Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
28. september 2022

Synoda vo svete

Poliaci chcú poriadne kázne, Rakúšania diakonky, Slovinci prehodnotiť celibát

Pozreli sme sa na závery synody v Poľsku a Rakúsku a tiež v Taliansku, USA a v Slovinsku.

Poliaci chcú poriadne kázne, Rakúšania diakonky, Slovinci prehodnotiť celibát

ilustračné foto: TASR/AP

Jednotlivé biskupské konferencie zverejňujú závery synodálneho procesu vo svojej krajine. Záverom synody na Slovensku sme sa venovali tu a tu. Našim západným susedom zasa v tomto texte. Maďari zatiaľ národnú syntézu zverejnenú nemajú.

Poľsko: cirkev je mimo bežného života

Podobne ako na Slovensku aj poľskí veriaci riešili, či sa ich výhrady a pripomienky dostanú do Ríma. Poľská syntéza tiež konštatuje, že na synodálnom procese sa nezúčastnila väčšina veriacich a veľké množstvo duchovných, ktorí odmietali aj opakované pozvanie na stretnutie.

Synoda viac nadchla angažovaných laikov ako kňazov a mnohí mali pocit, že sa prvýkrát môžu vyjadriť. V jednej diecéze dokonca vytvorili 12-členné skupiny, kde boli len laici, aby sa cítili slobodne. Kňazi mali svoje synodálne skupiny. Pre niektorých veriacich bola synoda dokonca posilnením vo viere. Poľská synoda sa zamerala na témy: nádej a obavy, stretnutie, spolupráca, počúvanie, rozprávanie, dialóg, slávenie, misia, ekumenizmus, autorita a zodpovednosť.

Poľský dokument konštatuje, že spoločné kráčanie v cirkvi sa deje predovšetkým v rodinách, kde viera vzrastá vďaka spoločnému praktizovaniu. „Rodina je prvou domácou cirkvou a je zodpovedná za odovzdávanie viery,“ píše sa v poľských záveroch. „Kladieme si dramatickú otázku, či naša cirkev objíma aj naše rodiny a predovšetkým či v nej je ešte mládež,“ zamýšľajú sa poľskí veriaci.

Syntéza si na úvod kladie otázku, čo treba urobiť, aby cirkev nestratila mladých, ktorí vyšli z veriacich rodín, ale nechcú ďalej kráčať s cirkvou a neidentifikujú sa s ňou. Mladým v Poľsku sa zdá cirkev smutná a necítia sa pozvaní zapojiť sa do jej života ani do prijímania sviatostí, na ktoré je podľa mladých zlá príprava. Mladí nezanechávajú náboženský život pre povinnosti v škole alebo pre aktivity, ktoré majú. Cítia sa do náboženského života nútení a tiež sa pýtajú, prečo sa majú spovedať niekomu, kto je sám hriešny.

Cirkev u našich severných susedov si uvedomuje, že je potrebné vnímať aj LGBTI osoby, utečencov, závislých ľudí aj ľudí, ktorí sa stali obeťami duchovných alebo ich zlého svedectva života a tiež osoby, ktoré žijú v nemanželskom zväzku. Pocit odstupu od spoločnej cesty vyjadrujú aj ľudia zastupujúci prúd tradicionalizmu. Vylúčené z cirkvi sa cítia aj osoby, ktoré majú napríklad problém s pohybom.

Kňazi v Poľsku nepočúvajú veriacich a robia si po svojom

Poľskí laici majú tiež pocit, že ich kňazi nepočúvajú. Autority v cirkvi nepočúvajú veriacich, ale robia to, čo sa im zdá, že je správne, a vidia len svoje ciele. Počúvanie iných totiž sťažuje presvedčenie o vlastnej neomylnosti a obvyklé vzory komunikácie.

Podľa poľských veriacich práve synoda ukázala, že sa dá spoločne stretávať a navzájom sa počúvať. „Počas synody sme si uvedomili, že v cirkvi nie je priestor, v ktorom by bolo počuť hlas laikov,“ konštatuje záverečný dokument. V jednej farnosti dokonca urobili pokus, kde prišli kňazi, ktorí mali veriacich len počúvať a vnímať a nemali to komentovať. Po stretnutí duchovní priznali, že to bolo pre nich veľmi náročné.

