Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
10. august 2022

Spomienka na kardinála Tomka

Rím? Verím

Menej známou črtou zosnulého kardinála bola nenápadnosť a diskrétnosť. To využili viacerí pápeži pri riešení horúcich vatikánskych tém.

Rím? Verím

Foto: autor

Slovenský jazyk dovoľuje pohrať sa s názvom večného mesta, ktoré v sebe ukrýva aj centrum svetovej katolíckej viery. Rím? Verím.

Tam viac ako sedemdesiat rokov reprezentoval Slovensko zosnulý kardinál Tomko. Keďže pri pobyte v Ríme sme mali ako študenti možnosť stretnúť sa s ním, ponúkam pár postrehov o našom rodákovi.

Ako prvú spomeniem jeho erudovanosť. Už ako žiak z Udavského doučoval iných, aby si privyrobil. Svoje talenty zúročil v Ríme, keď postupne získal tri doktoráty. Ak si odmyslíme súčasný komfort s počítačmi a online databázami, ktoré dnes študenti majú poruke, pochopíme a oceníme náročnosť jeho štúdií.

Jozef Tomko si nepotrpel na hviezdne maniere. Do Pápežského slovenského kolégia, ktoré sa nachádza za diaľničným rímskym okruhom, si šoféroval auto sám na obedy so slovenskými kňazmi. Bol prístupný všetkým, čo mali o to záujem. Nikdy nezabudol na svoj východniarsky dialekt a rád v ňom niekedy „podiškuroval“. Minister financií sa pochválil po smrti kardinála jeho pozvaním na zmrzlinu. Takéto stretnutia však neboli výnimočné.

Nemožnosť vrátiť sa do Československa po štúdiách využil na rozvoj misijného rozmeru vo svojom živote. Ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov precestoval mnoho krajín vo svete. Aj po rokoch ho naši spolužiaci z afrických krajín poznávali a priraďovali si ho k Slovensku. Jednoducho reklama, ktorú naša krajina mala zadarmo.

Vďaka celosvetovému prehľadu sme sa ho mohli pýtať na tému svetových náboženstiev, na miestnu kuchyňu v jednotlivých regiónoch i na ťažké rokovania s čínskymi komunistami. Aj vo vyššom veku si rád odskočil dávať duchovné cvičenia, napríklad v Hongkongu.

Inzercia

Bol prístupný všetkým, čo mali o to záujem. Nikdy nezabudol na svoj východniarsky dialekt a rád v ňom niekedy „podiškuroval“. Zdieľať

Osobitne si spomínam na jeho príhovory, homílie, komentáre a postrehy. V kostoloch, kaplnkách i médiách. V pápežskom kolégiu i počas oddychu v Bardejovských Kúpeľoch. Vždy to malo hlavu-pätu.

Keď sa začítame alebo započúvame do jeho textov, dá sa povedať, že nepoužíval náboženské frázy. Po roku 1989 mal tak prirodzenú autoritu aj medzi kňazmi v Košickej diecéze, ktorú rád navštevoval pri rôznych slávnostiach a jubileách. A kňazi ho radi počúvali.

Jeho menej známou črtou bola nenápadnosť a diskrétnosť. To využili viacerí pápeži pri riešení horúcich vatikánskych tém. Vedel vtedy myslieť na dobro celej cirkvi a zariadiť veci tak, aby nebol príliš viditeľný. Tak ako pri skladaní tímu odborníkov, ktorých dal dokopy v roku 2013, aby aj na celosvetovej úrovni rezonovala spomienka na solúnskych bratov vďaka kongresu v Ríme a následnému vydaniu zborníka.

Rád sa hlásil k svojej milovanej krajine a už dávno pred vznikom Slovenskej republiky v roku 1993 bol hrdým reprezentantom národa pod Tatrami. Vyžadovalo to veľa síl, hlavne vo vzťahu k Maďarom a Čechom. Vďaka jeho úsiliu sa aj predstavitelia Vatikánu oboznamovali s národom, ktorý bol nezaslúžene nálepkovaný ako „čeko“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.