Úmrtie
Vo veku 98 rokov zomrel v Ríme kardinál Jozef Tomko

V minulosti pôsobil ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Dnes v skorých ranných hodinách vo svojom bydlisku v Ríme v kruhu najbližších spolupracovníkov zomrel slovenský kardinál Jozef Tomko.
Informuje o tom TK KBS.
Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov sa 11. marca 2022 dožil 98 rokov. O deň neskôr – 12. marca – oslávil 73. výročie svojej kňazskej vysviacky, ktorú prijal v roku 1949 v Ríme. Od 29. júla 2021 bol najstaršie žijúcim členom kolégia kardinálov.
Posledná rozlúčka so zosnulým kardinálom bude vo Vatikáne vo štvrtok 11. augusta o 11.00 vo Svätopeterskej bazilike pri Oltári katedry. „Keďže bolo jeho želaním, aby miesto posledného odpočinku mal v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, bude vo štvrtok prevezený na Slovensko,“ informoval hovorca Košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian.
Ostatky kardinála Tomka budú vystavené k verejnej úcte v Dóme sv. Alžbety v nedeľu 14. augusta od 16.00 do 21.00 a v pondelok 15. augusta od 09.00 do 12.00. „Popoludní bude prenesený do Kaplnky sv. Michala,“ dodal Fabian.
Pohrebné obrady v Katedrále sv. Alžbety budú v utorok 16. augusta so začiatkom o 11:00 a hlavným celebrantom bude emeritný arcibiskup kardinál Dominik Duka.
Kardinál Tomko zomrel o piatej hodine ráno, vo svojom byte, kde ho opatrovali sestry satmárky Júlia Kolumberová a Pavla Draganová, spresnila slovenská redakcia Vatican News.
Po tom, ako bol 25. júna po úraze krčnej chrbtice hospitalizovaný v nemocnici Policlinico Gemelli, strávil v nemocnici šesť týždňov a od soboty 6. augusta bol v domácej liečbe za asistencie vatikánskeho zdravotníka. Počas pobytu v nemocnici ho bol navštíviť vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
Po správe o úmrtí slovenského kardinála, rodáka z Udavského v Košickej arcidiecéze a najstaršieho člena kardinálskeho zboru, Konferencia biskupov Slovenska pozvala veriacich k modlitbe za dušu zosnulého. Termín pohrebných obradov v Ríme a následne v Košiciach bude spresnený.

„Kardinál Tomko, ktorý dnes zomrel v Ríme, slúžil celému svetu,“ reagoval na úmrtie kardinála Jozefa Tomka arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Predseda KBS vyzval, aby sme sa v modlitbe poďakovali za jeho horlivosť. „Ďakujeme Pánovi, že nám daroval kardinála Tomka. Vďaka nemu spoznal svet Slovensko i cirkev na Slovensku. Nech odpočíva v pokoji a prijme ho zmŕtvychvstalý Kristus,“ reagoval arcibiskup Zvolenský.
Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko zdieľal na sociálnej sieti Tomkov citát: „Viera nás učí, odkiaľ pochádzame, kam ideme, čo nás čaká po smrti.“
Premiér Eduard Heger na sociálnej sieti napísal, že osobné stretnutie s kardinálom Tomkom bol pre neho vzácny moment. „Za roky svojho života sa stal významnou osobnosťou s vplyvom nielen na slovenské, ale celosvetové cirkevné dianie. Patrí mu obrovská vďaka a uznanie za jeho službu,“ napísal Heger na Facebooku.
Prezidentka Zuzana Čaputová napísala, že odchodom Jozefa Tomka „strácame človeka, ktorý vždy pamätal na Slovensko a jeho záujmy, ktorý pomohol množstvu ľudí utekajúcich pred komunistickým režimom a ktorý nám do posledných chvíľ svojho naplneného života dodával optimizmus a nádej, že všetky krízy zvládneme“.