Ľudí v Poľsku tiež trápia škandály cirkvi a aj to, že cirkev je mimo bežného života. Veriaci v Poľsku vyjadrili aj výhrady voči kňazom. Oceňujú, ak je kňaz mužom viery, zaujíma sa o človeka a o to, čo sa deje. Laici však u kňazov neraz vnímajú chýbajúcu vieru a autentickosť života, materializmus, porušovanie morálnych zásad či chýbajúcu citlivosť na potreby ľudí. Poliaci tiež vnímajú nízku kvalitu vzťahov s farnosťou, chýba im budovanie vzťahov medzi kňazmi navzájom a kritizujú zanedbávanie vlastnej formácie kňazmi.

Čítajte tiež

Pri synodálnych stretnutiach sa zdôrazňoval zakorenený a rozšírený klerikalizmus, za ktorý nesú zodpovednosť nielen kňazi, ale aj laici posilňujúci takéto postoje medzi duchovnými. Ťažkosti s dialógom sa dotýkajú aj vzťahov duchovno-svetských. Kňazi a laici žijú v dvoch rôznych oddelených svetoch. Podľa dokumentu kňazi a biskupi často nerozumejú, že sa musia konfrontovať so svetom spoza stien vlastnej fary a kúrie a vstúpiť do dialógu s farníkmi, ak chcú evanjelizovať a zapojiť sa do života cirkvi a ľudí na periférii.

Ľudia vnímajú aj rozdelenie medzi samotnými kňazmi a veriacimi, napríklad v oblasti kritického pohľadu na synodu, na učenie pápeža Františka. Kňazov rozdeľuje aj uprednostňovanie špecifických obrazov o cirkvi, ktorí reprezentujú rôzni biskupi, a rozdeľuje ich, podobne ako na Slovensku, spor, či prijímať eucharistiu na ruku alebo do úst.

Jazyk cirkvi je mladým na posmech

Ľudom sa nepáči ani jazyk, ktorý cirkev používa na kázňach či na hodinách náboženstva. Považujú ho za archaický a umelý a medzi mladými je terčom posmechu. Syntéza tiež vníma túžbu ľudí, aby si kňazi dali viac záležať na tom, ako slúžia svätú omšu, a to hlavne v nedeľu. Ľudia nechcú, aby sa kňaz pri omši ponáhľal, nepáči sa im krátenie omše tým, že sa vynechá spev alebo sa krátia liturgické piesne, a ak sa pri omši berú veci rutinne.

Ľudia v Poľsku podľa národnej syntézy túžia, aby bol dobre pripravený liturgický spev, podčiarkli potrebu dobrých lektorov, organistov a zborov. Poliaci vnímajú aj nízku úroveň prednášaných homílií. Ľudia nechcú počúvať moralizujúci tón ani politiku či neumiernené hlásanie náuky. Kňazi sú na homíliu často nepripravení a čítajú cudzie texty stiahnuté z internetu.

Niektorí veriaci žiadajú viac miest, kde by mohla byť slávená tzv. tridentská omša. Ako dôvod uvádzajú jej väčšiu kvalitu a svätosť celebrantov. „Od biskupov očakávame, aby boli bližšie ľuďom,“ konštatuje syntéza. Ľudia túžia, aby sa mohli s biskupom porozprávať a aby k nemu nemali prístup len vybraní. Objavuje sa aj obraz biskupa-úradníka, ktorý sa nezaujíma o problémy farnosti a je odtrhnutý od reality. Chýba tiež kontakt kúrie s kňazmi vo farnostiach.

Vo farnostiach sa akosi zasa prijalo, že farnosť patrí kňazovi a on o všetkom rozhoduje. Ľudia žiadajú obnovenie farských, pastoračných a ekonomických rád, ktoré sú často len na papieri a volajú po väčšej transparentnosti. Tiež kritizujú cenník za sviatosti.

V Rakúsku žiadajú viac žien vo vedúcich pozíciách v cirkvi

Národná syntéza o synodálnom procese v Rakúsku vykresľuje rôznorodý a mnohovrstevný obraz cirkvi v tejto krajine a načrtáva niekoľko ústredných výziev – najmä rodovú rovnosť a participáciu v cirkvi.

