Blahoslavený Ján Pavol I. Spájal pokrok a tradíciu, mal „radar“ nasmerovaný na svet a potreby ľudí

Ján Pavol I. bol pápežom iba 33 dní. Jeho náhla smrť sa stala predmetom mnohých špekulácií. Vyšli rôzne publikácie, ktoré hovorili o tom, že bol otrávený.

Ján Pavol I., ktorý bude v nedeľu blahorečený v Ríme, zomrel vo veku 65 rokov na zlyhanie srdca. Predtým netrpel na žiadne závažné ochorenia, podľa príbuzných nemal ani problémy so srdcom. Po jeho smrti zároveň nebola vykonaná pitva, čo ešte viac podporovalo fámy, že Ján Pavol I. nezomrel prirodzenou smrťou.

„Každá nečakaná smrť známej osoby sa prirodzene stáva príležitosťou na fantazírovanie. Pravdepodobne bolo nevhodne nakladané s informáciami o jeho smrti. Bolo treba konať transparentne. Takto došlo k vzniku komentárov o smrti Jána Pavla I., ktoré sa zakladali na výmysloch,“ hovorí kardinál Beniamino Stella, postulátor kauzy blahorečenia Jána Pavla I.

Pri vysvetľovaní sa odvoláva aj na prácu talianskej novinárky a vicepostulátorky kauzy Stefanie Falascovej, ktorá je spoluautorkou jedinej ucelenej biografie Jána Pavla I. Vo svojej knihe Pápež Luciani: Kronika smrti zanalyzovala minútu po minúte všetko to, čo sa dialo v deň pred smrťou pápeža, v deň jeho smrti aj deň po nej.

Stefania Falasca píše, že večer pred smrťou mal pápež asi päť minút silnú bolesť na hrudi, čo mohlo byť príznakom srdcového problému. Keď bolesti ustúpili, pápež odmietol privolať lekára. Renato Buzzonetti, jeho lekár, bol o tejto udalosti informovaný až po tom, čo pápež zomrel.

Vicepostulárotka kauzy blahorečenia Stefania Falasca sedí pred archívom obsahujúcim dokumenty, listy a spisy patriace zosnulému pápežovi Jánovi Pavlovi I. Foto: TASR/AP – Gregorio Borgia

Stefania Falasca ukazuje jeden z osobných dokumentov Jána Pavla I. Foto: TASR/AP – Sabrina Sergi

„Po smrti pápeža nebola vykonaná pitva. Dnes by bola účinnou metódou na to, aby sa zamedzilo takýmto špekulatívnym komentárom. Dramatická a nečakaná smrť pápeža všetkých zaskočila. Nedokázali konať tak, ako si to žiadala daná situácia,“ dodáva kardinál Stella.

V súvislosti s procesom beatifikácie sa snažili poukazovať práve na úspechy pontifikátu Jána Pavla I., jeho život a osobnosť, a nie na špekulácie okolo jeho smrti.

Pápež úsmevu

Ján Pavol I., vlastným menom Albino Luciani, sa narodil v roku 1912 v alpskej dedinke severne od Benátok v provincii Belluno. Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny, ktorá musela čeliť ekonomickým ťažkostiam dvoch svetových vojen a medzivojnového obdobia.

Mal rád hory a vidiecky život. Bol silno zakorenený vo svojej kultúre, vedel dať najavo, kde sú jeho rodinné a sociálne korene, v príhovoroch často siahal po príkladoch z každodenného života.

„Bol to skutočný syn svojho kraja – veľkorysý pracovitý človek, ktorý sa naplno venoval svojej službe, a zároveň veľmi ľudský usmievavý kňaz a biskup,“ spomína na Jana Pavla I. kardinál Stella, ktorý pochádza z rovnakého regiónu a poznal pápeža z čias, keď bol jeho biskupom.

Sociálne témy, stretnutia a debaty s obyčajnými ľuďmi mu boli blízke. Bol mimoriadne citlivý voči dramatickým udalostiam v živote ľudí, mal s nimi súcit a pochopenie pre ich trápenie.

Pre jeho priateľskú povahu a osobitý zmysel pre humor ho často porovnávali s jeho predchodcom Jánom XXIII. Dostal označenie „pápež úsmevu“.

„Ľudí veľmi pozitívne prekvapil pokorou, jednoduchosťou a úsmevom. Ten úsmev nebol strojený, ale pokorný, jemne naznačený v tvári. To bol úsmev, ktorým si získal ľudí, takýmto spôsobom komunikoval s Božím ľudom,“ poznamenáva kardinál Stella.

