Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
22. september 2022

Kľúčové voľby v USA

Nepopulárny Biden dúfa, že mu pomôže Trumpov tieň

V novembri sa uskutočnia v USA voľby, ktoré výrazne ovplyvnia zvyšné dva roky vlády prezidenta Joea Bidena.

Nepopulárny Biden dúfa, že mu pomôže Trumpov tieň

Foto – Flickr.com

Ide o takzvané midterms, teda akési voľby v polčase, keď sa v polovici každého prezidentského obdobia volí tretina Senátu, celá Snemovňa reprezentantov a tiež veľké množstvo guvernérov a členov štátnych legislatív.

Od týchto volieb závisí veľmi veľa: pokiaľ demokrati stratia čo i len jednu komoru Kongresu (momentálne majú veľmi tesnú väčšinu v oboch), Biden nebude schopný pretlačiť žiadne väčšie ciele zo svojho programu. Proti Bidenovi „hrá“ v týchto voľbách historický precedens, jeho vysoká nepopularita v spojení so zlou ekonomickou situáciou, aj preto mali republikáni v posledných mesiacoch prevahu.

Voľby sú dôležité ešte z iného pohľadu: môžu veľa napovedať aj o potenciálnych kandidátoch za Republikánsku stranu do prezidentských volieb 2024.

Predvolebná kampaň sa v posledných týždňoch stáva čoraz dynamickejšou a plnou zvratov, a preto je výsledok stále úplne otvorený.

Hlavné témy kampane

Každé federálne voľby v USA sú zaujímavé tým, že majú veľmi lokálny, ale aj celonárodný charakter. Znamená to, že väčšinový systém s množstvom obvodov núti kandidátov zameriavať sa výrazne na lokálne problémy ľudí v ich vlastnom obvode a voľby v každom štáte, či už v Michigane, Kalifornii, alebo Texase, sú vždy samostatnými voľbami so špecifickými témami pre daný štát.

Na druhej strane však veľmi zaváži aj situácia na celonárodnej úrovni a riešenie pálčivých celospoločenských problémov – klimatická kríza, stav ekonomiky, problematika interrupcií či úroveň nelegálnej imigrácie.

V týchto voľbách jednoznačne dominuje Bidenova nepopularita, historický precedens v neprospech strany pri moci, vysoká inflácia a ťažká ekonomická situácia, zrušenie rozsudku Roe vs. Wade a miešanie sa Trumpa do týchto volieb. Prvé tri faktory nahrávajú republikánom, štvrtý a piaty, naopak, demokratom.

Biden je od leta 2021 čoraz nepopulárnejší. Ešte na začiatku prezidentovania v januári 2021 požíval veľkú dôveru, keď s ním podľa analýz FiveThirtyEight 53 percent obyvateľov súhlasilo a iba 36 percent nesúhlasilo. Popularitu si Biden udržal aj nasledujúce mesiace vďaka menej chaotickému prístupu ku covidu-19 a dobre zvládnutej vakcinácii, ale aj vďaka obrovskému stimulačnému balíčku, ktorý mal pomôcť ekonomike počas pandémie.

Jeho popularita však masívne poklesla po nezvládnutom stiahnutí vojsk z Afganistanu v auguste 2021. Aj na Slovensku sme s hrôzou sledovali zábery sťahujúcich sa amerických jednotiek, rýchly pád celej krajiny do rúk Talibanu a chaotickú evakuáciu na kábulskom letisku. V USA to bola ešte citlivejšia téma, pretože niekoľko vojakov bolo zabitých priamo na letisku a USA utŕžili aj reputačný debakel ako svetová veľmoc. Od tohto momentu sa už Biden nachádza v červených číslach.

Zároveň sa s príchodom vysokej inflácie nad úrovňou 8 percent a prudkým nárastom cien pohonných hmôt výrazne znížila životná úroveň obrovského množstva Američanov. Podľa výskumu Pew Research Centre je stav ekonomiky najvážnejšou obavou voličov, až potom nasleduje vysoké násilie a ďalšie témy. Navyše sa americká ekonomika nachádza na pokraji recesie, čo ešte viac zhoršuje Bidenovo postavenie. Tento zlý stav ekonomiky je hlavnou kampaňovou témou republikánov, ktorí sa snažia upriamiť pozornosť voličov práve na zlyhania demokratov a neefektívnosť obrovských stimulačných balíčkov, ktoré demokrati prijali, ale ktoré podľa republikánov ešte viac urýchlili rast inflácie.

V júli 2022 dosiahla Bidenova popularita dno, keď mu dôverovalo iba 38 percent obyvateľov (v niektorých prieskumoch ešte menej) a, naopak, jeho prácu neschvaľovalo až 57 percent obyvateľov. Odvtedy si mierne polepšil, ale stále má ďaleko k tomu, aby ho väčšina obyvateľov brala pozitívne. Popularita prezidenta má veľký vplyv na všetkých kandidátov prezidentovej strany. Predovšetkým pri voľbách do snemovne miera popularity či nepopularity prezidenta môže rozhodnúť o zvolení daného kandidáta.

Zaujímavým je aj historický precedens, že strana aktuálneho prezidenta takmer vždy v „midterm“ voľbách stráca kreslá v obidvoch komorách bez ohľadu na to, či bola legislatívne úspešná alebo nie. Od roku 1946 je priemerná strata pre stranu prezidenta v týchto voľbách 25 kresiel. Od konca druhej svetovej vojny sa iba dvakrát, v rokoch 1998 a 2002, podarilo prezidentskej strane nestratiť kreslá v Snemovni reprezentantov.

