Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
18. september 2022

Slovo kňaza

Naša istota je v neistote

Viera je osobný akt, ktorým sa odovzdávame do Božej lásky.

Naša istota je v neistote

Ilustračné foto: www.pixabay.com

„Naša istota je v neistote,“ vravel mi Martin, môj starší spolužiak v kňazskom seminári, a zabával sa na tom, ako ma táto veta rozčuľuje.

Moje rozumové uvažovanie – produkt postsocialistického slovenského vzdelávania – sa v tom čase ešte len ťažko zžívalo s novoobjaveným darom osobnej viery v Krista. Stav akejkoľvek neistoty ma vyrušoval ako symptóm nevedomosti alebo zlyhania v úsilí mať život pod kontrolou poznania.

Veta, ktorú mi opakoval Martin, sa dala chápať vo význame, že jedinú istotu máme v tom, že vždy na nás bude doliehať neistota v niektorej zo svojich rozličných foriem – napríklad nepredvídateľnosťou života alebo ako pochybnosť o správnosti svojho úsudku, alebo obavami o budúcnosť a tak podobne.

S určitosťou som však v tých slovách vnímal nejaký hlbší obsah, istý paradox podobný tým, ktoré sa často objavujú v Ježišových rečiach na stránkach evanjelia. Typickým príkladom je veta: „Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.“

Môj rozum vtedy ešte nemal rád paradoxy. Priečili sa snahe všetko si jasne zadefinovať, zredukovať do jednoduchej schémy alebo princípu, všetko vysvetliť. Problém bol v tom, že takejto snahe sa dosť účinne prieči realita. Evanjelium je plné paradoxov, pretože taký je sám život. „Človek je živý paradox,“ napísal slávny francúzsky teológ Henri de Lubac, „a vrcholným paradoxom je Božie vtelenie.“

Vráťme sa však k téme neistoty. V poslednom čase ju azda všetci prežívame viac ako kedykoľvek predtým. Pandémia, vojna, sucho a k tomu ešte aj tá naša „pobabraná“ politická situácia. Popritom sa stále vyskytujú rôzne „zemetrasenia“ a krízy v osobnom živote, ako sú podrazy a klamstvá, strata zamestnania alebo zrada vo vzťahu. Pred neistotou sa nedá utiecť; každý má skúsenosť, keď stráca pevnú pôdu pod nohami.

Inzercia

„Keby sme v živote mali všetko pod kontrolou, nebolo by nám treba viery.“ Zdieľať

Keby sme v živote mali všetko pod kontrolou, nebolo by nám treba viery. Stav neistoty je vlastný podmienkam nášho terajšieho života a predstava, že mu dokážeme uniknúť iba ľudskými prostriedkami, je takou istou ilúziou ako snaha dosiahnuť spásu vlastnými silami.

Naša neistota je v skutočnosti predpokladom na uskutočňovanie viery v Boha. Podobne je cesta predpokladom cieľa, zápas predpokladom víťazstva a predpokladom utíšenia búrky na mori búrka samotná. V tomto zmysle je naša istota, paradoxne, v neistote – a vďaka Bohu, že je to tak.

Ak nás začne ovládať pocit neistoty a strach, je to možno preto, že sme svoju vieru brali za niečo samozrejmé. Viera je však osobný akt, ktorým sa odovzdávame do Božej lásky. Bez nášho slobodného a vedomého súhlasu v nás nemôže jestvovať.

Ľudia, ktorí radi považujú náboženskú vieru za niečo podradné, ma niekedy vedia udivovať naivnými predstavami o svojich istotách a potom panikou, ktorá sa ich zmocňuje, keď sa im tieto predstavy rúcajú. Prichádzajú mi na um slová žalmistu: „Nevzývajú Boha; no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba.“

Pripomínajú mi aj Ježišove slová z dnešného evanjelia: „Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.