Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Názory Svet kresťanstva
18. september 2022

Pocta kráľovnej

Alžbetu II. obklopovala mystika, ktorá nepoukazovala na ňu, ale na Boha

Keďže kráľovná bola duchovnou matkou a starou matkou miliónov ľudí, je veľmi príznačné, že nás opustila práve na sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky Kráľovnej nebies.

Alžbetu II. obklopovala mystika, ktorá nepoukazovala na ňu, ale na Boha

Foto: profimedia.sk

Jej veličenstvo kráľovná Alžbeta II. bola jedinou britskou panovníčkou, akú drvivá väčšina mojich krajanov poznala.

Väčšina z nás vyrastala s veľkým obdivom a synovskou či dcérskou náklonnosťou k nej – k tejto obdivuhodnej žene s neúnavným zmyslom pre službu, ktorá bola pre nás všetkých príkladom. Vládla nám 70 rokov a svojím hlbokým zmyslom pre službu, ktorý vychádzal z jej kresťanskej viery, priniesla celému národu stabilitu a jednotu.

Jedna z mojich prvých spomienok z detstva sa viaže k jej striebornému jubileu z roku 1977, keď ju celá krajina oslavovala pouličnými oslavami, koncertmi a povinnými pamätnými hrnčekmi, podobne ako pri jej platinovom jubileu, ktoré mala vďaka Bohu možnosť osláviť tento rok.

Nie každý panovník je však taký oslavovaný a vážený. Kráľovná Alžbeta bola výnimočná tým, že si uvedomovala celú duchovnú váhu a zodpovednosť svojho úradu a snažila sa ho vykonávať s týmto vedomím. Jej neochvejné svedectvo viery v Ježiša Krista a pevná nádej v jeho prísľuby – ako to výstižne vyjadril pápež František vo svojom telegrame – boli ústredným prvkom všetkého, čím bola a čo robila. A tak sa stala pilierom stability v neustále sa meniacom svete.

Kráľovná si plne uvedomovala, že britská monarchia, ktorá je hlboko zakorenená v katolicizme, je predovšetkým duchovným úradom, ktorý si vyžaduje, aby bol oddelený od ostatných zložiek národa. Z tohto dôvodu zostávala zväčša v súkromí a takmer nikdy neposkytovala rozhovory, čím umožnila, aby jej úrad obklopovala opodstatnená mystika, ktorá nepoukazovala ani tak na ňu, ako na Boha, ktorému slúžila.

Jej zmysel pre povinnosť poznali a oceňovali všetci. Len dva dni pred smrťou bolo jej posledným verejným úkonom vymenovanie Liz Trussovej za novú premiérku krajiny – ukončil sa tak dlhý rad 15 premiérov a premiérok (patril k nim dokonca aj sir Winston Churchill), ktorých kráľovná počas svojho vládnutia vymenovala do funkcie. Svoje najdôležitejšie panovnícke povinnosti si teda plnila až do samotného konca.

Viera jej tiež dávala zjavný zmysel pre ľudskosť. Venovala množstvo času nespočetným charitatívnym organizáciám, pričom vždy mala pre tých, ktorých stretla, láskavé slová a nejaký ten žartík. (Raz mi niekto vravel, že v súkromí bola vynikajúca imitátorka.)

Čítajte tiež

Nezištnosť a ohľaduplnosť kráľovnej Alžbety voči ostatným sa prejavovala už od útleho veku, čoho bol osobným svedkom aj môj prastarý otec sir Gerald Wollaston na jej korunovácii v roku 1953. Sir Gerald, v tom čase už na dôchodku, ako podväzkový hlavný kráľ zbraní, zodpovedný panovníkovi za ceremoniál a erby, pomáhal vojvodovi z Norfolku pri organizovaní korunovácie. (Vojvodovia ako katolíci sú tradične poverení celkovým vedením korunovácií, ktoré stále zostávajú najkatolíckejším štátnym obradom v krajine).

V deň kráľovninej intronizácie, 2. júna, mal sir Gerald 79. narodeniny a napriek veľmi významnej udalosti a nepochybne nespočetnému množstvu iných vecí, na ktoré musela kráľovná v ten deň pamätať, mu nezabudla popriať všetko najlepšie.

Aj kráľovnina ľudskosť však mala svoje muchy. Počas jej panovania prijali viaceré vlády právne predpisy, ktoré boli v jasnom rozpore s prirodzeným zákonom, ako napríklad legalizácia potratov a „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia. Kráľovná dala každému z nich kráľovský súhlas – formalitu, ktorá sa vyžaduje pri všetkých právnych predpisoch. Hoci mohla osobne nesúhlasiť s takýmito zákonmi a teoreticky mohla svoj súhlas odoprieť (je veľmi zriedkavé, aby tak panovník urobil, naposledy to urobila kráľovná Anna v roku 1708), rozhodla sa túto možnosť nevyužiť.

Na základe svojich vlastných dôvodov, ktoré sa možno ukážu v nasledujúcich rokoch, sa zdá, že prinajmenšom v týchto prípadoch uprednostnila význam lojality voči demokratickej vôli národa pred prirodzeným zákonom. Konala tak, ako si myslela, že je najlepšie, a v súlade s anglikánskou a monarchickou tradíciou, v ktorej žila a ktorej slúžila.

Nech už ju tieto skutočnosti akokoľvek smutne poznačili, bude sa na ňu spomínať ako na výnimočnú panovníčku, skutočne „globálnu kráľovnú“, ktorá dala veľa nielen svojej krajine a poddaným, ktorých tak milovala a ktorí ju na oplátku milovali tiež, ale aj všetkým ľuďom bez ohľadu na národ a pôvod, hnanú svojou hlbokou kresťanskou vierou.

Kráľovná Alžbeta II. sa tak stala pre milióny ľudí matkou a starou matkou, a preto sa zdá príznačné, že nás opustila práve na sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky Kráľovnej nebies. Kiež by bola čoskoro prijatá do nebeského kráľovstva a uzrela Božiu tvár.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.