Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pápež a Vatikán Svet kresťanstva
16. november 2022

Dievča z Vatikánu

Pátranie okolo nezvestnej tínedžerky pokračuje, do hľadania sa pustil aj Netflix

Kým faktov je v tomto mysterióznom prípade žalostne málo, dohadov ústiacich až do konšpiračných teórií je priveľa.

Pátranie okolo nezvestnej tínedžerky pokračuje, do hľadania sa pustil aj Netflix

Plagáty s nezvestnou Emanuelou Orlandiovou v uliciach Ríma. Zdroj: Profimedia

Niektoré príbehy – a nie je ich mnoho – sú výnimočné práve preto, že ich nenapísal žiadny špičkový spisovateľ ani scenárista, ale samotný život.

Takým je aj tragický príbeh mladej Emanuely a jej rodiny. Spája v sebe osud človeka-milión, ktorý sa nečakane dostane do súkolia moci, peňazí – a cirkvi. Aj preto je prekvapivé, že hoci má už takmer štyridsať rokov, po jeho spracovaní siahol filmový priemysel len nedávno.

Streamovacia spoločnosť Netflix koncom októbra uviedla štvordielnu dokusériu Dievča z Vatikánu: Zmiznutie Emanuely Orlandiovej.

Režisér Mark Lewis v rozhovore pre Variety priznal, že hoci sa pokúsil pospájať jednotlivé časti skladačky, niekoľko kľúčových kúskov stále chýba. A nie je ich málo.

Prirodzené očakávania diváka, že sa konečne dozvie, ako to teda s jednou z najväčších vatikánskych záhad skutočne bolo, tak ostávajú nenaplnené.

Ináč to však dopadnúť ani nemohlo. Totiž faktov je v tomto mysterióznom prípade žalostne málo, kým dohadov ústiacich až do konšpiračných teórií zasa priveľa. A neprekryjú to ani sugestívne komentáre tucta novinárov, vyšetrovateľov a právnikov či množstvo pôsobivých, no neraz otravne sa opakujúcich ilustračných záberov.

To všetko je nekompromisne podriadené režisérskemu zámeru, aby „publikum reagovalo na rodinu Orlandiovcov na emocionálnej úrovni“.

Čo vieme

Manželia Orlandiovci s piatimi deťmi neboli úplne obyčajnou rodinou. Otec Ercole bol zamestnancom Prefektúry pápežského domu, jeho predkovia počas uplynulých sto rokov slúžili siedmim pápežom, preto mali vatikánske občianstvo a služobný byt priamo vo Vatikáne.

Tak ako po iné dni, aj v stredu 22. júna 1983 sa 15-ročná Emanuela vybrala na hodinu flauty. Prešla po jednom z mostov cez rieku Tiber a pokračovala smerom k malému námestiu Piazza di Sant’Apollinare v susedstve slávneho Piazza Navona.

Hudobná škola sídlila v budove, kde sa dnes nachádza Pápežská univerzita Svätého kríža, na ktorej študovalo aj viacero Slovákov.

Po skončení hodiny zatelefonovala staršej sestre, že ju oslovil muž, ktorý jej ponúkol brigádu – rozdávanie letákov kozmetickej firmy Avon. 

Domov sa však už Emanuela nikdy nevrátila.

Začalo sa pátranie. Dôležitú informáciu zakrátko poskytla dvojica policajtov, ktorá si všimla dievča zodpovedajúce opisu nezvestnej, ako večer v blízkosti budovy senátu nastupuje do zeleného BMW v spoločnosti asi 35- či 40-ročného muža.

V priebehu nasledujúcich dní rodina rozvešala po celom Ríme plagáty s Emanuelinou podobizňou, informáciu zverejnili aj noviny. Keďže všade bol zverejnený telefonický kontakt, Orlandiovcov zaplavilo množstvo telefonátov. Väčšina však nikam neviedla.

Reagoval Ján Pavol II. aj František

Po necelých dvoch týždňoch sa k prípadu vyjadril aj samotný pápež, ktorý v deň Emanuelinho zmiznutia završoval návštevu rodného Poľska.

„Chcel by som vyjadriť svoju úprimnú spoluúčasť rodine Orlandiovej žialiacej za svojou 15-ročnou dcérou Emanuelou, ktorá sa 22. júna nevrátila domov. Zdieľam úzkosť a obavy jej rodičov. Nestrácajme nádej v ľudskosť tých, ktorí sú zodpovední za tento skutok,“ vyhlásil po nedeľnej modlitbe Anjel Pána Ján Pavol II.

