Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. september 2022

Vláda sa pripravuje na extrémnu situáciu

Štát bude môcť zobrať elektrárňam ich výrobu, niektoré firmy zostanú bez plynu

Má ísť o plán B pre prípad, že sa Európska komisia nedohodne na spoločnom riešení energetickej krízy.

Štát bude môcť zobrať elektrárňam ich výrobu, niektoré firmy zostanú bez plynu

FOTO TASR – Martin Baumann

Vláda dnes schválila zákon, ktorý jej dáva v prípade vyhrotenia energetickej krízy rozsiahle kompetencie. Hlavnou časťou zákona je rozšírenie definície núdzového stavu v energetike tak, aby do nej spadala aj situácia veľmi vysokých cien.

Po novom je tak za núdzový stav považovaná aj situácia, keď ceny plynu či elektriny dosiahnu na trhoch veľmi vysoké hodnoty. Konkrétna výška nie je presne zadefinovaná, ale zákon určuje, že ide o stav, keď výška ceny spôsobí, že elektrina či plyn budú pre odberateľov prakticky nedostupné. Zároveň vyvolá ohrozenie bezpečnosti štátu, zdravia a života alebo zvýši hrozbu rozsiahlych hospodárskych škôd.

Ako presne sa tento moment určí, nie je jasné. Keď však nastane, trh v podstate na Slovensku skončí a ceny, výrobu aj distribúciu bude riadiť štát, presnejšie, ministerstvo hospodárstva.

V prvom rade to bude znamenať, že ministerstvo hospodárstva bude môcť navrhnúť ceny elektriny či plynu, ako uzná za vhodné. Po schválení vládou bude aj napriek odlišnému vývoju na trhoch či odlišnému výpočtu regulačného úradu platiť pre odberateľov táto cena. Dodávatelia nebudú mať na výber a budú musieť dodávať za tieto ceny.

Ako totiž ministerstvo hospodárstva v návrhu upozorňuje, dnes regulované kategórie odberateľov elektriny – čiže najmä domácnosti – platia za komoditu 61,21 eura za MWh. Ak by sa však súčasné ceny mali preniesť do koncových cien pre tento typ odberateľov, znamenalo by to mnohonásobný nárast koncových cien.

No a ten „sa v ekonomických podmienkach Slovenskej republiky rovná cenovej nedostupnosti elektriny pre prevažnú časť obyvateľov Slovenskej republiky a tým vážnemu ohrozeniu ich života a zdravia, teda ich základných ľudských práv, alebo vážnym hospodárskym škodám štátu“, varuje ministerstvo.

Ako dnes vysvetlil minister hospodárstva Karel Hirman, ide o plán B pre prípad, že by sa Európska komisia nedohodla na spoločnom riešení energetickej krízy alebo že by nám neschválila výhodné ceny elektriny z Memoranda so Slovenskými elektrárňami.

V takom prípade zákon ráta so sériou právomocí, vďaka ktorým by štát mohol v praxi uplatniť nariadenú cenu.

Zabezpečenie rovnováhy príkazom

Zjednodušene povedané, štát by mohol elektrárňam zobrať ich výrobu a predať ju za určenú cenu zraniteľným odberateľom. Nerobil by to priamo štát, ministerstvo hospodárstva by určilo jedného alebo viacerých dodávateľov, ktorí by mali povinnosť túto transakciu previesť. Takto by štát zaručil, že elektrina za výhodnejšie ceny by sa dostala nielen domácnostiam, ale napríklad aj nemocniciam či mestám, alebo školám.

Taktiež sa počíta s obmedzením predaja medzioblastnej kapacity elektriny do zahraničia, a to aj tej, ktorá už bola pridelená.

Ďalším dôležitým bodom zákona je to, že ministerstvo hospodárstva bude môcť prikázať niektorým výrobcom elektriny poskytovať takzvané podporné služby. I keď je tento pojem pre bežného človeka iba málo známy, pre funkčnosť celej elektrizačnej sústavy sú kľúčové.

Inzercia

Iba vďaka nim totiž môže prevádzkovateľ, čiže SEPS, udržiavať v sústave stále rovnováhu a pokryť náhly nárast alebo pokles spotreby. Zjednodušene povedané, ak by to nerobil, hrozili by nám časté blackouty. Pri súčasných cenách elektriny však výrobcovia nechcú predávať elektrinu na podporné služby, pretože na trhoch ju predajú s niekoľkonásobne vyšším ziskom.

Zákon taktiež dáva štátu právomoc prikázať určitým odberateľom obmedziť spotrebu alebo zabezpečiť nejakým spôsobom úsporu elektriny. To sa však netýka domácností. Platí to aj v prípade plynu, pri tomto zdroji energie však zákon obsahuje aj dodatočné opatrenia.

Realizácia výhodnejších cien plynu

Tým hlavným je, že štát bude môcť prikázať prevádzkovateľovi zásobníka plynu, aby tento plyn dal určenému dodávateľovi za určenú cenu a aby sa tak dostal ku koncovým odberateľom.

Týmto opatrením chce ministerstvo hospodárstva docieliť, aby mohlo zrealizovať plán, ktorý predstavil ešte Richard Sulík, keď sedel na ministerskej stoličke. Použitím plynu zo štátnych rezerv by sa totiž dali docieliť výhodnejšie ceny pre domácnosti. Plyn v týchto zásobníkoch totiž leží už niekoľko rokov a bol nakúpený za výrazne nižšie ceny ako tie, ktoré sú na trhoch aktuálne.

Dodávatelia plynu by sa tak mohli dostať k tomuto štátnemu plynu a následne by ho vrátili v roku 2026, keď sa očakáva, že ceny energetických komodít sa už upokoja.

Konkrétne by malo ísť o plyn v Dolných Bojanoviciach, ktorý patrí pod správu SPP Storage. Táto spoločnosť sa už pri ohlásení tohto plánu vymedzila, že tento plyn zo zákonných dôvodov nemôže takto použiť. Ide totiž o povinné zásoby na 30 dní pre prípad úplného výpadku dodávok.

Dnes schváleným zákonom by sa však mal tento problém vyriešiť.

Zákon počíta s tým, že výrobcom a dodávateľom by stratu nahradil štát.

Legislatívu ešte musí odobriť parlament, je však pravdepodobné, že tak urobí. Ide totiž v podstate o návrhy, ktoré pripravil ešte bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, a oklieštená koalícia tak zrejme môže počítať s podporou poslancov SaS.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.