Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
20. november 2022

Vedec Juraj Majtán

Na Slovensku máme špičkový med. Je čas, aby sa začal bežne používať i v medicíne

Rozhovor s Jurajom Majtánom, ktorý vyvíja prvý slovenský medicínsky med. 

Na Slovensku máme špičkový med. Je čas, aby sa začal bežne používať i v medicíne

Foto: Andrej Lojan

Americká internetová platforma Experscape zaradila Juraja Majtána z Ústavu molekulárnej biológie SAV medzi najvýznamnejších svetových expertov vo výskume včelieho medu. Z vyše 14 500 hodnotených expertov sa ocitol na 8. mieste. 

Spolu so svojím tímom skúma antibakteriálne účinky medu a jeho využitie na medicínske účely. Ich výsledky dokazujú, že slovenský medovicový med má potenciál konkurovať svetoznámemu manukovému medu z Nového Zélandu.

„Náš slovenský med za svetovou špičkou nijako nezaostáva. My chceme Slovensko niekam posunúť, aby sme neprijímali všetko pasívne zo zahraničia, keď tu doma máme adekvátnu a oveľa lacnejšiu alternatívu. Chceme tiež podnietiť včelárov zo severovýchodu Slovenska, z Oravy, že ich medy môžu mať raz veľký potenciál,“ hovorí Juraj Majtán.

Stále viac sa hovorí o rezistentných baktériách a o tom, že antibiotiká už časom na niektoré infekcie nebudú zaberať. Môže byť med so svojimi unikátnymi vlastnosťami riešením?

Myslím si, že áno, ak hovoríme o jeho lokálnom použití. Na zuby, ďasná, do očí či rán sa dnes med využíva aj namiesto antibiotík. Teda v topikálnej, lokálnej liečbe by mohol byť med použitý ako antibakteriálny produkt.

Hovorí sa, že antibiotiká by nemali byť použité na hojenie chronických rán, keďže v ranách už baktérie vytvorili bakteriálne biofilmy a bolo by potrebné použiť vysokú koncentráciu antibiotík, aby sa eliminovali baktérie v biofilme. Ukazuje sa, že med je v tomto prípade fungujúca alternatíva.

Dnes už vieme, že med pôsobí aj na baktérie kolonizujúce nosnú sliznicu, kde patrí aj zlatý stafylokok, o ktorých rezistencii sa stále viac diskutuje. V Austrálii, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii sa už takto med bežne používa.

U nás nie?

Postupne si nachádza cestu, najmä v liečbe popálenín, akútnych, chronických i pooperačných rán. Sú lekári, ktorí sa už pri liečbe rozhodujú pre med. Ale nie je ich veľa.

Vnútorne sa namiesto antibiotík zrejme med nevyužíva.

Systémovo vnútorne nie. Med nie je určený na takýto druh liečby. Tam ešte stále nemáme preskúmané, ako med pôsobí na baktérie a nakoľko sa jeho antibakteriálne účinky prejavia po jeho konzumácii. Aj keď na druhej strane, niektoré štúdie, napríklad metaanalýza vedcov z Oxfordu, uvádzajú, že konzumácia medu znižuje symptómy infekcií horných dýchacích ciest, ako napríklad znižuje frekvenciu a závažnosť kašľa. Tu je potrebné vykonať vysokokvalitné a placebom kontrolované klinické štúdie, ktoré by podporili tieto zistenia.

Znamená to, že aj bežný človek sa doma môže rozhodnúť použiť kvalitný medovicový med na akútne rany, infekcie na koži a popáleniny?

Na malé rany, pľuzgiere a popáleniny to môže vyskúšať a malo by to pomôcť. Ak však ide o väčšie infikované a komplikované rany, ktoré sprevádzajú horúčky, med môže lokálne pomôcť, ale je nutné navštíviť lekára.