„Znamená to, že Ján Pavol vie, že bola unesená, no stále je nažive. Odkiaľ to však pápež vie? Kto mu poskytol túto informáciu?“ pýta sa bývalý novinár Corriere della Sera Andrea Purgatori, ktorý je spolu s Emanueliným bratom Pietrom hlavným rozprávačom netflixovského dokumentu.

Hoci je divák ešte len v polovici prvej epizódy, musí sa zmieriť s tým, že namiesto reálneho príbehu, ktorý sa vyčerpal po 30 minútach, mu bude predkladaný už iba ten virtuálny.

To, že krátke diplomatické vyhlásenie Jána Pavla II. len odrážalo všeobecné presvedčenie, že v Emanuelinom prípade nešlo o „samoúnos“ a museli byť doň zapojené aj ďalšie osoby, Purgatorimu nestačí. On aj bez dôkazov jednoducho vie, že pápež niečo vie, pretože – ako povie neskôr – „všetky cesty vedú do Vatikánu“.

Situácia sa zopakuje aj v záverečnej epizóde. Pietro Orlandi v nej spomína, ako sa s matkou a so sestrou v roku 2013 vybrali na omšu vo vatikánskej farnosti svätej Anny, ktorú krátko po svojom zvolení slúžil pápež František. Po jej skončení Svätý Otec strápenej rodine pri osobnom stretnutí povedal: „Emanuela je v nebi.“ 

„Keď povedal, že Emanuela je mŕtva, stuhla mi krv v žilách. Spomínam si, ako som mu povedal: ,Ale ja dúfam, že je stále nažive.‘ Chytil ma za ruku a zopakoval: ,Emanuela je v nebi‘,“ spomína Pietro Orlandi na stretnutie s Františkom a dodáva: „Nevieme, či je stále nažive. Nemáme dôkaz. Ale keď hlava štátu povie ,Emanuela je mŕtva‘, znamená to, že vie niečo, čo my nevieme.“

No kým u najbližších príbuzných je pochopiteľné, že za pápežovými slovami hľadajú čosi viac ako slová útechy, aj keď možno nie najšťastnejšie vyjadrené, od novinára sa predsa len očakáva, že na prípad sa dokáže pozerať z nadhľadu a s odstupom. Purgatori, ale aj ďalší respondenti si však v celom dokumente idú svoje.

Hra o Aliho Ağcu

Vráťme sa však ešte k telefonátom z prvých dní po Emanuelinom zmiznutí. Najväčšiu pozornosť vyvolal „Američan“ – takto polícia nazvala anonymného volajúceho, ktorý hovoril po taliansky, no so silným americkým prízvukom.

Jeho odkaz bol jednoznačný: Ak do 20. júla nebude prepustený Mehmet Ali Ağca, autor atentátu na Jána Pavla II., dievča zomrie. Ako dôkaz, že to myslí vážne, pustil do telefónu nahrávku dievčenského hlasu, o ktorom je Pietro Orlandi presvedčený, že patril jeho sestre.

Po niekoľkých dňoch nechal „Američan“ v smetnom koši pri talianskom parlamente ďalší dôkaz – Emanuelin preukaz z hudobnej školy, potvrdenku o zaplatení školného a lístok s odkazom: „S veľkou láskou vaša Emanuela.“ Vo všetkých troch prípadoch však nešlo o originály, ale o fotokópie. Pietro Orlandi si je však istý, že písmo bolo Emanuelino.

Boli teda za jej únosom Siví vlci, turecká teroristická organizácia, do ktorej patril Ali Ağca? Alebo to, naopak, bola KGB, ktorá chcela dostať väzneného atentátnika, aby mu vystavila smrteľný účet za spackaný atentát?

„Američan“ sa so svojou požiadavkou ozval ešte niekoľkokrát, stanovený deadline uplynul, no Emanuela – či už živá, alebo mŕtva – sa stále nenašla.

„Robíme všetko, čo je v ľudských silách. Bohužiaľ, v Emanuelinom prípade ide o medzinárodný terorizmus,“ cituje Pietro Orlandi slová Jána Pavla II., ktoré údajne povedal, keď na Vianoce 1983 nečakane zavítal do ich bytu.

Pápež Ján Pavol II. s matkou a otcom Emanuely Orlandiovej. Zdroj: Profimedia

V priebehu nasledujúcich rokov „turecká stopa“ vychladla. Nečakaný nový náboj však dostala v roku 2013, keď denník Corriere della Sera dostal avízo, aby prehľadal staré filmové štúdiá De Laurentiis a následne v nich našiel flautu, ktorá sa navlas podobala tej Emanuelinej.

