V mnohých farnostiach na Slovensku fungujú ružencové bratstvá. U nás je najrozšírenejší živý ruženec, to znamená, že členovia bratstva sú združení v tzv. ružiach a každý sa modlí denne jeden desiatok ruženca. Poverenie viesť ružencové bratstvá a zakladať ich má rehoľa dominikánov.

V poslednom období podľa vzoru živého ruženca vznikajú aj iné ružencové spoločenstvá, kde sa ich členovia takisto modlia po jednom desiatku a takto sa spoločne pomodlia celý ruženec. Podľa dominikána, ktorý je promótorom ruženca, sa však takéto spoločenstvá nemajú právo nazývať ružencovými bratstvami. Tie môžu zriadiť len dominikáni.

S myšlienkou modlitby tzv. živého ruženca prišla vo Francúzsku tento rok blahorečená Paulína Jaricotová (1799 – 1862). Tá v meste Lyon vytvorila skupinky 15 ľudí, ktorí si podelili pätnásť desiatkov ruženca (ruženec svetla ešte nebol) a tak vytvorili reťaz a denne sa pomodlili ruženec.

„Toto je najmladšia forma modlitby ruženca v ružencových bratstvách. Patronát nad týmto dielom a touto formu živého ruženca po smrti blahoslavenej Jaricotovej prebrali dominikáni,“ hovorí promótor pre ruženec na Slovensku dominikán Matej Juraj Šulik.

Približuje, že keď blahoslavená Paulína Jaricotová zakladala ruže, dominikáni ju upozornili, že vstupuje do oblasti, ktorou sú poverení oni.

„Odpísala im, že jej úlohou bolo iba vrátiť modlitbe ruženca dôstojnosť, lebo ľudia sa ju zabudli modliť a ona ju chce len oživiť, a preto vytvorila ruže, do ktorých pozvala mladých. Vytvorila spoločenstvo z ľudí, ktorí sa raz do mesiaca stretávali, vymieňali si tajomstvá a vytvorili puto,“ približuje dominikánsky kňaz.

Brat Matej vysvetľuje, že živý ruženec, ktorý poznáme, nie je jediná forma modlitby. Existujú ešte staršie formy modlitby – tzv. svätý a večný ruženec. Pri svätom ruženci sa člen bratstva zaväzuje, že sa bude modliť raz do týždňa celý ruženec, teda dvadsať desiatkov. A vo večnom ruženci sa člen zaväzuje, že raz za rok alebo raz za mesiac si v konkrétny deň a hodinu vyhradí čas na jeho modlitbu.

Ruženec sa nemodlia len starí

Podľa Mateja Juraja Šulika sa svätý ruženec dnes modlia všetky generácie. Aj keď sa táto modlitba niekedy vníma ako modlitba starých babiek, nie vždy to tak je. „To, že sa ruženec modlia starí ľudia, znamená, že s týmto pokladom žili celý život, a keď sa modlia starí, znamená, že sú najskúsenejší. Táto modlitba im ostala ako niečo vzácne,“ hovorí slovenský promótor pre ruženec.

Podľa dominikána dnes síce vidno v kostoloch, že ruženec sa modlia najmä starší ľudia, ide však o zdanie. „Ľudí, ktorí majú rodiny, možno až tak nevidno v kostole modliť sa ruženec, keďže pracujú a sú činní. Toto môže mýliť a potom povieme, že sa ho modlia len starí ľudia,“ dodáva.

Cestu k ružencu si podľa neho dokážu nájsť aj mladšie ročníky. Im niekedy stačí, že prídu na pútne miesto, kde zažijú skúsenosť modlitby a ostane im to do konca života.

Podľa brata Mateja existujú na Slovensku aj ruže, ktoré tvoria deti, a aj dnes zakladajú ako dominikáni nové ružencové bratstvá a ruže. Iné bratstvá však zanikajú, čo je spôsobené najmä demografiou. Aktívni členovia odídu do večnosti a mladí už v niektorých obciach nie sú.