Neodporúčal by som preto, aby si to ľudia pri infekčných ranách riešili sami doma, lebo môžu zanedbať svoj vážny zdravotný stav. Med nemáme vnímať ako zázračný produkt na každú kožnú diagnózu. My nehlásame odmietanie farmaceutických preparátov, med skúmame ako podporné a lokálne liečivo.

Najznámejší manukový med sa testoval vo forme spreja na infekcie v nose či ako preplachy dutín a získali sa priaznivé výsledky, ale stále hovoríme o lokálnom použití. Rozhodne však zatiaľ nenahradí farmaká, ktoré sú klinicky odskúšané.

Existujú výskumy pôsobenia medu aj na ekzém či psoriázu?

Robili sa testy na liečbu psoriázy, ale v kombinácii s ďalšími prírodnými produktmi, ako sú propolis či esenciálne oleje. Klinické štúdie na medicínsky manukový med z Nového Zélandu alebo aj na medicínske európske medy však dokázali účinky na liečbu herpesu. Med sa teda ukázal rovnako účinný produkt ako štandardná liečba herpesu použitím lokálnych antivirotík.

A potom aj WHO odporúča med na liečbu kašľa u detí. Sú štúdie, ktoré účinok medu na kašeľ výrazne podporujú. Môžeme teda povedať, že med lieči akútny kašeľ u detí. V dospelej populácii sa účinok medu na kašeľ až v takej miere oproti iným liečivám nepreukázal.

Vy skúmate v Bratislave práve antibakteriálne účinky medu.

Áno, skúmame jeho účinky na baktérie v ranách alebo aj voči baktériám, ktoré sa nachádzajú prednostne v ústnej dutine či na slizniciach nosovej dutiny. Výsledky sú veľmi povzbudzujúce.

Ako ste sa dostali k vedeckému skúmaniu účinkov medu?

Počas doktorandského štúdia som už robil so včelími proteínmi, potom som to na pár rokov prerušil, keď som pracoval vo Veľkej Británii na rôznych projektoch od hľadania nových bioaktívnych látok zo slinných žliaz kliešťov až cez charakterizáciu ľudských proteáz v dermatológii. Ale vždy to bolo spojené s medicínou, hľadali sme látky, ktoré majú terapeutický potenciál.

V roku 2009 som sa vrátil na Slovensko a téma medu ma stále zaujímala. Videl som medzeru v tom, že v zahraničí sa med už používal v medicíne a u nás nie. Jadro nášho výskumu sa zameralo na to, aby sme opísali vlastnosti, ktoré med má a ktoré by sa dali využiť v medicíne. Aby sme lekárov presvedčili, že hoci med je prírodný produkt a nemá preto zastabilizované zloženie, tak dokázateľne pomáha.

Lekári potrebujú mať medicínu založenú na dôkazoch a my im preto dávame relevantné argumenty.

Teda vy hľadáte dôkazy, že to, čo doteraz fungovalo u nás na pomedzí bylinkárstva a prírodnej medicíny, môže fungovať ako reálne liečivo.

Áno. S tým rozdielom, že sme nezačínali na úrovni ľudového liečiteľstva, keďže v zahraničí už roky fungujú medicínske medy, ktoré sú už schválené vo svete ako zdravotnícke pomôcky.

Pre nás sú dôležité aj klinické skúšky a tie podporujú medicínske účinky medu.

Vyvinuli ste aj slovenský medicínsky med. V akom je štádiu?

Je v štádiu, keď čaká už len na registráciu. Do polroka by sme mohli mať med, ktorý bude mať medicínsku kvalitu a bude sa využívať priamo na klinických pracoviskách. Bude dodávaný sterilne v tube ako liečivo a už bude na lekároch, či ho budú predpisovať, alebo na pacientoch, či sa na túto formu liečby budú pýtať svojich lekárov.

Raz rátame aj s tým, že sa v budúcnosti bude aplikovať aj na náplasti alebo obväzy, aby sa ním dali pokryť aj väčšie plochy tela, napríklad pri liečbe popálenín.

