Úmrtie
Vo veku 98 rokov zomrel v Ríme kardinál Jozef Tomko

V minulosti pôsobil ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Dnes v skorých ranných hodinách vo svojom bydlisku v Ríme v kruhu najbližších spolupracovníkov zomrel slovenský kardinál Jozef Tomko.
Informuje o tom TK KBS.
Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov sa 11. marca 2022 dožil 98 rokov. O deň neskôr – 12. marca – oslávil 73. výročie svojej kňazskej vysviacky, ktorú prijal v roku 1949 v Ríme. Od 29. júla 2021 bol najstaršie žijúcim členom kolégia kardinálov.
Posledná rozlúčka so zosnulým kardinálom bude vo Vatikáne vo štvrtok 11. augusta o 11.00 vo Svätopeterskej bazilike pri Oltári katedry. „Keďže bolo jeho želaním, aby miesto posledného odpočinku mal v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, bude vo štvrtok prevezený na Slovensko,“ informoval hovorca Košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian.
Ostatky kardinála Tomka budú vystavené k verejnej úcte v Dóme sv. Alžbety v nedeľu 14. augusta od 16.00 do 21.00 a v pondelok 15. augusta od 09.00 do 12.00. „Popoludní bude prenesený do Kaplnky sv. Michala,“ dodal Fabian.
Pohrebné obrady v Katedrále sv. Alžbety budú v utorok 16. augusta so začiatkom o 11:00 a hlavným celebrantom bude emeritný arcibiskup kardinál Dominik Duka.
Kardinál Tomko zomrel o piatej hodine ráno, vo svojom byte, kde ho opatrovali sestry satmárky Júlia Kolumberová a Pavla Draganová, spresnila slovenská redakcia Vatican News.
Po tom, ako bol 25. júna po úraze krčnej chrbtice hospitalizovaný v nemocnici Policlinico Gemelli, strávil v nemocnici šesť týždňov a od soboty 6. augusta bol v domácej liečbe za asistencie vatikánskeho zdravotníka. Počas pobytu v nemocnici ho bol navštíviť vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
Po správe o úmrtí slovenského kardinála, rodáka z Udavského v Košickej arcidiecéze a najstaršieho člena kardinálskeho zboru, Konferencia biskupov Slovenska pozvala veriacich k modlitbe za dušu zosnulého. Termín pohrebných obradov v Ríme a následne v Košiciach bude spresnený.

„Kardinál Tomko, ktorý dnes zomrel v Ríme, slúžil celému svetu,“ reagoval na úmrtie kardinála Jozefa Tomka arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Predseda KBS vyzval, aby sme sa v modlitbe poďakovali za jeho horlivosť. „Ďakujeme Pánovi, že nám daroval kardinála Tomka. Vďaka nemu spoznal svet Slovensko i cirkev na Slovensku. Nech odpočíva v pokoji a prijme ho zmŕtvychvstalý Kristus,“ reagoval arcibiskup Zvolenský.
Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko zdieľal na sociálnej sieti Tomkov citát: „Viera nás učí, odkiaľ pochádzame, kam ideme, čo nás čaká po smrti.“
Premiér Eduard Heger na sociálnej sieti napísal, že osobné stretnutie s kardinálom Tomkom bol pre neho vzácny moment. „Za roky svojho života sa stal významnou osobnosťou s vplyvom nielen na slovenské, ale celosvetové cirkevné dianie. Patrí mu obrovská vďaka a uznanie za jeho službu,“ napísal Heger na Facebooku.
Prezidentka Zuzana Čaputová napísala, že odchodom Jozefa Tomka „strácame človeka, ktorý vždy pamätal na Slovensko a jeho záujmy, ktorý pomohol množstvu ľudí utekajúcich pred komunistickým režimom a ktorý nám do posledných chvíľ svojho naplneného života dodával optimizmus a nádej, že všetky krízy zvládneme“.

