Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vatikánska sedma Svet kresťanstva
02. september 2022

Vatikánska sedma

Predkonkláve sa skončilo, František spätnú väzbu dával aj dostával

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.

Predkonkláve sa skončilo, František spätnú väzbu dával aj dostával

Foto - TASR/AP

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

  • aký má byť kardinál podľa Františkovho gusta,
  • od ktorého kardinála si vypočul kritické slová,
  • že evanjelickí veriaci si volia nového generálneho dozorcu.

Vatikán má za sebou štyri rušné dni. Uplynulú sobotu pápež František vymenoval 20 nových kardinálov, v nedeľu zavítal do Aquily, kde ako prvý pápež v histórii slúžil svätú omšu v rámci starobylého Celestínskeho odpustu, otvoril Svätú bránu a uctil si hrob pápeža Celestína V., ktorý pred 700 rokmi rezignoval, a v pondelok a utorok diskutoval s dvoma stovkami kardinálov z celého sveta počas mimoriadneho konzistória venovaného reforme Rímskej kúrie.

Slávnostnou bodkou bola omša v Bazilike svätého Petra, ktorú v utorok večer František slávil s takmer celým kardinálskym zborom. Prítomných bolo 196 z 226 žijúcich kardinálov – toľko sa ich vo Vatikáne naposledy zišlo počas konkláve v roku 2013. Nečudo, že niektorí vatikanisti označili toto stretnutie za „predkonkláve“.

Už pred týždňom sme vo Vatikánskej sedme avizovali, že tieto udalosti môžu priniesť veľa vzruchu. Ale že napokon to tak vôbec nemusí byť a František môže prekvapiť len tým, že tentoraz ničím neprekvapí. 

Ako to teda dopadlo?

Za zatvorenými dverami. Špekulácie o tom, že pápež môže kardinálom avizovať svoju rezignáciu alebo aspoň navrhnúť nové normy pre emeritného pápeža, ktoré doteraz neboli ustálené, či predložiť úpravu pravidiel konkláve, sa napokon nepotvrdili. Aspoň teda nie oficiálne.

Diskusia medzi pápežom a kardinálmi počas mimoriadneho konzistória prebiehala za zatvorenými dverami, pričom skúpe na slovo bolo nielen vatikánske tlačové stredisko, ale aj samotní kardináli. Ak aj teda niečo k týmto témam zaznelo, von sa to nedostalo.    

Až na jednu výnimku. Voči pápežovi Františkovi kriticky naladený vatikanista Sandro Magister na svojom blogu zverejnil príhovor ďalšieho kritika, 93-ročného nemeckého kardinála Waltera Brandmüllera, ktorý vraj zaznel počas konzistória.

Brandmüller súčasnému pontifikovi vytkol, že sa málo radí s kardinálskym zborom a do Ríma ho zvoláva zriedkavejšie ako jeho predchodcovia. Dôsledkom toho podľa Brandmüllera je, že kardináli roztrúsení po celom svete sa nedostatočne poznajú, čo môže poznačiť priebeh budúceho konkláve. Emeritný prezident Pápežského komitétu pre historické vedy dokonca navrhol zvážiť, či by pápeža nemali voliť len kardináli sídliaci priamo v Ríme.

Aj keď tento návrh treba vnímať skôr ako hyperbolu, Brandmüllerova kritika v sebe skrýva veľký kus pravdy. František menuje nových kardinálov takmer každý rok a často siaha po duchovných pastieroch z najrôznejších kútov sveta.

Na druhej strane im však vytvára minimálny priestor na vzájomné spoznávanie a zdieľanie sa. Do Ríma ich na mimoriadne konzistórium, kde sa riešia najdôležitejšie témy, zvolal prvýkrát po siedmich rokoch. Pritom podľa Kódexu kánonického práva úlohou kardinálov je pápeža nielen voliť, ale mu aj radiť a pomáhať pri správe cirkvi.

Povzbudený konštruktívnym a prajným dialógom, ktorý si počas uplynulých dní pochvaľovali viacerí kardináli, sa možno František rozhodne svoj doterajší prístup zmeniť.  

Foto: TASR/AP

Kardinál podľa Františkovho gusta. Za pozornosť stojí ešte jedna vec. Na rôzne konzervatívno-liberálne pnutia v cirkvi, ktorých aktérmi sú neraz aj samotní kardináli, ponúkol František veľavravnú odpoveď vo svojich dvoch homíliách.