Hovoríme zrejme o medovicovom mede. Je podobný ako už spomínaný vzácny austrálsky manukový med?

Manukový med je tiež prírodný med, ale pôsobí na úplne inom mechanizme antibakteriálneho účinku ako naše slovenské medy vrátane medovicového medu. Má špeciálnu zložku z nektáru kríku manuka, ktorá pôsobí antibakteriálne. Je však postavená na inom princípe účinku ako naše medy.

My sme však zistili, že aj keď naše európske medy vrátane medovicového medu majú iný mechanizmus, výsledný účinok majú rovnaký ako drahé manukové medy. Náš slovenský med za svetovou špičkou nijako nezaostáva.

My chceme Slovensko niekam posunúť, aby sme neprijímali všetko pasívne zo zahraničia, keď tu doma máme adekvátnu a oveľa lacnejšiu alternatívu. Chceme tiež podnietiť včelárov zo severovýchodu Slovenska, z Oravy, že ich medy môžu mať raz veľký potenciál.

Foto: Andrej Lojan

Čo v mede spôsobuje, že je tak silno antibakteriálny?

To, že med je antibakteriálny produkt, voči ktorému nebola doposiaľ opísaná bakteriálna rezistencia, je spôsobené viacerými faktormi. Med má multifaktoriálny antibakteriálny mechanizmus založený na pôsobení rôznych látok a faktorov. Azda tým najdôležitejším je peroxid vodíka, ktorý sa tvorí v nariedenom mede takmer okamžite pomocou včelieho enzýmu glukózooxidáza. Každý med tento enzým obsahuje bez ohľadu na jeho geografický či botanický pôvod.

Tieto účinky má najsilnejšie práve medovicový med, ktorý je živočíšnym produktom vošiek, ktorých sekrét potom včely spracujú. Ako bežný spotrebiteľ zistí, či kupuje pravý medovicový med? Stačí sa orientovať podľa farby?

Hoci medovicové medy bývajú tmavšie, farba nie je až taká smerodajná, keďže poznáme aj medovicové medy z listnatých stromov, ktoré nemusia byť tmavej farby. Ale je pravda, že medovicové medy z jedlí a borovice sú tmavšie, čo je spôsobené prítomnosťou látok flavonoidov, ktoré patria medzi polyfenolické látky.

Myslíte tie medy, ktoré sa niekedy označovali ako lesné?

Lesný med ako termín by sa nemal používať. Medy sa podľa vyhlášky delia na nektárové, medovicové a zmiešané, teda nektárovo-medovicové. Medovicové medy musia mať elektrickú vodivosť nad určitú vyhláškou stanovenú hodnotu. To je v podstate jediný parameter, ktorý rozhoduje o tom, či ide o medovicový med.

V mede sa meria elektrická vodivosť?  

Áno, elektrická vodivosť medu sa meria pomocou konduktometra. V rozpätí niekoľkých minút môžeme zistiť hodnotu elektrickej vodivosti vzorky medu. Na med sa môže dať nálepka „medovicový med“, ak má nameraná vzorka určitú hodnotu.

Pre mňa ako alergika je medovicový med jediným medom, po ktorom ma nesvrbí jazyk. Má to nejaké vysvetlenie?

Stopercentný medovicový med neobsahuje žiadne peľové zrná, ktoré môžu byť alergénmi. Preto je medovicový med vhodný aj pre alergikov. Avšak ten, kto je alergický na včelie proteíny, bude mať problém pri akomkoľvek mede.

Cukrovkári musia na med zabudnúť?

Sú štúdie, ktoré porovnávali vplyv konzumácie sacharózy a medu. Existujú určité náznaky, že med obsahuje niektoré látky, ktoré môžu priaznivo pôsobiť pri cukrovke.