Inzercia

Krátko nato sa k tejto indícii verejne prihlásil muž s menom Marco Accetti, osoba známa z talianskych čiernych kroník. Vyhlásil o sebe, že on je tým „Američanom“ a okrem zmiznutia Emanuely Orlandiovej zariadil aj únos ďalšieho dievčaťa, 16-ročnej Mirelly Gregoriovej, ktorá sa stratila mesiac predtým.

Accettimu vypovedajúcemu s maskovacou šatkou, aj keď jeho tvár pozná celé Taliansko, venuje dokument na Netflixe celú jednu epizódu. A to aj napriek tomu, že jeho výpovede boli už v minulosti spochybnené a je zjavné, že sa na tragickom prípade len nechutne priživuje. Ale je to šoumen, tak prečo ho nenechať baviť divákov...

A čo vlastne Accetti tvrdí? Počas 80. rokov existovali vo Vatikáne dve politické krídla: tvrdé, ktoré bolo proti akémukoľvek dialógu s Moskvou a aktívne podporovalo odbojové organizácie, ako bola poľská Solidarność, a mäkké, ktoré chcelo ísť cestou dialógu a kompromisných riešení. Spolupracovníkom tohto druhého krídla bol podľa vlastných slov aj Accetti.

Keď Ali Ağca postrelil pápeža a neskôr začal vypovedať, že za ním stoja východoeurópske tajné služby, boli záujmy tejto skupiny ohrozené, a preto sa rozhodli tureckého atentátnika eliminovať. Únosom vatikánskej občianky Orlandiovej a talianskej občianky Gregoriovej chceli vytvoriť tlak súčasne na pápeža aj talianskeho prezidenta, aby udelil Ağcovi milosť, prepustil ho z väzenia – a o zvyšok by sa už postarali.

No akokoľvek zaujímavo to znie, Accetti je natoľko skompromitovanou osobou, že verzii o jeho spoluúčasti na únose Emanuely, ktorá navyše nebola potvrdená žiadnymi priamymi dôkazmi, neverí asi nikto.

Mafia sa hnevá

Za omnoho relevantnejšiu – aj keď vo viacerých bodoch spochybnenú – je považovaná výpoveď bývalej milenky bosa mafiánskej skupiny Banda della Magliana Enrica „Renatina“ De Pedisa (1954 – 1990). Jeho telo bolo istý čas uložené v krypte Baziliky svätého Apolinára, ktorá bezprostredne susedí s Emanuelinou hudobnou školou.

Výpoveď Sabriny Minardiovej sa podarilo v roku 2005 získať reportérke RAI Raffaele Notariale. Obe vystupujú aj v dokusérii.

Kajúcnička Minardiová tvrdí, že s Emanuelou bývala desať dní pod jednou strechou. Keď ju De Pedis priviezol, nevedela, o koho ide. Vnímala len plač za zamknutými dverami. Až keď sa v uliciach mesta objavili plagáty, pochopila, že ide o hľadané dievča.

Neskôr mafiánsky bos Minardiovej prikázal, aby Emanuelu odviezla na benzínovú stanicu vo Vatikáne, kde si ju prevzal kňaz v Mercedese s vatikánskou poznávacou značkou. Keď sa potom De Pedisa opýtala, do čoho ju to namočil, odpovedal: „Sabri, všetko je to hra o moc.“

Zaujímavé však je, že v dokumente sa vôbec nespomína tá časť Minardiovej svedectva, podľa ktorej bola Emanuela napokon zabitá a pochovaná v betonárke v prirímskej obci Torvaianica, z ktorej vtedajšia milenka De Pedisa pochádzala. Pravdou však je, že jej telo sa tam nikdy nenašlo.

O tom, že za únosom bola hra o moc a peniaze, vypovedal aj ďalší kajúcnik z mafiánskych radov Maurizio Abbatino.

Banda della Magliana údajne cez Banco Ambrosiano vedenou finančníkom Robertom Calvim prezývaným Boží bankár a cez vatikánsku banku IOR vedenú americkým arcibiskupom Paulom Marcinkusom prala špinavé peniaze. 

V roku 1982 sa však Banco Ambrosiano dostala do veľkých problémov a prepraté peniaze sa prestali mafii vracať späť. Krátko nato našli Calviho obeseného na jednom z londýnskych mostov. Vyšetrovanie ukázalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo o samovraždu.

Podľa novinárov vystupujúcich v seriáli bol únos dcéry zamestnanca Vatikánu mafiánskym odkazom, aby im Marcinkus vrátil peniaze. Úmyselne si to vraj naplánovali na čas pápežovho pobytu v Poľsku, aby naznačili, že vedia aj o tom, z akých peňazí je podporovaná Solidarność. 