Albino Luciani bol moderným človekom. Vyplývalo to aj z jeho formácie, štúdií, ale aj zo stretnutí vo farnostiach, z rozhovorov s ľuďmi. Kardinál Stella o ňom hovorí, že mal akoby radar nasmerovaný na svet. „Určite by to prinieslo dobré ovocie. Jeho pontifikát by bol nepochybne zasvätený prítomnosti medzi ľuďmi. Bol by to dialóg s ľudstvom,“ myslí si kardinál.

Usmievajúci sa pápež Ján Pavol I. deň po svojom zvolení. Foto: TASR/AP

Ján Pavol I. máva veriacim počas svojej prvej generálnej audiencie. Foto: TASR/AP

Albino Luciani chcel byť kňazom už ako malý chlapec. Hovoril o tom svojmu učiteľovi, ktorý sa však k tomu staval skepticky, keďže sa o Lucianiho otcovi povrávalo, že má k cirkvi kritický postoj. Ten však svojmu synovi vo vstupe do seminára nebránil.

Luciani študoval s výborným prospechom, neskôr sa stal vicerektorom kňazského seminára a učil dogmatiku, morálnu teológiu a kánonické právo. Pápež Ján XXIII. ho vymenoval za biskupa v diecéze Vittorio Veneto. V tejto funkcii sa zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. ho neskôr povýšil na patriarchu Benátok.

Albino Luciani si ako biskupské heslo zvolil jediné slovo Humilitas, čo znamená pokora. Do erbu si vybral vrchy, ktoré mali pripomínať jeho rodnú obec, a tri hviezdy ako symboly troch božských čností – viery, nádeje a lásky.

V období, keď bol vymenovaný za kardinála, prispieval do časopisu Posol svätého Antona, čo bol svojho času najväčší katolícky časopis na svete. Napísal 40 fiktívnych listov, ktoré adresoval spisovateľom (Ch. Dickens, M. Twain, G. K. Chesterton), svätcom (kráľ Dávid, František Saleský), historickým osobnostiam (Hippokrates, Mária Terézia), literárnym postavám (Figaro, Pinocchio), dokonca aj zvieraťu (medveď sv. Romedia). Všetky listy vyšli knižne pod názvom Veľavážení aj v slovenčine.

Kardinál Stella hovorí, že práve v tejto knižnej zbierke je zrejmá značná kultúrna a literárna úroveň budúceho pápeža. Albino Luciani nepatril medzi takzvaných papabili, teda kandidátov majúcich šancu stať sa pápežom. Jeho zvolenie pri treťom sčítavaní hlasov hneď v prvý deň konkláve bolo prekvapením.

Prvý pápež s dvomi menami

Ján Pavol I. sa dostal na pápežský stolec po smrti Pavla VI., s ktorým ho spájalo priateľské puto. Považoval za potrebné pokračovať v uvádzaní záverov Druhého vatikánskeho koncilu do života cirkvi. Na znak toho, že chce pokračovať v stopách Pavla VI. i Jána XXIII., si zvolil ako prvý pápež v dejinách dve mená. V Jánovi Pavlovi I. sa tak spojili pokrokové i tradicionalistické vlastnosti jeho predchodcov.

Pápež Pavol VI. (vľavo) s benátskym patriarchom kardinálom Albinom Lucianim. Foto: TASR/AP

„Nemám ani ‚múdrosť srdca‘ pápeža Jána, ani prípravu a kultúru pápeža Pavla, ale som na ich mieste,“ povedal novozvolený pápež zhromaždeným na modlitbu Anjel Pána. „Musím sa snažiť slúžiť cirkvi. Dúfam, že mi pomôžete svojimi modlitbami,“ pokračoval a vyslúžil si búrlivý potlesk. Od prvého okamihu si získal veriacich svojou bezprostrednosťou.

„Spomínam si na malého chlapčeka, ktorého si pápež privolal k sebe a začal s ním viesť dialóg. Hovoril s ním o vážnych teologických otázkach jednoduchým spôsobom a práve tým si získal srdcia ľudí. Dokázal svojou tvárou vyjadriť ľudskú citlivosť,“ hovorí o pápežovi kardinál Stella.

Napriek krátkemu trvaniu svojho pontifikátu stihol urobiť niekoľko výraznejších zmien. Zrušil používanie majestátneho plurálu „my“ v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Pri uvádzaní do úradu sa zriekol tiary, slávnostnej pápežskej pokrývky hlavy v podobe trojitej koruny.

Odmietol tiež tradičný ceremoniál korunovácie a nahradil ho slávnostnou inauguračnou omšou na námestí pred vchodom do Baziliky svätého Petra.