Inzercia

Prezidenti väčšinou utŕžia debakel, a preto sa snažia presadiť všetky väčšie veci v prvých dvoch rokoch svojho vládnutia. Aj to ukazuje na pravdepodobné prebratie aspoň jednej komory Kongresu republikánmi.

Zlé správy pre konzervatívcov

Pre republikánov ešte do júna vyzerala kampaň úplne ružovo, trúfali si na ešte väčšiu republikánsku „vlnu“ ako v roku 2010, keď získali v midterms až 63 kresiel, teda najväčší zisk kresiel od konca druhej svetovej vojny. Dobre vyzerala kampaň do Snemovne reprezentantov aj do Senátu a vyššie spomenuté faktory prispievali k ešte väčšiemu optimizmu.

Potom v júni prišlo rozhodnutie Najvyššieho súdu Dobbs vs. Jackson Women’s Health Organization, ktoré zrušilo predchádzajúci rozsudok Roe vs. Wade, a teda uviedlo, že v americkej ústave neexistuje právo na interrupciu. Znamená to, že jednotlivé štáty sa teraz môžu samy rozhodnúť, akú legislatívu v oblasti interrupcií prijmú – od úplného zákazu až po úplnú liberalizáciu. A práve toto rozhodnutie úplne prekreslilo politickú mapu.

Pre pro-life hnutie toto rozhodnutie predstavovalo víťazstvo po dlhoročnom boji, pre pro-choice aktivistov zase obrovskú prehru. Sudcovia Najvyššieho súdu museli dokonca dostať zvýšenú ochranu, pretože čelili možným útokom, ako aj davom protestujúcich pred svojimi súkromnými domami. Republikáni v jednotlivých štátoch už začali prijímať zákony na obmedzenie interrupcií, v mnohých štátoch je zase táto otázka súčasťou referenda počas midterms.

Tak či onak, uvedené rozhodnutie síce znamená obrovské víťazstvo pre proliferov a republikánov, v týchto voľbách však znamená príťaž. Prezidentova strana zvyčajne prehráva aj preto, že voličská základňa jeho strany nie je počas midterms natoľko motivovaná ako druhá strana, ktorá chce zmenu vo vedení. Po rozsudku Dobbs vs. Jackson je však jadro Demokratickej strany výnimočne motivované ísť voliť a zároveň sa kandidáti demokratov snažia získavať peniaze, keď sa postavia za právo na interrupciu. V minulosti táto téma motivovala republikánov, pretože od roku 1973, keď boli interrupcie legalizované, boli oni tí, ktorí sa snažili zmeniť status quo. U republikánov teda existujú obavy, či práve takéto rozhodnutie neuvedie do voličskej apatie ich jadro a, naopak, výrazne motivuje ich oponentov.

Negatívny faktor Trumpa

Trump je asi najväčším dôvodom, prečo republikáni môžu v týchto voľbách zlyhať. Trump sa totiž ešte stále nedokázal posunúť od prehratých volieb v roku 2020 a stále sa vracia k tomu, že tieto voľby boli ukradnuté a že išlo o volebný podvod.

Zatiaľ čo v bežnej populácii je maximálne nepopulárny, v Republikánskej strane si udržiava obrovské množstvo podporovateľov a je pravdepodobné, že ohlási opätovnú kandidatúru na prezidenta. Novembrové voľby sú teda preňho skvelou príležitosťou, aby si posilnil svoje postavenie v Republikánskej strane tým, že bude zvolených čo najviac jeho kandidátov. Pri ich výbere sa však správa veľmi nelogicky a s ohľadom iba na svoje záujmy, čo ohrozuje celkové šance republikánov.

Poväčšine totiž podporuje ľudí, ktorí opakujú jeho tvrdenia, že voľby v roku 2020 boli ukradnuté – ide však o kandidátov, ktorí majú mnohokrát aj osobné a profesionálne nedostatky. Tí síce s jeho podporou vyhrajú v primárkach, ale vo voľbách ich bežná populácia pre prílišnú radikálnosť voliť nebude.

Najväčšie škody spravil Trump v primárkach do Senátu. V kľúčových štátoch ako Pensylvánia, Georgia, New Hampshire a Arizona totiž vyhrali jeho preferovaní kandidáti, podľa prieskumov sú však ďaleko za svojimi demokratickými oponentmi. V Georgii napríklad republikáni nominovali bývalú futbalovú hviezdu Herschela Walkera, ktorý falošne tvrdil, že pracoval pre políciu, zatajil tri nemanželské deti a nafúkol svoje akademické úspechy. V Arizone, kedysi spoľahlivo republikánskom štáte, je konzervatívny kandidát Blake Masters ďaleko za svojím oponentom aj preto, že podporuje zvrátenie volieb z roku 2020.

Pokiaľ by mali republikáni aj úžasný program, nič im to nepomôže, ak nenominujú dobrých kandidátov, ktorých je ochotné voliť širšie spektrum než trumpovské fanúšikovské jadro.

Voľby sú už o pár týždňov a situácia sa nestále mení. Každý jeden prijatý zákon, vyjadrenie kandidáta či zmena Bidenovej popularity tak môžu zmeniť celkový výsledok.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.