Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
19. november 2022

Slovo kňaza

Ako Adam s Evou zdreveneli

Ak bude Boh chcieť navštíviť ľudí, urobí to vynaliezavo: na drevo, ktoré ich zhypnotizovalo, vloží svojho Syna ako zjavenie lásky.

Ako Adam s Evou zdreveneli

Ilustračné foto: autor

José Luis Sánchez del Río, štrnásťročný chlapec z Mexika, žil v mexickom štáte Michoacán. Rok pred svojou smrťou sa pridal ku „Cristeros“, veľkej skupine mexických katolíkov. Tí povstali proti náboženskému prenasledovaniu zo strany vlády na začiatku 20. storočia. Bol zabitý 10. februára 1929 na výstrahu, aby sa ostatní civilisti nepripojili k podpore protivládnej skupiny.

Pod hrozbou smrti ho prenasledovatelia vyzvali, aby sa zriekol viery v Krista. On to odmietol. Jeho matka bola naplnená ľútosťou i hnevom, ale naďalej podporovala rozhodnutie syna. Ako neskôr hovorili svedkovia jeho utrpenia, koža na chodidlách jeho nôh už bola zničená. Napriek tomu bol nútený kráčať po dedine až na cintorín. Od bolesti plakal, ale nevzdal sa. Keď zastavili, povedali mu: „Ak zakričíš ,smrť Kristovi Kráľovi‘, ušetríme tvoj život.“ On vykríkol: „Nech žije Kristus Kráľ!“

Vďaka hrdinskému svedectvu mexických mučeníkov bol seminár v meste Salvatierra neskôr pomenovaný Seminár Krista Kráľa a miestna škola nesie meno štrnásťročného blahoslaveného.

V čase, keď sa mučeníci v Mexiku a Španielsku odvážne hlásili ku Kristovi Kráľovi, v cirkvi sa slávil tento sviatok už štyri roky. Schválil ho pápež Pius XI. ako odpoveď na rozpadajúce sa kráľovstvá (takže pomenovanie Krista ako kráľa nemalo už politický dôraz) a príchod nových totalít – hnedej a červenej. Po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu sa sviatok dostal na koniec liturgického roka.

Takto sa cirkev oblúkom dostala k titulu kráľa, ktorý v Starom zákone patril Bohu. On uzavrel zmluvu so svojím ľudom, keď bol ešte národom pastierov. Keď Hebreji neskôr uvideli okolité národy, ako si utvorili stabilné kráľovstvá s mocnými panovníkmi, aj oni zatúžili po kráľovi. Bolo zaujímavé vidieť ich súboj s Bohom, aby si presadili svojho kráľa. Akoby to bolo proti vôli Boha, preto on mal svoje podmienky. A Izraelu posielal prorokov, ktorí kráľov upozorňovali, keď nevládli v zhode so zmluvou.

Dnes vidíme Ježiša, ako kraľuje z kríža. On sa stal plnou manifestáciou Božieho kraľovania. V Kristovi takto nachádzame jedinečnú lásku Otca, ktorá prechádza celými dejinami a zjednocuje ľudí do univerzálneho bratstva v Ježišovi. Tak je život jedného prepojený so životmi druhých, lebo nikto sa nemôže zachrániť sám, iba prostredníctvom bratov a sestier.

Vyzdvihnutý kríž je nenápadne naznačený už v knihe Genezis. Pamätáme si scénu, keď sú Adam a Eva fascinovaní stromom poznania dobra a zla? Svoje oči presunuli od tváre Boha k stromu. A ak je pravdivá zásada, že sa meníme na to, s čím máme vzťah (ako manželia, ktorí sa vraj po rokoch začínajú na seba podobať), Adam a Eva sa začali podobať na to, čo pritiahlo ich pozornosť – na drevo. Znehybneli. Zdreveneli.

Už nie sú živým subjektom, ale objektom, materiálom. Ich pohľad ustrnul na dreve. Preto ak raz Boh bude chcieť navštíviť ľudí, urobí to vynaliezavo: na drevo, ktoré ich zhypnotizovalo, vloží svojho Syna ako vrcholné zjavenie lásky. Ľudia na kríži uvidia tvár Boha a budú môcť zakúsiť, „aký dobrý je Pán“.

„Nemusí to byť zlé – byť slabším, byť menšinou. Veď Ježiš – slabý na kríži – je najkrajším svedectvom lásky.“ Zdieľať

Celý liturgický rok sme v textoch Lukášovho evanjelia nasledovali Krista, ktorý sa zjavoval ako Boží syn a záchranca ľudí. Mohli sme vidieť viacerých, ktorí ho podobne ako Zachej prijali a uznali za Božieho syna, našli v ňom obnovený vzťah s Bohom Otcom.

Iných sprevádzala ľahká irónia alebo aj výsmech, gestá neprijatia. Poprední muži sa mu v dnešnom evanjeliu posmievajú a pridávajú sa k nim vojaci. Zaklincuje to jeden zo zločincov, ktorý nebol slušný v živote ani pri zomieraní.

Inzercia

Dovolili si to, lebo videli slabosť Krista. Slabého z lásky. Ježišova slabosť však nie je naivitou. V skutočnosti je mocou. On z kríža rozhoduje o vstupe do definitívnej Božej blízkosti, ktorú nazývame nebom. Ježiš nemusí bojovať o túto moc, on ju nikdy nestratil. Vidíme to pri jeho stručnom oznámení lotrovi, že s ním bude v raji ešte tento deň.

Pápež František nám to pripomína (naposledy pri omši za zomrelých biskupov a kardinálov), že slabí a marginalizovaní, imigranti a utečenci už dnes súdia tento svet...

Po svätej omši sa mi raz prihovorila pani, ktorá dávnejšie emigrovala do Rakúska, ale rada sa vracia do rodnej krajiny. Dnes už je dôchodkyňa a jej deti sa rozišli po svete. Je veriacou ženou, ale deti jej presvedčenie už nezdieľajú. Berú ju s úsmevom. „Mami, svet je už inde. Si staromódna,“ zvyknú jej povedať.

Dnes je v móde vysmievať sa. Hlavne z tých, čo sa nevedia brániť. Zo slabších. Dnes v škole ťahajú za kratší koniec hodiny náboženstva. Niekedy vidieť, ako žiaci reagujú neprijatím obsahu tým, že ho zosmiešnia.

Takýmto študentom stačí spomenúť, že budúcnosť majú iba tí, ktorí svoju vieru žijú. Ak to budú moslimovia, kríže radi nahradia polmesiacmi. V západnej Európe to už vidíme, keď Mohamedovi nasledovníci majú záujem o kúpu kostolov, aby ich premenili na mešity.

Posledný prieskum agentúry Focus na Slovensku nám pripomína reálne percentá veriacich. Nemusí to byť zlé – byť slabším, byť menšinou. Veď Ježiš – slabý na kríži – je najkrajším svedectvom lásky.

Alessandro d’Avenia v knihe Veci, ktoré nikto nevie to nepriamo potvrdzuje, keď ukazuje slabosť iného muža. Na prvých stránkach opisuje vzťah otca a dcéry plaviacich sa na lodi. Po jeho silnom objatí sa na jej tvári objavia slzy.

On jednu z nich zoberie na prst a ukáže jej ju ako perlu a rozpovie svoj sen: „Raz sa mi snívalo o nádhernej žene, ktorá mala oblečený biely kabát. Dívala sa na mňa a usmievala sa. Opýtal som sa jej: Odkiaľ máš tú krásu? A žena mi odpovedala: Jedného dňa si plakal a ja som si potrela tvár tvojimi slzami.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.