Jeho pontifikát bol desiaty najkratší v histórii. Zároveň bol nateraz posledný pápež, ktorý sa narodil v Taliansku. Po ňom sa stal pápežom Poliak Karol Wojtyła, ktorý si na jeho pamiatku zvolil meno Ján Pavol II.

Ján Pavol I. sa stretáva s krakovským arcibiskupom kardinálom Karolom Wojtyłom. Foto: TASR/AP

Ján Pavol I. stihol počas svojho krátkeho úradovania prijať kardinálov, diplomatov aj novinárov akreditovaných pri Tlačovom úrade Svätej stolice a stretol sa aj s delegáciami nekatolíckych cirkví a spoločenstiev. Veriacim sa štyrikrát prihovoril v rámci stredajších katechéz. Prvá bola venovaná pokore, zvyšné viere, nádeji a láske.

Deň pred smrťou počas generálnej audiencie vysvetľoval modlitbu, ktorú ho naučila jeho matka. Uvažoval nad slovami, ako Boha milovať čoraz viac, ako sa nezastaviť na momentálnom bode, ale s Božou pomocou neustále v láske napredovať.

Zázračné uzdravenie v Buenos Aires

Ján Pavol I. zomrel v noci z 28. na 29. septembra 1978. V novembri 2003 bol v katedrále v Bellune oficiálne otvorený proces jeho blahorečenia.

V októbri 2021 bol uznaný zázrak uzdravenia dievčaťa z Buenos Aires na jeho príhovor. Arcibiskupom Buenos Aires bol v čase zázraku kardinál Jorge Mario Bergoglio, budúci pápež František. Po náležitom vyšetrovaní zo strany cirkevných predstaviteľov práve pápež František podpísal dekrét o blahorečení Jána Pavla I.

Zázračné uzdravenie sa stalo v roku 2011. Jedenásťročné dievča trpelo ťažkou akútnou zápalovou encefalopatiou, malígnym refraktérnym epileptickým ochorením so septickým šokom. Náhle sa uzdravilo v situácii, keď už lekári konštatovali, že zomiera.

Mama chorej požiadala o pomoc kňaza Josého Dabustiho, ktorý navrhol spoločnú modlitbu na príhovor Jána Pavla I. Hoci žena o zosnulom pápežovi veľa nevedela, modlila sa výlučne k nemu. Obaja prišli do nemocnice a tam sa spolu modlili pri lôžku dievčatka. Ošetrovateľský personál na JIS sa k nim pripojil so svojimi modlitbami. V priebehu niekoľkých dní dievča vyzdravelo.

„Jej vyliečenie z takej ťažkej choroby nás naplnilo úžasom. Dnes má 22 rokov. Je zdravá a žije normálnym životom. Bolo treba preskúmať jej chorobu, rýchle a trvalé vyzdravenie zásahom Boha na príhovor Božieho služobníka Jána Pavla I. Sú naplnené všetky prvky toho, čo v teologickej terminológii nazývame zázrak,“ konštatuje postulátor blahorečenia kardinál Beniamino Stella.

Múzeum Jána Pavla I. 

Kardinál Stella sa zaslúžil aj o kúpu rodného domu pápeža Lucianiho. Daroval ho diecéze Vittorio Veneto, ktorá ho potom s pomocou Benátskeho patriarchátu, Talianskej biskupskej konferencie a mesta Belluno zrenovovala a premenila na múzeum.

Rodný dom Jána Pavla I. v Canale d’Agordo, malej dedinke v severotalianskych Alpách, kde sa v súčasnosti nachádza múzeum. Foto: it.wikipedia.org

Interiér Múzea Jána Pavla I. Foto: it.wikipedia.org

Pri vstupe do Múzea Jána Pavla I. víta návštevníkov socha „usmievavého pápeža“ a argentínskeho dievčaťa, ktoré sa na jeho príhovor zázračne uzdravilo. V podkroví domu vznikla veľká prednášková sála obložená fotografiami z návštevy Jána Pavla II., ktorý zavítal do Lucianiho rodiska rok po jeho náhlej smrti.

Bola to prvá pastoračná cesta, ktorú pápež Wojtyła absolvoval v Taliansku.

Rozľahlá štvorpodlažná budova z 18. storočia je obklopená záhradou. Je zachované pôvodné obytné jadro vrátane izieb, ktoré Ján Pavol I. obýval, keď navštívil svojho brata ako biskup a patriarcha. V múzeu je možné vidieť aj izbu, kde sa pápež narodil a kde ho pôrodná asistentka narýchlo pokrstila, pretože bol v bezprostrednom ohrození života.

„Verím, že tento dom navštívia mnohí pútnici. Blahorečenie určite zvýši záujem kresťanov o rodné korene tohto pápeža,“ uzatvára kardinál Stella.