Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
17. september 2022

Kresťania v politike

Minister z katolíckeho hnutia? No a čo. Viera do verejného priestoru patrí

Nedôvera progresívneho prostredia voči veriacim politikom má najmä ideologické dôvody. No je tam aj veľa neznalosti.

Minister z katolíckeho hnutia? No a čo. Viera do verejného priestoru patrí

Foto: TASR/Martin Baumann

Po Opus Dei a charizmatikoch sa v posledných dňoch pozornosť niektorých progresívnych médií, politikov a ich fanúšikov na sociálnych sieťach upriamila na ďalšie katolícke hnutie, ku ktorému sa hlási nový minister spravodlivosti.

„Bol som a stále som aktívny v Hnutí fokoláre. Už v 15 rokoch som spoznal hnutie Gen, medzinárodné hnutie mladých, ktorí sa snažia pracovať na jednote vo svete. To bola myšlienka, ktorá ma nadchla, ktorá presahovala hranice krajiny. Dokonca som mal možnosť stráviť pol roka na pobyte v Loppiane, našom medzinárodnom mestečku v Taliansku,“ povedal Viliam Karas pred rokom v rozhovore pre časopis Nové mesto, ktoré hnutie vydáva.

Diskurz progresívneho prostredia je pri týchto témach nastavený tak, že pri veriacich ľuďoch vo verejnej sfére treba byť obozretný, no ak sa navyše hlásia aj k nejakému hnutiu, treba byť obozretný dvojnásobne.

Táto nedôvera má predovšetkým svoje ideologické dôvody. Počas nedávnej návštevy Kazachstanu sa k nim vyjadril pápež František. V príhovore k duchovným predstaviteľom z celého sveta vyzval na odmietnutie náboženského fundamentalizmu, no zároveň odmietol aj fundamentalizmus tých, ktorí „vštepujú podozrenie a pohŕdanie voči náboženstvu, akoby bolo destabilizujúcim faktorom modernej spoločnosti“.

Pripomenul tým viaceré príhovory Benedikta XVI., v ktorých opakovane varoval pred vytláčaním náboženskej viery z verejného priestoru, ktorý má byť následne ideologicky kolonizovaný diktatúrou relativizmu.

Obavy z hnutí sú neopodstatnené

Obavy z kresťanov v politike však neraz vyrastajú aj z prekvapivej neznalosti cirkevného prostredia. Dôsledkom sú rôzne predsudky a naivné predstavy. Napríklad aj o členoch katolíckych hnutí.

Tie pritom nie sú ničím, čo by bolo tajomné a neznáme, ale od Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) sú riadnou súčasťou života cirkvi. Vniesli do nej nový zápal a dynamiku – tak ako kedysi mníšske a rehoľné spoločenstvá.

Významným míľnikom bol rok 1998, keď pápež Ján Pavol II. na Turíce zvolal lídrov a členov nových hnutí do Ríma, aby im vyjadril svoju vďačnosť a podporu. Medzi nimi bola aj Chiara Lubichová (1920 – 2008), zakladateľka Hnutia fokoláre. Jej osobnosť tento rok na Veľkú noc životopisným filmom priblížila aj RTVS.

S Lubichovou aj jej nástupkyňami Mariou Voceovou a Margaretou Karramovou (áno, na čele hnutia vždy stoja ženy) sa opakovane stretali a radili jednotliví pápeži, pričom najmä Františkovi sú obzvlášť blízke ideové piliere tohto hnutia: dôraz na jednotu, úsilie o ekumenický a medzináboženský dialóg, blízkosť trpiacim a budovanie ekonomiky spoločenstva.

Inzercia

Nie je preto prekvapením, že jedným z blízkych spolupracovníkov súčasného pápeža je taliansky teológ a fokolarín Piero Coda, ktorého František vymenoval za generálneho sekretára Medzinárodnej teologickej komisie. V októbri pricestuje aj na Slovensko.    

A ešte jedna vec v súvislosti s Hnutím fokoláre stojí za zmienku: vzhľadom na svoje ideály dokáže významne oslovovať ľudí z verejného života vrátane politikov. Príkladom je Igino Giordani, blízky spolupracovník talianskeho povojnového premiéra a jedného z otcov zjednotenej Európy Alcideho de Gasperiho, či ponovembrový predseda českej KDU-ČSL, poslanec a minister Josef Lux.

Zodpovednosť jedných aj druhých

Ale vráťme sa na začiatok. Vo vrcholovej slovenskej politike sa momentálne nachádza niekoľko poslancov a ministrov vrátane premiéra, ktorí vzišli z katolíckych hnutí či z formačno-akademického Spoločenstva Ladislava Hanusa.

Je to prostredie, kde človek neprežíva svoju vieru ako rutinnú súkromnú záležitosť, ale v spoločenstve ďalších podobne zmýšľajúcich ľudí sa usiluje o duchovný a intelektuálny rast, ktorý – biblicky povedané – raz prinesie svoje ovocie. Napríklad aj v politickom živote.

O to väčšia je zodpovednosť tých, ktorí sa už verejne presadili. Vyšli zo svojej komfortnej náboženskej zóny a ich počínanie je dnes vnímané ako vizitka celej cirkvi (hnutia, spoločenstva), ku ktorej sa hlásia. Práve ich účinné svedectvo môže pomôcť pri odstraňovaní najrôznejších obáv a predsudkov a pri vytváraní prajnejšej atmosféry.

Rovnako sú však zodpovedné aj samotné hnutia a spoločenstvá za to, že svojich ľudí vo verejnej sfére budú naďalej podporovať – nielen duchovnými prostriedkami, ale aj praktickou pomocou, radami, a ak treba, nebudú otáľať ani s kritickou spätnou väzbou.

Tak, aby zásluhou jedných aj druhých bola náboženská viera naďalej prítomná vo verejnom priestore.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.