäť napísala s tým, že nevie posúdiť, o akú formu spolupráce Lige ide, a zároveň sa pýta, či majú záujem o prenájom nejakej z ich miestností na prácu s utečencami. Na to jej Vršanský odpovedal, že určite nemajú prostriedky na prenájom, ale ponúkajú, že ich tím bude bezplatne navštevovať ľudí a poskytovať im podporu v oblasti duševného zdravia.

Pýtali sme sa, prečo túto pomoc od Ligy odmietajú, keďže niektorí zrejme naozaj preferujú možnosť komunikovať v ukrajinčine. Podľa Sabov Tettingerovej Liga pre duševné zdravie stále nepredstavila konkrétnu ponuku. Okrem toho v zariadení majú už rozbehnutý dlhodobý projekt psychologickej pomoci, na ktorý získali peniaze z fondu V4found, a nemôžu ho teraz len tak zrušiť.

Sestry chcú pokračovať ďalej

Po podrobnom pohľade na celú záležitosť je jasné jedno: v zariadení problémy sú, došlo k pochybeniam, no vec nie je taká čierno-biela, ako sa vykresľuje. Okrem toho mnohé z vecí, ktoré sa spomínajú v článku Denníka N, sa stali inak alebo im chýba kontext, ktorý by umožnil vec pochopiť.

Výpovednú hodnotu má aj fakt, že väčšina obyvateľov domu prišla vedeniu vyjadriť podporu a chcú v zariadení bývať aj naďalej. V porovnaní s inými možnosťami totiž ponúka naozaj nadštandardné podmienky. To potvrdil aj viceprimátor Milan Lichý.

V meste sme sa boli pozrieť aj do daňovej školy, kde sídli štátne zariadenie pre Ukrajincov. V podstate ide o internát, kde majú odídenci z Ukrajiny k dispozícii dvojposteľové izby s kúpeľňou. Na každom poschodí žije 30 ľudí a k dispozícii je jedna kuchynka s dvojplatničkou, mikrovlnkou, drezom a chladničkou. 

Vstup do kuchyne štátneho ubytovacieho zariadenia. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Jedlo si zaobstarávajú sami, a ako nám povedala jedna z Ukrajiniek, ktorú sme tam stretli, potraviny si chodia nakupovať do blízkeho Lidlu alebo Tesca. Prípadne si chodia po potraviny do zariadení humanitárnej pomoci a nemajú s tým žiadny problém. Ak potrebujú pomoc, v zariadení nájdu informácie o tom, kde ju nájdu.

V zariadení, ktoré prevádzkuje Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, sestry, ako aj koordinátorka od začiatku ponúkali aj jedlo, psychologickú pomoc, pomoc s hľadaním práce, lekárov a podobne. Ak bolo niečo potrebné, hneď sa snažili to zohnať alebo prísť s riešením. Zároveň sa snažili medzi odídencami z Ukrajiny vytvoriť komunitu a docieliť, aby fungovali tak, ako sa im zdalo, že by bolo najlepšie pre všetkých.

Táto prílišná zainteresovanosť však nevyhnutne končí vyčerpanosťou a tá je ideálnym podhubím na vznik konfliktov. Okrem toho utečenci, ktorí sa do zariadenia dostali, sú medzi sebou veľmi odlišní a je prirodzené, že nemusia mať a priori záujem o vytvorenie komunity a fungovať podľa podrobne určených pravidiel a znášať pravidelné výčitky.

To, či naozaj prišlo k psychickému násiliu, sa aktuálne prešetruje a na výsledok si budeme musieť počkať. Po rozhovoroch s vedením, ako aj s obyvateľmi sa však skôr zdá, že napäté situácie vznikali pričinením oboch strán, ktoré mali navzájom odlišné očakávania a vnímanie situácie. Atmosféra sa postupne vyhrocovala a vzťahy zhoršovali.

Pokiaľ ide o „dobrovoľný príspevok“, kongregácia ho zrušila, ale spolu s ním zrušila aj poskytovanie stravy a iných služieb. Ukrajinci majú podpísané zmluvy o ubytovaní do konca augusta a vedenia sme sa pýtali, či je vôbec rozumné v aktuálnej situácii pokračovať v prevádzke.

Ako však skonštatovala koordinátorka Sabov Tettingerová, stále je v dome 21 ľudí, ktorí v ňom chcú bývať aj naďalej, a preto budú pokračovať. Ako však dodáva, ak by začínali dnes, už by mnohé veci nastavili inak.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.