Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
12. september 2022

Rok od návštevy Františka

Ako si spomínate na chvíle s pápežom? (anketa)

Čo rezonuje po roku od návštevy pápeža v Monike Hricákovej, Františkovi Mikloškovi či saleziánovi z Luníka donovi Veselskom.

Ako si spomínate na chvíle s pápežom? (anketa)

Foto: Postoj/Andrej Lojan, Adam Rábara a TASR

Ľuďom, ktorí sa pred rokom zapojili do organizácie návštevy pápeža Františka na Slovensku alebo boli jej priamymi účastníkmi, sme položili anketovú otázku:

Čo vo vás po roku rezonuje pri spomienke na návštevu Svätého Otca? Aká myšlienka, emócia, posolstvo?

Foto: TASR/Martin Baumann

Monika Hricáková, riaditeľka Domu Quo Vadis, hlavná koordinátorka dobrovoľníkov na podujatí v Šaštíne

Mne zostalo veľa krásnych spomienok aj drahých skúseností, ktoré ma posunuli ďalej. Vzťahy, super tím, každodenné zázraky a blízkosť toho, že Pán sa stará... Z myšlienok zakorenenie a otvorenie sa ako sila naďalej meniť a štartovať veci, podujatia a projekty. A pocit, že pápež je na mojej, našej strane. :)

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha a apoštolský administrátor Prešovskej archieparchie

Na prvom mieste sa moje spomienky vracajú k nezabudnuteľnej svätej liturgii východného obradu, ktorú celebroval spolu s nami v Prešove.

Bol to nezabudnuteľný zážitok, nádherná atmosféra, prekrásne počasie a jeho nezabudnuteľná homília o kríži, o tom, ako Kristus cez utrpenie a neúspech prináša spásu tomuto svetu.

A druhá emócia a spomienka sa viaže k stretnutiu s kňazmi, biskupmi a rehoľníkmi v Dóme sv. Martina, kde zdôraznil potrebu ohlasovania kerygmy, vrátil sa k svojej encyklike Evangelii gaudium a tak nakrátko ju zopakoval a prízvukoval, že ohlasovať lásku Ježiša Krista je najdôležitejšou vecou pre evanjelizáciu tohto sveta.

Myslím si, že pápež sa toho striktne drží a aj ja som si uvedomil, že toto je asi najdôležitejší moment v mojich príhovoroch, pokiaľ ma Boh postaví na ambón ohlasovať Božiemu ľudu spásu.

Foto TASR: Michal Svítok

František Mikloško, bývalý disident a politik

Prvá myšlienka, ktorá ma pri prvom výročí pápeža Františka na Slovensku napĺňa, je vďačnosť. To, že tento starý pápež František navštívil Slovensko, nie je samozrejmosť. Bola to osobitná pozornosť a isto aj premyslené povzbudenie pre Slovensko do najbližšej budúcnosti.

Inzercia

Pápež vyzdvihol našu zbožnosť ako východisko nášho života, ale zároveň nás vyzval k väčšej otvorenosti voči iným ľuďom a národom. Pápež nám takto pred rokom načrtol program našej duchovnej obnovy.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Peter Veselský, SDB, salezián pôsobiaci na Luníku IX

Najvýznamnejšia emócia je aj po roku pre mňa vďačnosť. Ak by som mal parafrázovať biblický text, tak aj v tomto prípade platí, že nie my sme si vybrali pápeža, ale on si vybral nás. Nás Slovákov a nás, ostatných obyvateľov tejto krásnej krajiny vrátane tých posledných, žijúcich na okraji spoločnosti. A pomáhal nám hľadať cestu jedného k druhému.

Čo sa týka myšlienky, jeho príhovor bol taký bohatý, že aj po roku v ňom objavujem nové veci. Veľmi pekne vyjadril Svätý Otec to, že ak sa cítime byť deťmi Nebeského Otca, zistíme, že vedľa nás sú aj iné Božie deti, ktorých nám dal za bratov a sestry.

Pripadá mi to ako jemná narážka na postoj staršieho brata z podobenstva o márnotratnom synovi, ktorý na mladšieho brata poukázal už nie ako na svojho brata, ale ako na syna svojho otca, s ktorým nechcel mať nič spoločné. Pápež František nám pripomenul, že kresťan nutne musí aj v tých posledných vidieť svojich bratov a sestry.

A to už je nielen myšlienka, ale tak trochu aj posolstvo. Zatiaľ čo Rómov pápež František povzbudil, aby sa cítili byť súčasťou cirkvi, nás ostatných vyzval, aby sme vytvorili také podmienky, aby k tomu mohlo prísť. Aby sme zrušili getá (nielen tie fyzické), odstránili bariéry (najmä tie psychologické – stereotypy a predsudky) a prijali marginalizovaných tak, aby sa v cirkvi a spoločnosti mohli cítiť dobre. A aby ich deti mali šancu na rovnakú budúcnosť ako ostatné deti.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ivan Eľko, generálny biskup ECAV na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkvi v SR

Spomínam si na tri pre mňa kľúčové momenty, ktoré sa viažu k minuloročnej návšteve pápeža Františka na Slovensku. Prvým je, samozrejme, veľmi ústretové ekumenické gesto, keď sa pápež hneď v úvode návštevy stretol so všetkými zástupcami členských a pozorovateľských cirkví a náboženských spoločností združených v Ekumenickej rade cirkví.

Druhým je jeho vyjadrenie, že skutočný, zdravý ekumenizmus vyplýva zo spoločnej kontemplácie Ježišovej osoby a zo spoločnej akcie. Rovina spoločnej kontemplácie je nám možno už známa. Dosiaľ nezažitá rovina spoločnej akcie sa nám otvorila pol roka po pápežovej návšteve pri pomoci utečencom hlavne na hranici, kde sme boli prakticky odkázaní jeden na druhého.

Tretím momentom je mierne sklamanie. Čakal som, že pápež urobí verejne a jasne aspoň malé gesto alebo povie aspoň jednoduchú vetu, ktorou by sa postavil za svojich verných biskupov karikovaných v mainstreamových médiách a ľavicovo-progresivistickom diskurze. To by bol skutočne revolučný moment návštevy s obrovským mienkotvorným potenciálom. Žiaľ, toto sa nestalo.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.