Nových členov je niekedy náročné nájsť

To, že niekedy je problém nájsť nových členov do ruže, potvrdzuje aj dlhoročná horliteľka v Komjaticiach v okrese Nové Zámky Darina Havelová. „Poviem pravdu, je problém nájsť dvadsať ľudí do ruže, niektorí, aj keď ich oslovím, nie sú ochotní sa zaviazať, že sa budú denne modliť desiatok,“ približuje horliteľka z Komjatíc.

Hovorí však, že vo farnosti existuje viacero ruží. Ona sama začala pozývať ľudí do modlitby ruženca a do ružencového bratstva hneď po páde totality. Vysvetľuje, že zodpovednosť horliteľky je, aby ruža fungovala, aby sa menili tajomstvá, a keď niekto odíde alebo zomrie, hľadá nových členov.

Podľa nej sú v Komjaticiach v ružiach najmä ženy, ale vie aj o rodinách, kde je v ružencovom bratstve zapísaná napríklad žena, ale modlí sa spolu s manželom alebo niekedy aj celá rodina. V bratstve majú aj ľudí v strednom a produktívnom veku.

Čítajte tiež

Z archívu Ruženec má zmysel aj vtedy, keď sa pri ňom nevieme sústrediť

Pavol Rábara Adam Takáč

Rozhovor s promótorom pre ruženec o tom, ako a prečo sa modliť jednu z najznámejších modlitieb.

Ružencové spoločenstvo si založili aj študenti a absolventi Kolégia Antona Neuwirtha. Za založením poslednej ruže stojí Justína Betinská. Podľa nej v kolégiu vznikli za sedem rokov už štyri ružencové spoločenstvá. Takto sa už šesťdesiat absolventov kolégia zaviazalo denne modliť desiatok ruženca.

„Keď sa modlíme za blížnych a za rôzne úmysly k Bohu, vyjadrujeme takto svoju lásku. To je dôležité robiť každý deň. A modlitbou v spoločenstve sa spájame. Vďaka spoločným úmyslom sa môžeme v modlitbe spojiť každý deň a takto vyjadriť lásku k blížnemu a stále spájanie sa ako komunita,“ hovorí Justína Betinská.

Podľa nej je záujem o modlitbu ruženca aj medzi mužmi a v spoločenstve ich nemajú málo. Podla Betinskej sú v ružiach, ktoré vzišli z kolégia, najmä mladí ľudia a ľudia v produktívnom veku. Tajomstvá si menia online a cez internet si dohodujú aj úmysly, za ktoré sa modlia.

Spoločne sa modlia na úmysel pápeža Františka, na úmysel našich biskupov, individuálne sa modlia za každého člena a na jeho úmysly, modlia sa aj za aktuálne témy, za mier, za obete atentátu na Zámockej či za našu vládu. „Úmysly reflektujú dianie na Slovensku a vo svete aj v našich životoch a aj dianie v kolégiu,“ vysvetľuje Betinská.

Ružencové bratstvo môžu založiť iba dominikáni

Ružencové spoločenstvo, ako ho opisuje Betinská, vzniklo podľa vzoru živého ruženca v ružencových bratstvách. Podobné ruže si vytvárajú aj iné spoločenstvá či stretká, kde si veriaci podelia tajomstvá a to jedno konkrétne sa modlia celý mesiac.

Podľa dominikána Mateja Juraja Šulika by si však takéto spoločenstvá nemali hovoriť ružencové bratstvá.

„Ruženec sa môže modliť každý kresťan, je to modlitba cirkvi. Ale za dielom ružencových bratstiev stojí rehoľa dominikánov, ktorá bola na to určená pápežmi už v 16. storočí. To, že sa ružencové spoločenstvá šíria, je fajn, ale treba dobre rozlišovať, čo je ružencové bratstvo.