Arcibiskup Franz Lackner na tlačovej konferencii pri predstavovaní synodálnej správy povedal: „Ako cirkev máme dvojakú zodpovednosť. Na jednej strane za Božie kráľovstvo tu na mieste, kde žijeme. Na druhej strane máme aj zodpovednosť zostať vnímaví a schopní dopĺňať pohľad univerzálnej cirkvi.“

Lackner ďalej poukázal na fakt, že správa z Rakúska bola vytvorená na základe vypočutia množstva hlasov, ale nie všetkých skupín. „Vnímame to nielen ako nedostatok, ale aj ako úlohu pokračovať v synodálnom procese a celkovo nastoliť synodálne porozumenie a postoj počúvania ako spôsob práce cirkvi v Rakúsku,“ povedal predseda biskupskej konferencie. Je teda záujem o to, aby sa v cirkvi aj po skončení synodálnych stretnutí naďalej prehlbovala synodálna metodika.

Požiadavky, ktoré vzišli zo synodálnych konzultácií, sa dotýkali dvoch rovín: tie, ktoré by sa mali čo najskôr zrealizovať v domácej cirkvi, a tie, ktoré sa nedajú riešiť lokálne, ale na celocirkevnej úrovni.

V rámci požiadaviek, ktoré je možné realizovať v miestnej cirkvi, rezonovala najmä téma rodovej rovnosti. Ide o cielené presadzovanie žien vo vedúcich funkciách cirkvi, rozširovanie možností participácie v súvislosti s transparentnosťou rozhodovacích procesov a spolurozhodovanie na všetkých úrovniach.

Veriaci zapojení do synodálneho procesu tiež požadovali zvýšenú účasť laikov na liturgii, napríklad povolením kázania či vysluhovania krstu pre pastoračných asistentov. Zazneli požiadavky na zrozumiteľnejší jazyk v liturgii a pri ohlasovaní evanjelia, aby bola cirkev atraktívna aj pre mladých, a tiež by sa mal prehodnotiť pastoračný prístup k ľuďom, ktorí sú rôznymi spôsobmi vylúčení z cirkevného života.

Z vyjadrení veriacich je zrejmé, že spoločenstvo sa aktívne prežíva predovšetkým vo farnostiach. Podľa toho je potrebné formovať tieto komunity. Z úst účastníkov synodálneho procesu zaznela výhrada, že fungujúce komunity sú uzavreté a sociálne znevýhodnení, migranti, rozvedení, znovu zosobášení či členovia komunity LGBT+ do nich nemajú prístup. A platí to aj naopak, pre členov cirkvi je ťažké nájsť si cestu k týmto skupinám.

Svätenie žien nie je všeobecne podporované

Za dôležité rakúski veriaci považujú, aby sa pokračovalo v transparentnom odhaľovaní prípadov zneužívania.

Výzvy, ktoré je potrebné riešiť na celocirkevnej úrovni, sa týkali predovšetkým prístupu žien ku kňazskej vysviacke a k úradom, ktoré sú s tým spojené. Zaujímavé je, že veriaci jasne rozlišujú medzi kňazskou vysviackou a výkonom vedúcich funkcií. Mnohé vyjadrenia hovoria v prospech cieleného presadzovania žien na vedúcich pozíciách cirkvi v zmysle väčšej rodovej spravodlivosti. Požiadavky na svätenie žien nie sú u všetkých automaticky podporované, aj keď si to mnohí vedia predstaviť v podobe diakonátu žien.

Syntéza ďalej načrtáva témy celibátu ako podmienky prijatia kňazskej služby či adaptácie doktrín, ktoré zohľadňujú postupné zjavovanie Ducha Svätého (napríklad v oblasti sexuálnej morálky).

Čítajte tiež

Cirkev má podľa veriacich dôležitú úlohu v charitatívnej a spoločensko-politickej oblasti. V tejto súvislosti sa spomínali oblasti ako boj proti chudobe, práca pre utečencov, sprevádzanie starších, chorých a núdznych, práca pre bezdomovcov či práca pre globálnu solidaritu, spravodlivosť, mier a integritu stvorenia. Tento sociálny rozmer v angažovanosti cirkvi a veriacich by sa mal ďalej posilňovať.

