Úmrtie
Vo veku 98 rokov zomrel v Ríme kardinál Jozef Tomko

V minulosti pôsobil ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Dnes v skorých ranných hodinách vo svojom bydlisku v Ríme v kruhu najbližších spolupracovníkov zomrel slovenský kardinál Jozef Tomko.
Informuje o tom TK KBS.
Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov sa 11. marca 2022 dožil 98 rokov. O deň neskôr – 12. marca – oslávil 73. výročie svojej kňazskej vysviacky, ktorú prijal v roku 1949 v Ríme. Od 29. júla 2021 bol najstaršie žijúcim členom kolégia kardinálov.
Posledná rozlúčka so zosnulým kardinálom bude vo Vatikáne vo štvrtok 11. augusta o 11.00 vo Svätopeterskej bazilike pri Oltári katedry. „Keďže bolo jeho želaním, aby miesto posledného odpočinku mal v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, bude vo štvrtok prevezený na Slovensko,“ informoval hovorca Košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian.
Ostatky kardinála Tomka budú vystavené k verejnej úcte v Dóme sv. Alžbety v nedeľu 14. augusta od 16.00 do 21.00 a v pondelok 15. augusta od 09.00 do 12.00. „Popoludní bude prenesený do Kaplnky sv. Michala,“ dodal Fabian.
Pohrebné obrady v Katedrále sv. Alžbety budú v utorok 16. augusta so začiatkom o 11:00 a hlavným celebrantom bude emeritný arcibiskup kardinál Dominik Duka.
Kardinál Tomko zomrel o piatej hodine ráno, vo svojom byte, kde ho opatrovali sestry satmárky Júlia Kolumberová a Pavla Draganová, spresnila slovenská redakcia Vatican News.
Po tom, ako bol 25. júna po úraze krčnej chrbtice hospitalizovaný v nemocnici Policlinico Gemelli, strávil v nemocnici šesť týždňov a od soboty 6. augusta bol v domácej liečbe za asistencie vatikánskeho zdravotníka. Počas pobytu v nemocnici ho bol navštíviť vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.
Po správe o úmrtí slovenského kardinála, rodáka z Udavského v Košickej arcidiecéze a najstaršieho člena kardinálskeho zboru, Konferencia biskupov Slovenska pozvala veriacich k modlitbe za dušu zosnulého. Termín pohrebných obradov v Ríme a následne v Košiciach bude spresnený.

„Kardinál Tomko, ktorý dnes zomrel v Ríme, slúžil celému svetu,“ reagoval na úmrtie kardinála Jozefa Tomka arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Predseda KBS vyzval, aby sme sa v modlitbe poďakovali za jeho horlivosť. „Ďakujeme Pánovi, že nám daroval kardinála Tomka. Vďaka nemu spoznal svet Slovensko i cirkev na Slovensku. Nech odpočíva v pokoji a prijme ho zmŕtvychvstalý Kristus,“ reagoval arcibiskup Zvolenský.
Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko zdieľal na sociálnej sieti Tomkov citát: „Viera nás učí, odkiaľ pochádzame, kam ideme, čo nás čaká po smrti.“
Premiér Eduard Heger na sociálnej sieti napísal, že osobné stretnutie s kardinálom Tomkom bol pre neho vzácny moment. „Za roky svojho života sa stal významnou osobnosťou s vplyvom nielen na slovenské, ale celosvetové cirkevné dianie. Patrí mu obrovská vďaka a uznanie za jeho službu,“ napísal Heger na Facebooku.
Prezidentka Zuzana Čaputová napísala, že odchodom Jozefa Tomka „strácame človeka, ktorý vždy pamätal na Slovensko a jeho záujmy, ktorý pomohol množstvu ľudí utekajúcich pred komunistickým režimom a ktorý nám do posledných chvíľ svojho naplneného života dodával optimizmus a nádej, že všetky krízy zvládneme“.

