Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Duchovný život Svet kresťanstva
07. august 2022

Slovo kňaza

Ísť proti prúdu

Nie je jednoduché dospieť k osvojeniu si mentality maličkého stáda, ktoré si ide svojou cestou. Strach z neprijatia býva silný.

Ísť proti prúdu

Ilustračné foto: Flickr.com/Bernard Spragg. NZ

Jedna z vlastností, ktorá vzbudzuje sympatie voči pápežovi Františkovi nielen u veriacich, ale aj u tých ostatných, je ochota ponúkať také pohľady na Božie slovo v kontexte doby, na ktoré sme neboli zvyknutí a ktoré nás, priznajme si, vyrušujú a obohacujú zároveň.

Pri sv. Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. sme boli zvyknutí na presné formulácie, uhladené prejavy. Súčasná hlava Katolíckej cirkvi v duchu taliansko-argentínskeho kultúrneho prostredia sa vyjadruje otvorenejšie, ba dokonca by sme povedali, že rozmýšľa nahlas. Najviac udivuje, že spontánne interpretuje ťažké témy aj za cenu, že nebude úplne presná alebo bude zle pochopená.

Svätý Otec vnáša do vnútrocirkevného diskurzu nové pohľady a „núti“ nás, aby sme sa nad nimi zamysleli. V biblickom slova zmysle sa podobá na hospodára, ktorý vyberá veci staré i nové. Je dobré, že môžeme počúvať tento prorocký hlas. Každá generácia veriacich sa púšťa do dobrodružstva inkulturácie viery vo vlastnom prostredí a pritom riskuje dve krajnosti: ustrnutie v starom alebo vzdanie sa základov v mene modernosti.

Večný súboj medzi charizmou a inštitúciou. Inštitucionálna cirkev vždy čelí najmä tomu prvého riziku. U pápeža Františka akoby sa stretlo oboje: vernosť inštitúcii i nové charizmy, vďaka ktorým cirkev zostáva živým a príťažlivým spoločenstvom. Pri čítaní jeho slov mám niekedy pocit, akoby sme na pápežovo chápanie viery duchovne nedozreli.

Svätý Otec vie, že cirkev napriek číslam pokrstených zostáva v skutočnosti maličkým stádom, ktoré má za úlohu ohlasovať evanjelium a ísť proti prúdu. Je to autentické kráčanie v Ježišových stopách. Robiť si mešce, ktoré sa nezoderú a stanú sa našim nevyčerpateľným pokladom v nebi.

Ježiš hovorí o maličkom stáde, lebo vie, že tých, čo budú verne nasledovať Majstra, nikdy nebude veľa. Ísť proti prúdu neznamená zaujať rebelantskú pózu alebo z princípu ísť iným smerom ako väčšina. Motív je vyšší: budovať vo vlastnom živote Božie kráľovstvo, a tak nadobudnúť skutočný poklad. Toto je v duchu evanjelia najlepšia príprava na stretnutie s hospodárom, ktorý príde v hodinu, o ktorej nemáme potuchy.

Život v maličkom stáde nie je trucpodnikom alebo izoláciou od života. Vychádza z presvedčenia, že život je viac ako kariérne úspechy a výška konta v banke. Za všetkým sú vzťahy: k blížnym naokolo, ale najmä k dobrému Pánovi, ktorý nás stvoril a vie najlepšie, čo potrebujeme.

V tomto zmysle robiť si mešce, ktoré sa nezoderú, znamená počúvať prorokov našich čias, stávať sa prorockým hlasom pre okolie. Je to potrebná, hoci nevďačná úloha. Spojená so životným štýlom, ktorý si väčšina nevie alebo nechce osvojiť. S názormi, ktoré môžu vyvolať konfrontáciu, hoci sledujú vyššie dobro.

Inzercia

Proti prúdu idú dievčatá a chlapci, ktorí si chcú vo vzťahu uchovať čistotu do manželstva. Zamestnávatelia, ktorí vyplácajú spravodlivú mzdu. Politici, ktorí nezneužívajú slabosti iných na získanie lacných percent. Požívatelia sociálnych sietí, ktorí nezneužívajú virtuálne prostredie na šírenie falošných správ, hnevu a nenávisti. Všetci tí, ktorí slabých a bezmocných neponižujú ani neodsúvajú na kraj spoločnosti.

„Život viery potrebuje spoločenstvo. Samotári tu neobstoja.“ Zdieľať

Nie je jednoduché dospieť k takejto voľbe. Osvojiť si mentalitu maličkého stáda, ktoré si ide svojou cestou. Strach z neprijatia býva silný. Obava z výsmechu, z nezačlenenia sa do väčšiny môže niekoho frustrovať. Je zaujímavé, že keď Ježiš vyslovuje tieto slová, v ktorých nás povzbudzuje k takémuto životu, sála z týchto myšlienok akási ľahkosť či nadhľad. To všetko je dôvodom na pokoj srdca a na radosť. Nemáme sa zbytočne báť. Pán nás chráni. O to viac, ak sa ho snažíme nasledovať. Viera má prinášať radosť, nie stať sa zvieracou kazajkou.

Evanjelium o maličkom stáde, ktoré ide proti prúdu, ukrýva dve dôležité posolstvá. Život viery prináša radosť, keď sa spoliehame na Pána a vieme, prečo sme uverili a čo nám viera dáva. Druhá idea je nemenej dôležitá. Život viery potrebuje spoločenstvo. Samotári tu neobstoja. Kto prijme túto evanjeliovú logiku, nájde nielen skutočný pokoj a radosť, ale nadobudne aj isté sebavedomie vychádzajúce z viery.

Ono nás neprivedie k nejakým výstrelkom, ale prebudí v nás duchovnú kreativitu, aby sme kresťanskú vieru žili autenticky. Toto je cesta, na ktorej sa môže každý z nás, ak počúva vnuknutia Ducha, stať v tomto svete prorockým hlasom. Slová sú dôležité, ale nie sú vždy potrebné, ak ich prebíja životný štýl.

Pápež František je pre nás skutočným darom. Jeho ako Kristovho námestníka počujem pri čítaní evanjelia o maličkom stáde, ktoré sa nemá báť, ale žiť jednoduchý verný život Kristových učeníkov. Ježiš šiel svojimi názormi a požiadavkami proti prúdu, ak máme na mysli vtedajší náboženský establišment. Trocha sme na to zabudli, lebo sme buď príliš splynuli so sekulárnou spoločnosťou, alebo, naopak, všade vidíme len úpadok a skazu.

Božie slovo je príležitosťou prebudiť sa, počúvať vanutie Ducha, žiť v jednote spoločenstva cirkvi a kráčať vlastnou cestou. Môže provokovať – vlastných aj cudzích –, ale rovnako ukázať na krásu života viery, aby čím viacerí pochopili, že cestou evanjelia sa oplatí kráčať aj v našich časoch.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.