Určite je lepšie konzumovať med ako bežný cukor. Ale stále treba mať na pamäti, že med je roztok cukrov, preto je potrebná opatrnosť. Ak by som každý deň jedol niekoľko lyžíc medu, tak s veľkou pravdepodobnosťou z neho priberiem a časom sa mi zvýši cukor v krvi.

V jednom rozhovore ste povedali, že vaše odporúčanie je jedna čajová lyžička ráno nalačno?

Mnohé výživové doplnky sa užívajú nalačno. Je dobré sa najprv napiť vlažnej vody a potom si dať lyžičku medu. Nechať si med povaľkať v ústach a potom prehltnúť. Už máme aj štúdie, ktoré odporúčajú med namiesto ústnej vody.

Hoci je plný cukrov a tie vraj nepriaznivo pôsobia na vznik zubného kazu?

Publikovali sme prehľadovú štúdiu, kde sú uvedené klinické poznatky, že med redukoval plaky na zuboch a bránil vzniku zubného kazu. Z toho je zjavné, že je veľký rozdiel medzi sladkosťami a medom.

Med obsahuje málo sacharózy a, naopak, vysoký obsah jednoduchých cukrov ako glukóza a fruktóza. Sacharózu fermentujú zubné baktérie, ktoré následne produkujú organické kyseliny narušujúce zubnú sklovinu

Keď hovoríte o užívaní medu nalačno, znamená to, že má nejaký efekt na trávenie a prípadne na dnes moderný fenomén, črevný mikrobióm?

V mede sú viaceré prebiotiká, ktoré slúžia ako potrava pre črevné baktérie. Ale nie sú štúdie, ktoré by tvrdili, že keď budeme jesť med nalačno, tak sa nám zmení mikrobióm. Med však dokázateľne pôsobí na imunitu a môže takto naštartovať metabolizmus.

Zistilo sa však, že napríklad med v žalúdku znižuje kolonizáciu patogénu Helikobacter pylori a podporuje laktobacily, ktoré pomáhajú tráveniu.

Inzercia

Foto: Andrej Lojan

Sú nejaké kombinácie potravín, ktoré by sme s medom nemali spájať, aby sa vzájomne ich účinky nenegovali?

My sme skôr testovali, aké látky potencujú účinok medu. Máme úžitkový vzor na to, že kombinácia vitamínu C a medu znásobuje antibakteriálny účinok medu a výborne pôsobí voči bakteriálnemu biofilmu.

Čo je to biofilm?

Predstavme si ho ako nejaký panelák, v ktorom namiesto ľudí žijú baktérie, a tie sú v tom „paneláku“ chránené pred nepriaznivými vplyvmi. Preto sú mnohé antibiotiká proti baktériám neúčinné, lebo baktérie chráni biofilm, nevedia preraziť cez štruktúru toho „paneláka“. My hľadáme nové spôsoby, ako tento „panelák“ narušiť a zabrániť jeho vzniku.

Med má mechanizmy, ktoré bránia vzniku nového biofilmu, a dokáže aj narušiť niektoré štruktúry biofilmu.

Teda keď má niekto doma medovicový med a primieša si doň pred použitím práškovú kyselinu askorbovú, vitamín C, tak si vytvorí superpotravinu?

Vytvorí si produkt, ktorý môže byť účinnejší ako samotný med, ale nejde o superpotravinu. Superpotravinou by sme skôr mohli nazvať včelí peľ, ktorý má ideálny pomer všetkých obsiahnutých živín.

Ako dlho môžeme med skladovať, aby mal stále zdravotné benefity?

Med vám vydrží, ak je dobre uskladnený, aj niekoľko rokov. My však tvrdíme, že najlepšie je med spotrebovať do jedného včelárskeho roka a potom si u svojho včelára zadovážiť nový.

Teda nerobiť si zásoby?