Pohrebnú omšu v Košiciach bude v utorok 16. augusta celebrovať pražský kardinál Dominik Duka.
Podľa vladyku Cyrila Vasiľa sa Tomko zapísal do dejín celosvetovej cirkvi. „Pre našu cirkev ostane stále symbolom nenápadnej prítomnosti, ktorá sprevádzala dôležité momenty našich dejín. Naša cirkev chce na neho spomínať ako na verného syna cirkvi, verného Slováka a hrdého východniara,“ povedal gréckokatolícky arcibiskup.
Vasiľ tiež pripomenul, že prepojenie kardinála s gréckokatolíckou cirkvou má hlboké korene, keďže Tomko stál pri obnove tejto cirkvi.
V kondolencii k úmrtiu vladyka Peter Rusnák uviedol, že Tomkova dlhoročná služba Bohu a cirkvi si zaslúži veľký obdiv. „Každý z nás gréckokatolíkov na Slovensku sme sa mohli vždy tešiť a hrdiť akú veľkú osobnosť máme v Ríme,“ povedal Rusnák.
V roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 – 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 – 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. V roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv.
Popri svojej mnohostrannej činnosti a cestách stihol napísať niekoľko pozoruhodných kníh: o koncilovej konštitúcii Lumen gentium rozpravu Svetlo národov (Rím 1972); pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes komentoval a vysvetlil v knihe Kresťan a svet (Rím 1974). Vydal knihu náboženských úvah Blaženstvá (Rím 1973) a k cyrilo-metodskému jubileu vyšla jeho štúdia Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím 1984), ktorú vydal aj po anglicky. Rozpravami Ekumenizmus a Kristus včera i dnes prispel do zborníka Otázky dneška (Rím 1976). O práci a o cieľoch Biskupskej synody napísal monografiu Il Sinodo dei Vescovi (Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy, Rím 1985).
Dnes treba vedieť
Pápež v sobotu na osobnej audiencii prijal súkromného sekretára zosnulého Benedikta XVI., arcibiskupa Georga Gänsweina. Vatikán to oznámil bez ďalších informácií o obsahu rozhovoru. (kathpress)
Pápež František v nedeľu pred modlitbou Anjel Pána zvykne pozerať televíziu. Hlava Cirkvi to povedala redaktorom talianskeho televízneho programu A Sua immagine. Často vraj sleduje práve ich náboženský program. Je to „trochu ako ‚čakáreň‘ na Anjel Pána,“ uviedol Svätý Otec. (kathpress)
Portugalská Katolícka cirkev poprosila obete sexuálneho zneužívania o prepáčenie
Krok Cirkvi nasledoval po zverejnení nezávislej správy, ktorá určila a opísala rozsah týchto trestných činov.
KĽDR zosilnila prenasledovanie kresťanov, posiela ich do gulagov a na popravisko. Píše o tom nová správa Open Doors, ktorá Severnú Kóreu vyhodnotila ako krajinu s najvyššou mierou prenasledovania kresťanov. Vie sa o prípade, keď režim objavil a popravil niekoľko desiatok veriacich z rôznych podzemných cirkví. Úradníci potom zatkli viac ako stovku ich príbuzných a poslali ich do pracovných táborov. (idnes.cz)
„Stojíme na križovatke, pôjdeme s Bohom alebo so svetom?“ zamyslel sa v prvom tohtoročnom kázaní pápežský kazateľ kardinál Raniero Cantalamessa. Kapucín v úvode zamyslenia pre Rímsku kúriu povedal, že cieľom jeho tohtoročných kázaní je postaviť Ducha Svätého do stredu života cirkvi, zvlášť teraz, keď prebieha synodálny proces. (cirkev.cz)
Na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom už nie je žiaden katolícky kňaz. Povedal to Olexandr Bogomaz, jeden z posledných katolíckych kňazov, ktorý slúžil na okupovaných územiach, konkrétne v Melitopole. Duchovný sa snaží so svojim farníkmi udržiavať kontakt, ale je to náročné. Podľa neho Rusi ovládajú aj telefonické spojenie, a ak narazia na kontakt so slobodnou Ukrajinou, pre takéhoto človeka sa to môže skončiť mučením. (vaticannews)
Bývalý osobný sekretár Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein očakáva rozhodnutie o svojom ďalšom pôsobení do niekoľkých dní. Vo štvrtok večer v rozhovore pre taliansku televíziu Rai 1 povedal, že mu to pápež oznámi o niekoľko dní. „Dúfam, že mi pápež František dôveruje, dúfam, že som mu nedal dôvod, aby mi prestal dôverovať,“ vyhlásil 66-ročný Nemec. (kathpress)
Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová sa zaviazala predložiť OSN prípad nikaragujského biskupa Rolanda Alvareza, nespravodlivo odsúdeného na 26 rokov väzenia režimom Daniela Ortegu. Odhaduje sa, že od roku 2018 už štátne orgány v Nikarague podnikli takmer 400 útokov na cirkev. Patrí medzi ne napr. devastácia pietnych miest, fyzické útoky a predovšetkým vyhnanstvá a zatýkanie. Viac si o tomto prípade môžete prečítať v samostatnom článku. (ekai)
V nitrianskom kňazskom seminári sa biskupi severovýchodného Talianska stretli so slovenskými biskupmi. Diskutovali o odlišných cirkevných skúsenostiach, o obojstrannom bohatstve a krehkosti, o možnostiach a problémoch, ktoré existujú pri ohlasovaní Ježišovho evanjelia dnešnému svetu. Stretnutie zakončili omšou, ktorej predsedal benátsky patriarcha Francesco Moraglia, predseda Konferencie biskupov Triveneta. (vatican news)