Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
27. august 2022

Rieka Jordán

Miesto Ježišovho krstu, ale aj obeť arabsko-izraelského konfliktu

Pre svoj biblický a životodarný význam je rieka považovaná za jednu z najposvätnejších riek sveta.

Miesto Ježišovho krstu, ale aj obeť arabsko-izraelského konfliktu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pre svoj biblický a životodarný význam je rieka považovaná za jednu z najposvätnejších riek sveta.

Je len veľmi málo miest, o ktorých môžeme s určitosťou povedať, že presne tadiaľto kráčal Ježiš Kristus.

K brehom rieky Jordán prichádzajú turisti a pútnici zblízka i zďaleka. Mnohí sú poháňaní vierou, túžia kráčať v Kristových šľapajach, dotknúť sa vody rieky a spojiť sa tak s biblickými udalosťami.

„Rieka má životodarný a zároveň aj biblický význam,“ hovorí pre Svet kresťanstva rektor Diecézneho misijného medzinárodného seminára Redemptoris Mater v Žiline Ján Hlávka, ktorý vo Svätej zemi pôsobil ako misionár deväť rokov.

Najväčšia izraelská rieka, ktorá vzniká sútokom troch menších riek v údolí Chula, meria v celej svojej dĺžke 251 kilometrov.

Židia rieku volajú Nahar ha-Yarden, čo v preklade znamená „schádzať“, podľa toho, že rieka schádza dole z hory Hermon až k najnižšiemu bodu na svete, ktorým je Mŕtve more, vysvetľuje Hlávka.

Neďaleko ústia rieky do Mŕtveho mora bol pokrstený Ježiš. „Je to najnižšie miesto, kde na seba zobral všetky hriechy sveta a Ján Krstiteľ mu tam povedal: ‚Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta‘,“ pripomína bývalý misionár.

Turisti pri mieste zázrakov zo Starého zákona. Rieka je na tomto mieste takmer vyschnutá. Foto: Associated Press/Raad Adayleh

Členovia eritrejskej a etiópskej kresťanskej komunity pri krstnom obrade. Foto: Associated Press/Oded Balilty

Miesto krstu Ježiša pri osade Betánia bolo v roku 2015 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Podľa františkána Eugenia Alliatu, profesora kresťanskej archeológie v Jeruzaleme, bolo toto rozhodnutie logické.

„Táto východná časť rieky je miesto, kde sa nachádzajú všetky byzantské pamiatky a kostoly. Ale pre nás je stred rieky tým najsvätejším miestom,“ povedal Alliata s tým, že ani odborníci nevedia úplne presne určiť presnú polohu Ježišovho krstu. Celé roky sa totiž Izrael a Jordánsko sporia o tom, ktorá strana rieky je skutočným miestom jeho krstu.

Jordánske miesto vášnivo opisuje Rustom Mkhjian, ktorý je vedúcim komisie pre miesto krstu v Jordánsku. UNESCO ocenilo toto miesto so slovami, že ide o svetové dedičstvo „s nesmiernym náboženským významom pre väčšinu denominácií kresťanskej viery“.

„Každý rok oslavujeme medzináboženskú harmóniu a moje najšťastnejšie dni sú, keď vidím židov, kresťanov a moslimov, ktorí navštevujú toto miesto a spoločne pri ňom plačú,“ povedal Mkhjian pre agentúru AP. Toto územie je podľa neho miestom s veľmi potrebným posolstvom: „Postavme ľudské mosty lásky a pokoja.“

Obnova krstov

Aj dnes túži po krste v rieke mnoho ľudí. Počas deväťročného pôsobenia v Jeruzalemskom patriarcháte zažil Ján Hlávka niekoľko žiadostí o krst v Jordáne. „Nie je to také jednoduché, spája sa to s administratívnymi ťažkosťami,“ hovorí.

Napríklad keď niekto z druhého konca sveta príde k rieke, dá sa pokrstiť a zistí, že nikde nebol oficiálne zapísaný. „Je dobré si to najskôr vybaviť a administratívne dotiahnuť,“ upozorňuje Hlávka. „Nosiť tam malé dieťa tiež nie je dobré,“ dodáva.

Záujem o krst v dospelosti tam vraj majú najmä dospelí patriaci do protestantských cirkví.

Dôležitejšie podľa slovenského kňaza je, že mnoho katolíkov si pri rieke obnovuje krstné sľuby. „Všetci pútnici, ktorí prichádzajú do Svätej zeme, sa snažia obnoviť si svoj krst. Obnova krstných sľubov tam funguje najviac,“ približuje Hlávka.

Ľudia trávia deň pri rieke Jordán v severnom Izraeli. Foto: Associated Press/Oded Balilty (2x)

Ľudia si na brehu rieky pri mieste krstu Ježiša na jordánskom území bežne namočia nohy do vody, potom si trochu naberú rukami a potrú si vodou tvár a hlavu. Iní sa zasa dotknú rieky a prežehnajú sa alebo si naplnia prázdne fľaše. Opísala to v reportáži novinárka Mariam Fam z agentúry AP.