Ak vieme med skladovať v chladnejšom priestore a v tme, tak bude v poriadku aj dva-tri roky. Ideálne by sme mali med skonzumovať do roka. Aj keď v prípade medovicového medu platí, že nemusí byť každý rok, väčšinou sa zadarí ho mať včelárom každé tri až päť rokov, takže potom ho odporúčam skladovať za vhodných podmienok.

Prečo medovicový med nie je možné produkovať každý rok?

Lebo pri tomto mede sa musí spojiť niekoľko faktorov dohromady. Musí byť naň vhodné podnebie bez veľkých búrok, musia sa premnožiť vošky, včely musia byť v kondícii, aby ich výlučky pozbierali. Preto sa hovorí, že medovicový med je možné vyprodukovať tak každý tretí, štvrtý, respektíve piaty rok. Tento rok bolo sucho, ale napríklad jarné medy vyšli celkom dobre. Každý rok je pri mede iný.

My však ľuďom hovoríme, že aj medy, ktoré sú zmiešané, viacdruhové, sú kvalitné a synergia tých látok môže blahodarne pôsobiť aj pri ich antibakteriálnej aktivite. Takže neplatí, že len jednodruhové medy sú tie kvalitné, ale aj zmiešané či viacdruhové sú vynikajúce.

Čo hovoríte na produkty, ktoré sú vyrobené z medu ako vedľajšie produkty?

Boli určité snahy a prístupy vybrať z medu včelí proteín alebo inú biologicky aktívnu látku a vytvoriť z neho liečivo. Ani raz to nevyšlo. Vyizolované látky nikdy neboli také účinné ako samotný med.

Na med sa máme pozerať ako na hotové liečivo, ktoré vďaka kombinácii látok, ktoré obsahuje, má svoj silný zdraviu prospešný účinok.

Foto: Andrej Lojan

Môže laik nejako overiť, či med, ktorý si kupuje od včelára, je skutočne kvalitný a či je v prípade, ak chceme medovicový, skutočne medovicový?

Niekedy sa stačí popýtať na konkrétneho včelára a jeho dobré meno. Ale skutočné zloženie medu sa dá zistiť len analýzami, ktoré vykonáva štátny veterinárny a potravinový ústav. Oni sú tá autorita, ktorá môže povedať, či med legislatívne spĺňa normy.

Ale ak je med správne odobraný a uskladnený, tak by mal byť kvalitný. Mnohí včelári si to nedajú analyzovať, lebo to stojí peniaze. Ak včelár med nešetrne nezahrieva a odoberá ho zo včiel vtedy, keď treba, tak nemá čo pokaziť.

Obľúbené sú teraz pastované medy. Tie si zachovajú svoje účinky, aj keď sa s nimi manipulovalo?

Tie sú v poriadku. Ľahšie sa natierajú na chlieb a dajú sa dobre miešať napríklad s kakaom či škoricou. Repkové medy, ktoré majú viac glukózy ako fruktózy, sú predurčené na rýchlejšiu kryštalizáciu. Preto sa pri nich umelo indukuje kryštalizácia, za chladu sa potom tieto kryštály rozdrvia na jemné čiastočky a nestuhne. Tým, že sa nezohrieva, med neprichádza o svoje vlastnosti. Ak by sa repkový med nechal len tak, môže stvrdnúť takmer na kameň.

Repkový med mnohí zavrhujú. Súhlasíte s tým?

Nie. Repkový med je tiež zdravý, ľudia by sa ho nemali báť, že je menejcenný. Obsahuje najmenej sacharózy spomedzi ostatných druhov medu.

Repkový med nemá až taký vysoký podiel polyfenolov ako medovicový med. Medovicový med je špeciálny v tom, že obsahuje polyfenolické látky, ktoré majú svoje benefity pre zdravie.

Aj keď je pravda, že dnes ľudia už cielene vyhľadávajú napríklad aj mestské medy, lebo majú inú chuť.

Prečo?

Lebo v meste rastie rôzne rastlinstvo, tie medy sú po chuťovej stránke iné a mnohí ľudia ich vyhľadávajú.

