Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
15. september 2022

Historik Robert Letz

Aj Svätopluk chodieval na púte

Rozhovor s historikom Robertom Letzom o tom, ako sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska.

Aj Svätopluk chodieval na púte

Foto: Postoj/Zuzana Očovanová

Robert Letz sa venuje cirkevným, politickým a kultúrnym dejinám Slovenska a je autorom viacerých učebníc a knižných monografií. Pôsobí ako vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vo svojej knihe Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejinách uvádzate, že mariánsky kult tu bol silný už počas obdobia Veľkej Moravy. Z čoho vychádzate?

K týmto najstarším dejinám máme pomerne málo informácií, ale aj z toho mála sa dá niečo vydedukovať. Najstaršou zmienkou, ktorá nám umožňuje povedať, že mariánsky kult sa zachytil už v Nitrianskom kniežatstve, je fakt, že knieža Pribina po svojom vyhnaní z Nitry v roku 833 vo svojom novom léne Blatnohradskom kniežatstve postavil viacero kostolov.

Jeden z nich bol zasvätený Božej Matke. Bolo to v roku 850. Toto je prvá zmienka, ktorá sa sprostredkovane viaže k nášmu územiu. Je teda pravdepodobné, že tento kult tu už existoval.

Vieme aj to, že už pred 9. storočím na naše územie z viacerých smerov prichádzali kresťanskí misionári. Zároveň viacerí veľkomoravskí panovníci, či už Svätopluk, alebo Rastislav, chodievali na púte.

Putovali náročnou cestou cez Alpy až do Cividale, ktoré leží na hranici dnešného Slovinska a Talianska. Blízka Akvilea je veľmi staré mesto s krásnou bazilikou, ktorá je zasvätená Panne Márii. Aj mnohí misionári prichádzali na naše územie práve z tejto oblasti, kde bol už vtedy mariánsky kult rozšírený.

Vy dokonca tvrdíte, že aj hlavný veľkomoravský chrám bol s veľkou pravdepodobnosťou zasvätený Panne Márii.

Je zaznamenané, že Metod bol po smrti v roku 885 pochovaný v „sobornom“ chráme svätej Bohorodičky. To je priamo uvedené v Živote sv. Metoda. Žiaľ, stále sa nevie, kde presne sa táto bazilika nachádzala. Či to bolo v Mikulčiciach, v Bratislave alebo niekde inde na území bývalej Veľkej Moravy.

Metodov hrob sa teda nenašiel. Len sa vie, že sa nachádzal v ľavej časti tohto chrámu. Dôležité je však to, že išlo o „soborný“, čiže ústredný chrám na Veľkej Morave. Z toho sa dá dedukovať, že práve mariánsky kult bol zrejme najrozšírenejším kultom alebo patrocíniom na Veľkej Morave.

Otázka je, do akej miery sa tento kult zachoval v rušných časoch, ktoré nastali. Teda keď do tohto priestoru koncom 9. storočia prišiel maďarský kmeňový zväz.

Nie je argumentom v prospech toho, že tento kult pretrval, to, že uhorskí panovníci zasvätili krajinu práve Panne Márii?

Ranofeudálny uhorský štát, ktorý v 10. storočí vznikal, sa, samozrejme, neutváral vo vzduchoprázdne. Staromaďarský kmeňový zväz prišiel na územie, ktoré už bolo kultivované a fungovala tu cirkevná organizácia, a zrejme nadviazal aj na mariánsky kult, ktorý tu existoval. Aj keď z tohto obdobia dejín máme len veľmi málo priamych dôkazov.

Tie nepriame sú aké?

Zaujímavé. Existuje kronika kňaza Dukljanina, ktorá sa našla v meste Bar v Čiernej Hore. V tomto písomnom prameni sa hovorí aj o Svätoplukovi. Uvádza sa tam, že Svätopluk zomrel a bol pochovaný v chráme Panny Márie. To otvára viaceré otázky. Napríklad že legenda, s ktorou prišiel český kronikár Kosmas, podľa ktorej Svätopluk zomrel ako kajúcnik v kláštore, nemusí byť úplne pravdivá. V hre máme viacero možností jeho smrti.