Turista z Anglicka potopil do vody aj svoj drevený kríž, ktorý bude darom pre jeho matku. „Natočil som aj video, aby som jej ukázal, že je to pravda,“ hovorí Charlie Watts, ktorý sám seba označuje za vlažného kresťana. Napriek tomu považuje návštevu tejto jordánskej lokality za výnimočnú.

Inzercia

Pozdĺž brehov existujú miesta, kde sa Jordánci stretnú s Izraelitmi tvárou v tvár oproti sebe. Aj keď izraelská vlajka na západnom brehu, označovanom aj ako Predjordánsko, symbolizuje ťažké obdobie bojov v týchto oblastiach, ľudia sa tu často spájajú v modlitbách.

Rieka ako obeť konfliktu

Takéto pokojné momenty kontrastujú s dlhotrvajúcim vojenským nepriateľstvom. Brehy rieky boli súčasťou arabsko-izraelského konfliktu. Rieka v podstate tvorí hranicu, oddeľuje Jordánsko na východnom brehu od Izraelom okupovaného územia Západný breh Jordánu, ktorého sa izraelské jednotky zmocnili v roku 1967.

Pri vode desaťročia číhali nastražené míny, presne v oblastiach, ktoré boli kedysi vojenskou zónou. S ich odstraňovaním začali až v roku 2018.

„Tu na Západnom brehu nie je nič jednoduché,“ ťažká si Ronen Shimoni, ktorý bol súčasťou organizácie HALO Trust. Združenie pomáhalo s odmínovaním lokality Qasr al-Yahud, v ktorej blízkosti sa nachádzajú viaceré kostoly. Územie bolo otvorené verejnosti len pred niekoľkými rokmi.

Rieka následkom konfliktu chátrala aj po svojej fyzickej stránke. Kedysi bola omnoho mohutnejšia. Postupom rokov však vody v rieke ubúdalo. Môže za to súperenie o vzácnu vodu, ktorej nie je v oblasti dostatok.

Krava prekračuje rieku Jordán v severnom Izraeli. Symbolicky a duchovne má Jordán pre mnohých obrovský význam ako miesto, kde bol pokrstený Ježiš. Foto: Associated Press/Oded Balilty

Kresťanskí pútnici stoja vo vodách rieky Jordán počas obradu krstu v rámci pravoslávneho sviatku Zjavenia Pána v mieste Qasr al-Yahud, neďaleko mesta Jericho na Západnom brehu Jordánu. Foto: Associated Press/Oded Balilty

Na pozadí všetkých nepokojov sa organizácia EcoPeace snaží vytvoriť spoluprácu medzi rivalmi, ktorí sa už niekoľko desaťročí snažia z rieky alebo jej prítokov získať čo najviac vody.

„Beriete všetko, čo môžete. Vody je málo. Akákoľvek sladká voda, ktorá zostala v rieke, by sa v minulosti považovala za posilňujúcu silu nepriateľa,“ vraví riaditeľ izraelskej pobočky EcoPeace Gidon Bromberg, podľa ktorého pri konflikte nerozmýšľate o potrebách druhých.

„Zo židovskej tradície vieme, že rieka a jej brehy sú miestom zázrakov, no neodráža to skutočnosť ich súčasných vyčerpaných stavov,“ pokračuje Bromberg.

Dôsledkom nadmernej spotreby vody pritom nevysychá len Jordán, ale aj Mŕtve more.

Uvedomiť si Ježišove zázraky

„Keď som tam bol prvýkrát, tak som sa k rieke nemohol dostať, nebolo to prístupné,“ spomína kňaz Hlávka, ktorý sa neskôr dostal k brehom Jordánu z jordánskej strany.

Hlávku spočiatku prekvapilo, aká malá je rieka Jordán. „Kedysi bola väčšia, ale teraz ju vo veľkom používajú na poľnohospodárske účely,“ vysvetľuje.

Tvrdí tiež, že pri Genezaretskom jazere, ktoré je v podstate súčasťou rieky Jordán, si človek hlboko uvedomuje, aké zázraky Ježiš robil.

Zo Svätého Písma by vyzdvihol prechod s Archou zmluvy cez rieku Jordán, čo vlastne predstavovalo vstúpenie do Svätej zeme. Na tom istom mieste Eliáš vystúpil do neba, keď prešiel cez rieku na druhú stranu.

Ján Hlávka poukazuje aj na to, že rieka v jednej časti vteká do Genezaretského jazera, ale potom z neho aj vyteká, čo pripomína ľudí, ktorí „síce dokážu prijímať, ale zároveň dokážu aj odovzdávať“. Aj preto sú v tomto jazere ryby, ktoré boli zdrojom obživy mnohých miestnych ľudí.

Potom je tu však miesto, kde sa rieka vlieva do Mŕtveho mora, z ktorého v podstate nič nevyteká. Je tam všetko mŕtve, čiže nedokáže to žiť. „Je to symbol človeka, ktorý dokáže len prijímať, no nedokáže odovzdávať,“ uzatvára Hlávka.

Odporúčame

)
Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.