Pohrebnú omšu v Košiciach bude v utorok 16. augusta celebrovať pražský kardinál Dominik Duka.
Podľa vladyku Cyrila Vasiľa sa Tomko zapísal do dejín celosvetovej cirkvi. „Pre našu cirkev ostane stále symbolom nenápadnej prítomnosti, ktorá sprevádzala dôležité momenty našich dejín. Naša cirkev chce na neho spomínať ako na verného syna cirkvi, verného Slováka a hrdého východniara,“ povedal gréckokatolícky arcibiskup.
Vasiľ tiež pripomenul, že prepojenie kardinála s gréckokatolíckou cirkvou má hlboké korene, keďže Tomko stál pri obnove tejto cirkvi.
V kondolencii k úmrtiu vladyka Peter Rusnák uviedol, že Tomkova dlhoročná služba Bohu a cirkvi si zaslúži veľký obdiv. „Každý z nás gréckokatolíkov na Slovensku sme sa mohli vždy tešiť a hrdiť akú veľkú osobnosť máme v Ríme,“ povedal Rusnák.
V roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 – 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 – 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. V roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava [1776] a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv.
Popri svojej mnohostrannej činnosti a cestách stihol napísať niekoľko pozoruhodných kníh: o koncilovej konštitúcii Lumen gentium rozpravu Svetlo národov (Rím 1972); pastorálnu konštitúciu Gaudium et spes komentoval a vysvetlil v knihe Kresťan a svet (Rím 1974). Vydal knihu náboženských úvah Blaženstvá (Rím 1973) a k cyrilo-metodskému jubileu vyšla jeho štúdia Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (Rím 1984), ktorú vydal aj po anglicky. Rozpravami Ekumenizmus a Kristus včera i dnes prispel do zborníka Otázky dneška (Rím 1976). O práci a o cieľoch Biskupskej synody napísal monografiu Il Sinodo dei Vescovi (Synoda biskupov: podstata, metóda a perspektívy, Rím 1985).
Dnes treba vedieť
Vikár pre Mesto Vatikán kardinál Mauro Gambetti vysvetľoval pre Vatican News nové pravidlá pre ranné omše vo vatikánskej Bazilike sv. Petra: „Individuálna, kvázi súkromná omša je sama osebe istým druhom reštrikcie pre tzv. bojujúcu cirkev – ako sa to nazývalo kedysi –, ale tento princíp stále platí. Je to istý druh obmedzenia, pretože spoločné slávenie plne vyjadruje tajomstvo viery, ktorú vyznávame, žijeme a ohlasujeme,“ vyjadril sa kardinál.
Organizátori Bratislavských Hanusových dní zverejnili videozáznam z diskusie o smerovaní slovenskej cirkvi. O polemike medzi kňazmi Mariánom Prachárom, Tomášom Kramplom a Ľubomírom Urbančokom sme písali na tomto mieste.
Europarlament prijal kontroverznú správu Matič, ktorú kritizovali európski biskupi a k protestu sa pridali aj slovenskí katolícki biskupi. Dokument kritizuje odmietanie potratov, navrhuje zrušiť výhradu vo svedomí a volá po lepšej dostupnosti interrupcií. Viac v texte Adama Takáča.
Do funkcie nového generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR bol uvedený Viktor Sabo, ktorý je druhým najdlhšie pôsobiacim duchovným ekumenickej pastoračnej služby a najdlhšie pôsobiacim duchovným z Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. (tasr)
Sexuálne škandály
Poľsko požiadalo Vatikán o údaje z jeho vyšetrovania sexuálneho zneužívania
„Od Konferencie biskupov Poľska nedostávame žiadne dokumenty, ktoré by umožnili zmysluplnú analýzu prípadov, ktoré musíme objasniť,“ tvrdí šéf štátnej komisie pre boj proti sexuálnemu zneužívaniu neplnoletých.
Dôvody, pre ktoré sa vladyka Milan Chautur rozhodol požiadať o uvoľnenie z úradu, podľa vyhlásenia nesúvisia s tri roky starými obvineniami zo sexuálneho zneužívania. „K mediálne známym obvineniam sa ani biskup Chautur, ani biskupský úrad doteraz nevyjadroval a ani teraz nemá dôvod vyjadrovať sa, keďže ich preverenie a prípadné oznámenie výsledkov prislúcha kompetentným orgánom, s ktorými biskup Chautur vždy plne spolupracoval, zdôrazňujúc súčasne neopodstatnenosť týchto obvinení a svoju nevinu,“ uvádza sa vo vyhlásení Košickej eparchie.
Podpora východným katolíckym cirkvám potrebuje po pandémii oživenie
O pálčivých otázkach života kresťanov v krajinách Blízkeho východu i ďalších oblastiach, kde žijú komunity východných katolíckych cirkví, sa hovorilo v týchto dňoch vo Vatikáne.
Poľský arcibiskup Stanisław Gądecki vyzval europoslancov, aby odmietli správu, ktorá opisuje potraty ako „nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť“ a definuje výhradu vo svedomí ako „odmietnutie lekárskej starostlivosti“. Poznaňský arcibiskup hovorí, že „potrat je vždy porušením základného ľudského práva na život“. Správa Matić sa prerokovávala v európskom parlamente v stredu a vo štvrtok sa o nej bude hlasovať. (cna)