Synodálnemu procesu dominovali otázky, ktoré Katolícku cirkev v Rakúsku zamestnávajú už desaťročia. Týka sa to predovšetkým úloh žien v cirkvi, participácie laikov, transparentného menovania biskupov, klerikálneho štýlu vedenia, mládeže či sexuálnej etiky. Novými témami boli najmä opakovane pozorovaná strata relevantnosti v spoločnosti a otázka, ako cirkev pristupuje k párom rovnakého pohlavia a rôznych sexuálnych identít.

Väčšinu veriacich, najmä tých angažovaných, trápia predovšetkým problémy vnútri cirkvi a v tomto smere očakávajú reformy. Témy ako ekumenizmus či medzináboženský dialóg sa riešili len v jednotlivých diecéznych syntézach.

Inzercia

USA: Dôsledky sexuálnych škandálov aj rozdelenie v cirkvi

Do synody sa zapojila aj Katolícka cirkev v Spojených štátoch amerických. Tú tvorí takmer 67 miliónov katolíkov, ktorí žijú v 178 latinských diecézach a 18 gréckokatolíckych eparchiách.

Pre veľkosť krajiny celonárodnú syntézu poskladali nie priamo z diecéznych syntéz, ale zo 14 dokumentov, ktoré zosumarizovali jednotlivé regióny. Celoštátna syntéza na úvod uvádza, že zo začiatku synodálneho procesu panovala voči nemu skepsa, no postupne v mnohých farnostiach rástol entuziazmus aj miera zapojenia. Značná časť dokumentu sa venuje „zraneniam“, ktoré identifikovali synodálne diskusie.

Hlavnou z týchto rán sú stále dôsledky krízy sexuálneho zneužívania. „Dôvera v hierarchiu cirkvi je slabá a je potrebné ju posilniť. Škandály súvisiace so sexuálnym zneužívaním a spôsob, akým vedenie cirkvi riešilo túto situáciu, sú vnímané ako jedna z najsilnejších príčin nedostatku dôvery a dôveryhodnosti zo strany veriacich,“ píše materiál.

Ten dokonca spomína, že rana zo sexuálnych škandálov sa u kňazov aj laikov prejavuje v oslabenej ochote nadviazať užšie vzťahy, kvôli strachu z nesprávneho pochopenia alebo falošného obvinenia. Medzi ďalšie zranenia patria podľa amerického dokumentu aj dôsledky pandémie a tiež rozdelenie v cirkvi, ktoré sa najviac prejavuje pri liturgii.

„Bohužiaľ, slávenie eucharistie je tiež vnímané ako oblasť rozdelenia v cirkvi. Najčastejším problémom týkajúcim sa liturgie je slávenie predkoncilovej omše,“ tvrdia tvorcovia syntézy s tým, že časť veriacich oplakáva obmedzený prístup k liturgii podľa misálu z roku 1962.

Podľa niektorých veriacich rozdiely v otázke slávenia liturgie niekedy dosahujú až úroveň nepriateľstva. „Ľudia na každej strane problému uvádzali, že sa cítia byť odsudzovaní tými, ktorí sa od nich odlišujú,“ priznáva dokument. V mnohých regionálnych syntézach USA sa spomína tiež nedostatok jednoty medzi biskupmi v Spojených štátoch a tiež niektorých biskupov s pápežom, čo syntéza označuje ako zdroj vážneho pohoršenia.

Materiál sa dotkol aj marginalizovaných skupín, kam radí najmä ľudí LGBTI a tiež rozvedených. Americká syntéza zaznamenáva aj túžbu veriacich po posilnení rozhodovacích úloh pre ženy – laičky aj rehoľníčky. Ľudia počas synodálnych stretnutí spomínali rôzne spôsoby, akými by ženy mohli vykonávať vedúce úlohy, vrátane kázania a diakonského či kňazského svätenia. „Ordinácia pre ženy sa neobjavila primárne ako riešenie problému nedostatku kňazov, ale ako otázka spravodlivosti,“ uvádza dokument.