Pohrebnú omšu v Košiciach bude v utorok 16. augusta celebrovať pražský kardinál Dominik Duka.
Podľa vladyku Cyrila Vasiľa sa Tomko zapísal do dejín celosvetovej cirkvi. „Pre našu cirkev ostane stále symbolom nenápadnej prítomnosti, ktorá sprevádzala dôležité momenty našich dejín. Naša cirkev chce na neho spomínať ako na verného syna cirkvi, verného Slováka a hrdého východniara,“ povedal gréckokatolícky arcibiskup.
Vasiľ tiež pripomenul, že prepojenie kardinála s gréckokatolíckou cirkvou má hlboké korene, keďže Tomko stál pri obnove tejto cirkvi.
V kondolencii k úmrtiu vladyka Peter Rusnák uviedol, že Tomkova dlhoročná služba Bohu a cirkvi si zaslúži veľký obdiv. „Každý z nás gréckokatolíkov na Slovensku sme sa mohli vždy tešiť a hrdiť akú veľkú osobnosť máme v Ríme,“ povedal Rusnák.
V roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 – 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 – 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. V roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv.
Popri svojej mnohostrannej činnosti a cestách stihol napísať niekoľko pozoruhodných kníh: o koncilovej konštitúcii Lumen gentium rozpravu Svetlo národov (Rím 1972); pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes komentoval a vysvetlil v knihe Kresťan a svet (Rím 1974). Vydal knihu náboženských úvah Blaženstvá (Rím 1973) a k cyrilo-metodskému jubileu vyšla jeho štúdia Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím 1984), ktorú vydal aj po anglicky. Rozpravami Ekumenizmus a Kristus včera i dnes prispel do zborníka Otázky dneška (Rím 1976). O práci a o cieľoch Biskupskej synody napísal monografiu Il Sinodo dei Vescovi (Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy, Rím 1985).
Dnes treba vedieť
Gestá súčasného pápeža poznáme z obrazoviek. Je čas zobrať si do rúk jeho encykliky, exhortácie a započúvať sa do mnohých príhovorov. Kto ho bude poznať aj z tejto strany, nájde program k pestovaniu zdravej katolíckej viery v nezdravej covidovej dobe, píše Rudolf Smoter.
Stretnutie Svätého Otca s veriacimi v Šaštíne bude mať podľa bratislavského pomocného biskupa Jozef Haľka zásadný mariánsky akcent. Biskup preto vyšiel s iniciatívou pripraviť sa na túto návštevu sériou katechéz pod názvom S pápežom Františkom do Šaštína. „Duchovne sa prehĺbime vo vzťahu k Pánovi Ježišovi a Panne Márii. Zároveň sa pripravíme na avizované stretnutie s pápežom Františkom, ktorý má mariánsku spiritualitu a úctu. Určite bude dobré ho spoznať aj z tohto hľadiska,“ vysvetlil Haľko. (rádio Lumen)
Napriek kritike a negatívnemu obrazu, ktorý o súčasnej hlave cirkvi šíria niektoré kruhy a internetové stránky, je pápež František medzi Slovákmi veľmi obľúbený. Jednoznačne alebo skôr pozitívne ho vníma 73,8 percenta Slovákov. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre Svet kresťanstva uskutočnila agentúra Focus.
Martin Kramara
Pápež príde povzbudiť našu vieru oslabenú konzumizmom a individualizmom
Septembrová pastoračná návšteva Svätého Otca na Slovensku vzbudzuje záujem zahraničia o situáciu Cirkvi u nás.
Zdravie pápeža
František sa ďalej zotavuje z operácie hrubého čreva
V piatok odslúžil v súkromnej kaplnke svätú omšu a stoloval tiež so svojimi spolupracovníkmi.
Maďarsko by mohlo nájsť neočakávaného spojenca vo Svätej stolici v súvislosti s novým zákonom týkajúcim sa homosexuality. Maďarsku zaň hrozia sankcie Európskej komisie a západné médiá ho označujú ako „zákon proti LGBT komunite“. Catholic News Agency špekuluje, že toto spojenectvo by mohlo znamenať aj rýchlu návštevu vatikánskej delegácie v Budapešti počas toho, ako sa pápež zúčastní 12. septembra na Medzinárodnom eucharistickom kongrese. (cna)
Stret s poľským katolicizmom je tvrdý. Českých filmárov uráža záplava gýčovitosti i naivity, poburuje ich občas až sektárska oddanosť niektorým kňazom, vplyv cirkvi na politiku či pomalé vyrovnávanie sa so sexuálnym zneužívaním. Ale českí tvorcovia tohto filmu mali v zálohe aj iný plán. Prečítajte si recenziu Evy Čobejovej.
Cirkev v piatok oslávila sviatok čínskych mučeníkov, 120 verných katolíkov zavraždených pre svoju vieru v rokoch 1648 až 1930. Až 86 z nich zomrelo v roku 1900 počas takzvanej „boxerskej rebélie“, ktorá spôsobila vyvraždenie katolíckych, evanjelických a anglikánskych misionárov, ako aj ďalších Európanov a Američanov v krajine. (cna)
James Altman
Suspendovali kňaza, ktorý tvrdil, že demokrati zhoria v pekle
Biskup sa ho snažil napraviť najskôr súkromne. Kňaz James Altman však na požiadanie nerezignoval. Tvrdí, že „pravda nebude umlčaná“.
Arménska katolícka cirkev odložila na neskôr voľbu nového patriarchu. Synoda arménskych biskupov, zídená od 22. júna v patriarchátnom sídle v Bzommare neďaleko Bejrútu, sa nedokázala zhodnúť na nástupcovi zosnulého patriarchu Krikora Bedrosa XX. Gabrojana, ktorý zomrel koncom mája vo veku 86 rokov. Rokovania volebného kolégia boli prerušené v súlade s volebnými zákonmi. Budúci patriarcha musí získať dve tretiny hlasov 13 biskupov oprávnených hlasovať. (kathpress)