V prvej, ktorú predniesol počas kreovania nových kardinálov, postavil do centra pozornosti dve cirkevné osobnosti s úplne opačným životným príbehom – talianskeho kardinála Casaroliho a vietnamského kardinála Văn Thuậna. Kým prvý bol v pozícii vatikánskeho štátneho sekretára strojcom „ostpolitik“ usilujúcej sa o dialóg s komunistickými režimami, druhý pretrpel 13 rokov v komunistickom žalári. (Možno v tom hľadať odkaz aj na aktuálnu čínsku politiku Svätej stolice usilujúcej sa o spoluprácu s oficiálnou aj podzemnou cirkvou?)

To, čo oboch spájalo, bol záujem o „posledných“ – Casaroli celé roky navštevoval mladistvých väzňov v jednom z rímskych zariadení, Văn Thuận zasa venoval veľkú duchovnú pozornosť svojmu žalárnikovi.

„Muž apoštolskej horlivosti je oživovaný ohňom Ducha, aby sa odvážne staral o veci veľké i malé, pretože ,non coerceri a maximo, contineri tamen a minimo, divinum est‘,“ povedal pápež František, ktorý v latinčine zacitoval epitaf na hrobe svätého Ignáca z Loyoly: „Nemať nič najväčšie, čo by ťa limitovalo, a zároveň zostať v tom najmenšom, to je božské.“

Inzercia

homílii venovanej „láske k blížnemu“ pridal František počas omše na záver mimoriadneho konzistória homíliu o „láske k Bohu“: „Ako je to s tvojím žasnutím? Cítiš občas úžas? Alebo si zabudol, čo to znamená? (...) Bratia, tento úžas je cestou spásy! (...) Toto je služobník cirkvi: ten, kto vie žasnúť nad Božím plánom a v tomto duchu vášnivo miluje cirkev.“

Či je niekto napravo, alebo naľavo, najdôležitejšie podľa Františka je, či dokáže veľké veci realizovať v malom, a to všetko s úžasom najmenších.

Ďalšie udalosti v skratke

Prezidentka Čaputová prijala poverovacie listiny od nového apoštolského nuncia na Slovensku Nicolu Girasoliho.

Evanjelickí veriaci si počas nasledujúcich nedieľ zvolia nového generálneho dozorcu. Kandidujú Marián Damankoš, Peter Gärtner, Ivan Trepáč a Renáta Vinczeová. Volebné konventy sa v cirkevných zboroch uskutočnia 4., 11. a 18. septembra.

Svätá stolica spresnila pápežove vyjadrenia o Ukrajine. V stanovisku uviedla, že vojna, ktorú začalo Rusko, je odporná, barbarská a neprijateľná.

Vo Vatikáne predstavili prechod celosvetovej synody o synodalite z diecéznej do kontinentálnej fázy. Zo syntéz vypracovaných v jednotlivých krajinách bude pripravený súhrnný dokument ako podklad pre ďalšiu diskusiu. 

Tisícky pravoslávnych kresťanov v Belehrade protestovali proti podujatiu EuroPride. Srbský premiér Vučič potvrdil, že plánovaná akcia sa napokon konať nebude.

Nenechajte si ujsť

Knižná bodka

V nedeľu pápež František vyhlási za blahoslaveného pápeža Jána Pavla I., ktorý stál na čele Katolíckej cirkvi len 33 dní.

Dôkazom, že táto osobnosť bola výnimočná nielen krátkosťou svojho pontifikátu, je napríklad aj kniha Veľavážení (Nové mesto, 2016) s podtitulom Listy velikánom minulých čias. Ide o zbierku 40 fiktívnych listov, ktoré benátsky patriarcha Albino Luciani pravidelne publikoval v mesačníku Posol svätého Antona. Svojho času to bol najväčší katolícky časopis na svete, ktorý mal 1,5 milióna pravidelných čitateľov.

Patriarcha Luciani svoje duchaplné listy adresoval spisovateľom (Ch. Dickens, M. Twain, G. K. Chesterton, J. W. Goethe), svätcom (kráľ Dávid, Bernard z Clairvaux, František Saleský, Terézia z Lisieux), historickým osobnostiam (Hippokrates, Mária Terézia, G. Marconi), literárnym postavám (Penelopa, Figaro, Pickwickovci, Pinocchio), ba dokonca aj zvieraťu (medveď sv. Romedia) či Ježišovi.

„Už pekných pár rokov som nemal v rukách takú lákavú, živú a užitočnú knihu,“ napísal v predslove k prvému vydaniu z roku 1976 taliansky novinár a politik Igino Giordani.

Prajem vám pokojný víkend!

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.