Nie sú namieste obavy, či mestský med nebude mať v sebe viac škodlivých látok vzhľadom na znečistenie vegetácie v mestách?

Včely v meste aj na strechách budov sú trendom, my sme ich medy testovali a biologické vlastnosti mali výborné. Čo sa týka ťažkých kovov a prachových častí, tam môže byť problém, ale tým, že autá nejazdia už na benzín s olovom, tak je toho menej.

Mestské medy podľa vedeckých štúdií mávajú limity pre ťažké kovy splnené, takže nie je čoho sa báť.

Bratislava má dobrú predispozíciu na kvalitné medy. Je tu pomerne veterno, znečistenie je nízke, je tu dostupnosť aj karpatských lesov, kamkoľvek včely doletia, tak si vedia nájsť vegetáciu. Včela tu má dostatok peľu počas celej sezóny.

Niektoré včely na vidieku majú len repkové pole a to keď odkvitne, tak nemajú dlho nič. Pre zdravie včiel je však potrebná diverzita a stála dostupnosť peľu. V meste stále niečo kvitne, tak to včelám prospieva.

Foto: Andrej Lojan

Keď sa niekto rozhoduje, či si má dať med do čaju alebo na chlieb, čo by ste odporúčali?

Na chlebe to bude kalorickejšie, ale z hľadiska antibakteriálneho účinku pravdepodobne stabilnejšie. Ak do čaju, tak je dôležité, aby bol vlažný, nie horúci, inak účinky medu zabijeme.

Čaj do 50 stupňov by mal byť v poriadku. Ak sa vám z čaju ešte parí, tak si tú lyžicu medu dajte radšej priamo do úst a potom vypite čaj, keď vám trochu vychladne.

Med na pečenie napríklad do perníkov už asi žiaden zdravotný benefit nemá.

Sú tradičné pekárky medovníkov, ktoré tvrdia, že do cesta treba naozaj kvalitný med, lebo inak perníky nie sú také dobré ako s lacnou náhradou medu.

A stále platí, že je to lepšie sladidlo ako cukor, aj keď je upečený. Medovník bez medu by nemal veľký zmysel. Hoc aj nebude antibakteriálny. (Smiech.)

Ale zase kompletne nahradiť cukor medom do každého pečenia sa mi zdá ako plytvanie medu.

Keď sa pozrieme na kvalitu slovenského medu, ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Patríme jednoznačne medzi lídrov. Naše medy vyhrávajú medzinárodné súťaže, Slovensko má jednoducho vysoko kvalitné medy a môže konkurovať takým krajinám ako Francúzsko a Taliansko, ktoré boli baštami kvality medu.

Našim včelárom ešte trochu chýba marketing, aby ich produkt pekne vyzeral a aby ho vedeli aj predať. U nás stále letia kilové balenia, v zahraničí sa med predáva v menších baleniach, práve preto, aby sa zdôraznila jeho vzácnosť a fakt, že ním netreba plytvať, aby si ho ľudia viac vážili.

Prečo patríme medzi svetových lídrov vo včelárstve? Je to charakterom krajiny či len tradíciou?

Včelárstvo na území Slovenska patrí medzi tradičné remeslá a teší ma, že je stále populárne aj medzi mladou generáciou. V tomto zohráva dôležitú úlohu aj Slovenský zväz včelárov, ktorý poskytuje podporu a vzdelávanie pre existujúcich, ale aj začínajúcich včelárov.

Môžem teda povedať, že charakter našej krajiny, jej pomerne vysoká rôznorodosť v spojitosti s erudovanými včelármi prispieva k tomu, že slovenskí včelári sú jedni z lídrov v kvalite medu.

Ešte viditeľnejšie je to v prípade produkcie medoviny, kde Slovensko a slovenskí producenti sú úplnou špičkou v kvalite tohto produktu.
 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.