V rámci synodálnych konzultácií ľudia vyjadrili aj obavy týkajúce sa rasizmu. Katolíci farebnej pleti hovorili o rasizme v cirkvi aj mimo nej. Domorodí katolíci hovorili o generačnej traume spôsobenej rasizmom a zneužívaním v internátnych školách.

Synoda v USA poukázala aj na odchody mladých ľudí z cirkvi, ktorým chýba prívetivejší prístup. „Mladí ľudia tiež chcú, aby sa cirkev vyjadrovala k otázkam, ktoré sú pre nich dôležité, najmä spravodlivosť, rasa a klimatické zmeny,“ poznamenala jedna syntéza.

Napriek pandémii, polarizácii a pretrvávajúcim ranám zo škandálu sexuálneho zneužívania duchovných vnímajú tvorcovia americkej syntézy zárodok obnovy a „záväzok znovu sa naučiť umeniu počúvať a predstaviť si nové poslanie, ciele a priority – pamätajúc, že sme na spoločnej púti“.

Taliansko: Všímať si všetky časti spoločnosti

Aj talianski biskupi zverejnili celonárodnú syntézu. Pri téme komunikácie materiál vyzýva používať v cirkvi prístupný jazyk a moderné komunikačné technológie, avšak nie v logike „influencerov“.

Spomína aj „marginalizáciu laikov“, ktorá sa podľa dokumentu týka predovšetkým žien – všeobecne sa pociťuje, že chýba skutočné rozdelenie zodpovednosti, ktoré by umožnilo, aby sa ženský hlas vyjadril a počítal. „Osobitnú pozornosť treba venovať rehoľníčkam a rehoľníkom. Zasvätené ženy sa často cítia byť využívané len ako ,pastoračná pracovná sila‘“.

 

Čítajte tiež

Talianska syntéza poukazuje aj na nebezpečenstvo uzavretosti – cirkevné spoločenstvá riskujú sebareferenciu alebo vytvorenie „bubliny“. Dokument hovorí o skupinách, v ktorých sa intenzívne prežíva viera, ale majú malú ochotu prijať zmeny, návrhy a ľudí, „ktorí klopú“.

Tvorcovia materiálu uvádzajú, že bude rozhodujúce počúvať rôzne „svety“, v ktorých kresťania žijú a pracujú, čiže kráčať spolu so všetkými, ktorí tvoria spoločnosť, s osobitnou pozornosťou tým oblastiam, ktoré často zostávajú nepočuté: rozsiahly svet chudoby, prostredie kultúry, umenia, športu, ale aj hospodárstva a financií, práce, obchodu, politiky, vojenských inštitúcií dobrovoľníctva a tretieho sektora.

Materiál tiež vyzýva, aby si katolíci osvojili nové, menej obvyklé kanály komunikácie a tiež našli metódu „duchovného rozhovoru“, aby sa stretli s tými, ktorí nemajú svoje kresťanské komunity.

„V tomto zmysle bude dôležité posilniť a stabilizovať počúvanie mladých ľudí, ktoré umožňuje svet školy a univerzity, vstúpiť do vzťahu s ľuďmi, s ktorými by sa cirkev inak nestretla,“ navrhuje taliansky materiál.

Slovinsko: Výzvou je spolupráca kňazov a laikov

Pozrieť sa na závery synody v Maďarsku nie je zatiaľ možné, miestni biskupi ešte záverečný dokument nezverejnili. Zdalo sa nám zaujímavé pozrieť sa aj na Chorvátsko, ktoré je počtom obyvateľov podobné Slovensku, ale v tejto krajine tiež nie je ešte zverejnený dokument. Závery však ponúka ďalšia krajina v strede Európy – Slovinsko.

Syntéza synody v Slovinsku v úvode konštatuje, že do synodálneho procesu sa zapojilo všetkých šesť diecéz a krajina má skúsenosti s viacerými diecéznymi synodami, z ktorých sa mnohé závery nepodarilo uviesť do praxe. Slovinci sa pokúšali do synodálneho procesu zapojiť aj ľudí mimo cirkvi, priznávajú však, že to bolo veľmi náročné a niekde sa to ani nepodarilo. Do dialógu však zapojili aj evanjelického biskupa či protestantských veriacich.