Neúnavný pátrač Pietro Orlandi. Zdroj: Profimedia

Okrem prerozprávania doteraz skloňovaných, no nepotvrdených teórií sa tvorcovia seriálu pokúsili priniesť aspoň jedno prekvapivé nóvum – odpovedať na opakovane kladenú otázku, či Emanuela bola náhodnou alebo cielene vybranou obeťou.

V závere dokumentu sa objavuje žena so skrytou identitou, ktorá o sebe hovorí, že bola dobrou kamarátkou Emanuely Orlandiovej. A tá sa jej vraj krátko pred zmiznutím priznala, že ju počas prechádzky po Vatikánskych záhradách obťažovala osoba blízka pápežovi Jánovi Pavlovi II.

Kto to mohol byť a o akú formu obťažovania išlo, však žena ani len nenaznačila.

Otvorenie vatikánskeho hrobu

Vatikán sa až na malé výnimky ku kauze Orlandiová nikdy verejne nevyjadroval. Ako uviedol v nateraz poslednom vyhlásení hovorca Svätej stolice Alessandro Gisotti, „vatikánsky vyšetrovací orgán nemá z právnych dôvodov právomoc viesť pátranie vo veci zmiznutia Emanuely Orlandiovej, ku ktorému došlo v Taliansku; navyše, vyšetrovanie viedli talianski vyšetrovatelia hneď od začiatku s profesionálnou dôslednosťou“.

Napriek tomu, že ide o exponovaný prípad, ktorý pozná každý jeden Talian a polícii na jeho vyšetrení mimoriadne záleží, z jej strany nebolo nikdy naznačené, že by sa Vatikán uchyľoval k akýmkoľvek obštrukciám.

Dôkazom je situácia spred niekoľkých rokov, o ktorej sme písali aj vo Svete kresťanstva. Rodina Orlandiovcov vtedy požiadala o preskúmanie hrobu na Germánskom cintoríne vo Vatikáne (Campo Santo Teutonico), aby sa presvedčila, či v ňom neležia Emanueline ostatky.

Vychádzala pri tom z anonymného listu so slovami „Hľadajte tam, kde ukazuje anjel“ a fotografiou hrobu s reliéfom anjela, ktorý sa nachádza práve na vatikánskom cintoríne. K jeho otvoreniu došlo 11. júla 2019 za účasti Pietra Orlandiho a jeho právnej zástupkyne, pričom prehľadaný bol aj vedľajší priestor, no telo sa nenašlo.

To, že Emanuela mohla byť pochovaná vo vatikánskej réžii, tvrdí aj investigatívny novinár Emiliano Fittipaldi. Ten je známy z kauzy Vatileaks II, v rámci ktorej boli z Vatikánu ilegálnym spôsobom vynesené a následne Fittipaldim zverejnené viaceré dôverné dokumenty.

V netflixovskom dokumente Fittipaldi hovorí o tom, že vo Vatikáne existuje rozsiahly tajný spis, v ktorom kardinál Lorenzo Antonetti (1922 – 2013), bývalý šéf Správy majetkov Svätej stolice (APSA), zosumarizoval vatikánske výdavky na Emanuelu Orlandiovú v rokoch 1983 – 1997.

Z dokumentu, ktorého úvodnú časť (konkrétne jej kópiu) novinárovi posunul zdroj zvnútra Vatikánu, údajne vyplýva, že Emanuela celé roky žila v Londýne, pričom posledná finančná položka je nazvaná Presun do Vatikánu a záverečné procesy. Fittipaldi za tým, samozrejme, vidí transport mŕtveho tela a pohreb.

Autenticita dokumentu však nikdy nebola dokázaná, pričom skeptickým je dokonca aj hnací motor celej dokusérie Andrea Purgatori.

Netflix v ňom našiel pútavého rozprávača, ktorý dokáže aj nepodložené teórie vyrozprávať presvedčivým spôsobom. Stačí, aby si divák vybral tú svoju. 

„Na jednej strane máme moc celej cirkvi, na druhej jeden nevinný život. A moc cirkvi vždy zvíťazí,“ konštatuje Purgatori svojím hlbokým pomalým hlasom v jednom z posledných prestrihov.

A hoci tento interpretačný kľúč zjavne nesedí – respektíve počas štyridsiatich rokov sa preň nenašiel jediný presvedčivý dôkaz –, je dobré, že tento nedokonalý dokument vznikol. Emanuela a celá jej rodina si zaslúžia, aby ich príbeh neupadol do zabudnutia.

Aj to by však bolo primálo. Nestačí spomínať, treba naďalej hľadať pravdu. Nech by bola akokoľvek bolestivá. Lebo len pravda nás oslobodí.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.