Čítajte tiež

Aj prvý uhorský kráľ svätý Štefan bol pochovaný v chráme Panny Márie. Bol veľkým mariánskym ctiteľom. Postavil obrovskú mariánsku baziliku v Stoličnom Belehrade (dnešný Székesfehérvár, pozn. red.) a modlil sa za to, aby zomrel v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie. To sa mu aj splnilo. Určite sa teda dá formulovať tvrdenie, že Uhorsko nadviazalo na mariánsku tradíciu Veľkej Moravy.

Úcta k Bolestnej alebo Sedembolestnej Panne Márii bola charakteristická pre celé územie Uhorska alebo sa viazala špeciálne na územie dnešného Slovenska?

Úcta k Bolestnej Matke Božej je veľmi stará. Už v prvom storočí sa uvažovalo o mieste Márie v dejinách spásy. Tento kult sa šíril najmä z oblasti Sýrie a cez Byzanciu sa dostal do Talianska. Odtiaľ potom presakoval aj k nám. Ešte však nebol úplne samostatný, ale bol súčasťou veľkého mariánskeho kultu.

Inzercia

Panna Mária sa zobrazovala najmä ako matka stojaca pod krížom. Oddelenú úctu k Bolestnej Matke môžeme u nás sledovať od 12. storočia. Stojí za ňou svätý Bernard z Clairvaux, jeden z najznámejších cisterciánov. Bol to známy mysliteľ a mystik, ktorý veľmi zdôrazňoval utrpenie Matky Božej.

Ako sa stalo, že tento kult Bolestnej Matky začal byť taký silný práve v slovenskom prostredí?

To sa tiež môžeme iba domnievať. Faktom však je, že tento kult našiel svoje umelecké zobrazenie v postave Piety, ktorá sa stala veľmi populárnou v slovenskom prostredí. Šírila sa k nám z oblasti Švajčiarska, Rakúska a južného Nemecka. V 14. storočí už boli zobrazenia Piety u nás veľmi rozšírené. Prvé doložené patrocínium Bolestnej Matky Božej sa viaže k františkánskemu kostolu v Skalici a ide o rok 1467.

Kedy začali tieto patrocíniá na Slovensku masovejšie vznikať?

V 18. storočí. Súviselo to so zvýraznením úcty k Sedembolestnej Panne Márii pápežom Benediktom XIII., ktorý bol dominikánom a veľkým propagátorom mariánskeho kultu. On zaviedol v roku 1727 celocirkevný sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Najskôr sa slávil v piatok pred Veľkým piatkom, neskôr sa jeho slávenie presunulo na september.

Rok 1951. Veriaci prichádzajú na národnú púť do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Foto: archív TASR

Kedy sa začala Sedembolestná Panna Mária uctievať ako patrónka Slovenska?

To už je modernejšia záležitosť. Vychádzalo to však z hlboko zakorenenej mariánskej úcty vlastnej Slovákom. V roku 1896 za pápeža Leva XII. dostali uhorskí biskupi súhlas uctievať Pannu Máriu ako patrónku uhorskej krajiny. Každý október sa mal sláviť sviatok Panny Márie – Veľkej panej Uhrov.

V tom čase sa o tom veľa diskutovalo. Tento kult sa totiž využíval aj ako nástroj maďarizácie nemaďarských národov. Preto slovenskí kňazi, či už to bol známy historik František Víťazoslav Sasinek, alebo Pavol Jantausch, neskorší trnavský biskup, presadzovali myšlienku, aby sa na to v slovenskom prostredí reagovalo zvýrazňovaním kultu Sedembolestnej Panny Márie.

Mohli to podporiť aj tým, že v Šaštíne existoval najväčší chrám zasvätený Sedembolestnej Panne Márii v celom Rakúsko-Uhorsku.

K ustanoveniu Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska výrazne prispel kňaz a politik Ferdiš Juriga, ktorý ešte v období Uhorska organizoval veľké púte do Šaštína. Najznámejšia je púť z roku 1913, kde bola po prvýkrát v litániách Panna Mária Sedembolestná spomenutá ako patrónka Slovákov.

V roku 1927, teda za prvej Československej republiky, keď už Slovensko bolo samostatnou územnou jednotkou, vatikánska kongregácia pre obrady súhlasila s tým, aby Sedembolestná Panna Mária bola spomínaná ako patrónka Slovenska.

Dá sa povedať, že tu bol tento kult silnejší ako v iných častiach Uhorska?

Môžeme to povedať. Jednak na základe počtu patrocínií, ale aj na základe veľkosti a mohutnosti šaštínskeho chrámu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.