„Napriek inovatívnemu úsiliu s neformálnymi rozhovormi a online dotazníkmi sme zistili, že ako cirkevné spoločenstvo sa vieme ťažko dostať do kontaktu s tými, ktorí sú ďaleko. Dostali sme však niekoľko odpovedí, ktoré sú o to cennejšie, že predstavujú veľkú skupinu kresťanov, ktorí sa v posledných rokoch čoraz viac vzďaľujú od praktizovania náboženstva,“ konštatuje dokument.

Dve slovinské diecézy počas synody dostali nového biskupa, a tak synodálne stretnutia využili aj na hľadanie vízie na najbližšie roky. Dokument tiež konštatuje, že synoda sa stretla s nevôľou medzi kňazmi, ktorí neveria, že synoda prinesie zmeny do zastaraných procesov cirkvi. Do synodálneho procesu v krajine sa zapojila jedna až dve tretiny farností a spoločenstiev.

„Synodálne rozhovory ukázali, že uctievanie a slávenie sú pre cirkevné spoločenstvá kľúčové. Veriaci chcú krásnu, pripravenú a zrozumiteľnú bohoslužbu, kvalitné homílie, horlivých pastierov duší a verných kresťanov, ktorí svoju vieru žijú a vydávajú o nej svedectvo,“ konštatuje syntéza dvojmiliónovej krajiny.

Slovinci vnímajú potrebu nanovo vysvetľovať význam sviatostí a podmienky ich dôstojného prijímania či vysvetľovať postoje pri bohoslužbách. „Zvlášť je potrebné zvýšiť povedomie, že pomazanie chorých neznamená prípravu na smrť,“ uvádza dokument.

Syntéza cirkvi v Slovinsku hovorí aj o potrebe viac zapájať mladých a rodiny s deťmi do služby v cirkvi a dávať im priestor. Aj v Slovinsku si všímajú ľudí, ktorí inklinujú k tzv. tridentskej liturgii. „Je potrebné počúvať aj skupiny veriacich, ktoré volajú po tradičnom uctievaní a cítia sa vylúčení.“ Silne sa zdôrazňovala potreba veriacich po svätej omši sa socializovať v podobe jednoduchých stretnutí pri káve (agapé).

Pre cirkev v Slovinsku je veľká výzva téma spolupráce medzi kňazmi a laikmi. Tí totiž často pri svojich aktivitách narážajú na veľký odpor kňazov, ktorí laikom neveria. Kňazi často držia veci pevne vo svojich rukách a nechcú k tomu laikov pustiť. Iní kňazi zas narážajú na neochotu laikov.

Dokument priznáva, že kňazi aj laici potrebujú kurzy, aby vedeli správne viesť, a vzhľadom na klesajúci počet kňazov je dobre, aby kňazi vedeli odovzdávať veci do rúk laikom. „V Slovinsku uznávame potrebu aspoň určitého počtu profesionálnych laických kolegov v cirkevných službách. Je potrebné ich na to pripraviť špecifickou formáciu a zároveň zabezpečiť, aby bola ich práca náležite ohodnotená,“ píše dokument

V Slovinsku sa zamýšľali aj nad dobrovoľnosťou celibátu, pretože kňazi sú často sami, opustení, bez energie a zápalu pre pastoračnú prácu. „Často sa zdá, že kňazi sú osamelí, po ľudskej stránke nemajú skutočných priateľov a nenachádzajú pochopenie. Často nemajú nikoho, kto by sa im postaral o jedlo a upratovanie,“ všíma si záver slovinskej synody.

Ľudia kritizujú aj klerikalizmus, ale priznávajú, že k tomu prispievajú aj laici, ktorí od kňazov a biskupov očakávajú všetko. Na druhej strane sa niektorí duchovní správajú nadradene. Aj v Slovinsku je cirkev poznačená sexuálnymi škandálmi. A synoda tiež konštatuje, že aj keď sú veriaci denne obklopení najmä ľuďmi mimo cirkvi, nedokážu ich osloviť a vstúpiť s nimi do dialógu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.