Keď my zakladáme ružencové bratstvo, vždy ľuďom vysvetlíme, ako je to spoločenstvo napojené na našu rehoľu. Ružencové bratstvo je vždy napojené na rehoľu dominikánov a prepojené aj s dielami, za ktoré sa modlia, a z toho plynú aj milosti,“ objasňuje promótor pre ruženec.

Podľa neho ak niekto používa pre ružencovú skupinu názov ružencové bratstvo a nie je spojený s dominikánmi, môže to mýliť iných ľudí. Ružencové bratstvo je termín, ktorý používajú dominikáni. Keď niekto zakladá bratstvo, dávajú mu k tomu aj zakladaciu listinu.

Podľa dominikána Šulíka je ich rehoľa tá, ktorá akoby stráži ruženec, „aby z tejto modlitby nikdy nevymizlo to najzákladnejšie – cez modlitbu poznávať Krista“.

„Často sa stane, že ľudia už ruženec nevnímajú ako modlitbu, v ktorej rozjímajú nad Ježišovým životom, ale povkladajú si tam rôzne vízie, ktoré nemusia korešpondovať s učením cirkvi. Potom už ľudia nesledujú poznanie viery a Krista,“ upozorňuje Šulik.

„Keď je ružencové bratstvo napojené na nás a funguje aj podľa stanov, ktoré im dominikáni dajú, čerpá milosti a dary, ktoré sú s tým spojené. Ak je to ružencové bratstvo nami založené, požíva výsady, ktoré boli dané pápežmi, teda aj plnomocné odpustky na mariánske sviatky, na deň založenia bratstva a na výročie vstupu do bratstva,“ dodáva Šulik.

Na otázku, prečo je lepšie modliť sa ruženec v ruži v rámci spoločenstva, Matej Juraj Šulik sa pri odpovedi vracia opäť k Paulíne Jaricotovej.

„Prvé ruže zakladala v Lyone, ktorý bol tkáčske mesto, kde mali ľudia dobré podmienky na život. Všimla si, že veľa mladých Francúzov sa prestalo modliť a stratilo zmysel pre modlitbu. Vytvorila preto spoločenstvo z ľudí, ktorí sa raz do mesiaca stretávali, vymieňali si tajomstvá a vytvorili puto. Tak sa im pomohla modliť, vytvorila ruže, aby sa počas dňa pomodlili desiatok, ktorý ich nezaťaží, ale naopak. Ľudia, ktorí vstúpia do ruže, vytvoria reťaz a každý deň sa pomodlia ako spoločenstvo ruženec,“ objasňuje dominikán.

Ľudia, ktorí sú v ružencovom bratstve, sa zároveň modlia za obrátenie hriešnikov, teda za spásu duší. Druhý úmysel je za živých a zomrelých členov ružencového bratstva, tretí úmysel je za rehoľu dominikánov a štvrtý je za svojich duchovných pastierov, za kňazov a biskupov.

„Tým, že sa ľudia modlia za rehoľu, majú podiel aj na jej duchovných dobrách. Keď rehoľa káže niekde na misiách, ruženčiari majú podiel na dobrých skutkoch a ovocí, ktoré to prinesie. Plus v provincii slúžime za živých aj zosnulých členov bratstva každý mesiac omšu. Sme k tomu viazaní,“ dodáva brat Matej.

Ružencové bratstvo je združenie duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, cirkev a svet potrebné dobrá. Cieľom každého člena ružencového bratstva je zároveň snaha o neustály pokrok v láske k Bohu a ľuďom, o neustále premieňanie modlitby na konkrétne skutky.

Ružencové bratstvá sú organizované skupiny veriacich, ktoré svojou činnosťou sledujú spoločný cieľ – šírenie dobra cez osobné sebaposväcovanie, cez prehlbovanie viery jednotlivých členov, cez prehlbovanie ich lásky k Bohu a k ľuďom okolo nich.